Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

o deťoch

Štafeta

Marie Stracenská

Štafeta

Už je to dvanásť rokov, ale pamätám si na to celkom presne. Keď som po prvý raz navštívila rodinu svojho priateľa, dom jeho sestry dokonale zapĺňali tri deti. Najstarší mal dvanásť, najmladšia sedem. Boli to po dlhom čase jediné deti, s ktorými som prišla do styku. Ohučaná a absolútne bez nápadov, ako sa s nimi hrať, som si predstavovala, aké ťažké bude raz mať vlastné. Zatiaľ čo ja som bezradne postávala a snažila sa komunikovať hlavne s dospelými, môj milý bol nastavený úplne inak. Nielenže vedel deti zaujať, ale aj dať ich spoločnému času zmysel. Viseli na ňom – a on sa im nevyhýbal. Zdalo sa, že sa zabávajú a užíva si to s nimi rovnako, ako oni. Hm... tak toto by raz mohol byť super otec, napadlo mi.

  • 19. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 527x
  • 1
Malý miništrant

Marie Stracenská

Malý miništrant

„Tato, už by sme mali ísť.“ Ešte sa neskočila ranná rozprávka v televízii a malý už je hotový. Toto je veľká rarita. Ale rozumiem. Dnes po prvý raz miništruje na „veľkej“ omši. V piatok mal generálku na detskej. „Podával som pánovi kaplánovi utierku na kalich s vínom,“ rozprával mi celý vzrušený po nej. Je nadšený a šťastný. Cíti sa výnimočne a dôležito. Veľmi chcel miništrovať, čakal na to a tešil sa. „To ti, maminka, úplne inak zbehne tá omša. Bolo to skvelé! Akurát bola čudná tá suknička,“ naznačí a ošíva sa. „Zvykneš si,“ upokojuje ho tato.

  • 16. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 333x
  • 22
Parťáci

Marie Stracenská

Parťáci

Ako je vonku príjemne... A už sa cítim fajn vyspatá. Veru, nie je nad to, keď si človek ľahne skoro... Lenivo chytím do ruky budík - kontrola, či už treba vstávať alebo možno ešte ostáva minútka na dve stránky z knihy. Houby! 7.21!!! Tak predsa sa mi to nesnívalo a ten budík som vypínala! A potom – že ešte chvíľu. Z chvíľky bola hodina! Kurník!

  • 6. nov 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 142x
  • 1
Proti strachu

Marie Stracenská

Proti strachu

„Mami? A vieš, prečo som sa nebála včera tej písomky z angličtiny? Kvôli bábike, fakt pomáha.“ Dieťa sa mi túli pod pazuchu a pod perinou si svoje studené nohy ohrieva o moje. Pomalé  ráno krátkych dušičkových prázdnin. „No, aj mne,“ komentuje od dverí jej brat, ktorý ma ide obľahnúť z druhej strany. „Ani ja som sa vôbec nebál. A už ani minule.“ Bábiky sú veľké asi ako palec. Kúpila som ich za pár drobných na školení v Zaježovej. Chcela som zbojníkom niečo priniesť a padli mi do oka práve Guatemalské bábiky proti strachu. Treba ich dať pod vankúš a ony vezmú všetok vás strach na seba, je napísané v návode na ich používanie. A vraj aj plnia priania a chránia proti zlu. Ich kúpa bola trocha z núdze cnosť. Sladkosti som malým brať nechcela a nič iné pre nich v obchodíku nemali.

  • 30. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 114x
  • 6
Hlasy

Marie Stracenská

Hlasy

„Tam je, pozrite! Kde? Vedľa toho vysokého s červenými vlasmi. Ten s okuliarmi? Videl si jeho jazvu? Od chvíle, keď Harry na druhý deň ráno vyšiel zo spálne, neprestával  okolo seba počuť šepot...“ Som otočená chrbtom, varím. Matúš nevidí, ako sa usmievam. „Prečítam ti niečo, maminka,“ ponúkol sa pred chvíľou. Mohol by čistiť zemiaky alebo krájať zeleninu, ale jeho spoločnosť mi je príjemná v akejkoľvek podobe. Tak mi teda číta. Koniec viet zakončených výkričníkom vždy vykríkne, otázniky mu hlas vyháňajú do fistule. A priamu reč uvádza s nádychom a nasadením. Rôznym postavám dáva rozdielne hlasy. Dej prežíva s každým jedným slovom. S hrdinami dýcha, bojí sa aj smeje. Čítanie v jeho podaní nie je tečúci text, dramatizuje.

  • 20. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 037x
  • 1
Po škole o škole

Marie Stracenská

Po škole o škole

„Úlohy?“ „Všetky máme!“ „Nástroje?“ „Cvičili sme.“ „Ešte nejaké povinnosti?“ „Všetko na zajtra máme hotové!“Ešte je len päť hodín a už dnes nie je nič, čo by deti „museli“. Paráda. „Tak sa chvíľku hrajte, ja navarím a potom si môžeme niečo pozrieť.“

  • 10. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 576x
  • 4
Zlý tón

Marie Stracenská

Zlý tón

Matúš vyťahuje akordeón. Teraz? Ide cvičiť? Veď sa práve vrátili z hudobky. „Niečo som sa naučil. Zahrám ti to.“ Narovnáva na sebe ťažký nástroj a pozorne pozerá do nôt. Už po prvých tónoch rozoznávam Nohavicových Troch čuníkov. Jéj! To si sám vybral a sám len tak nacvičil! Teším sa. Keď zrazu - grrr zareže mi do uší. Ten tón dole je zle. Pokračuje zas správne, ale ďalší spodný tón zas neladí. „Matúško. To tak nemá byť. Ukáž,“ preruším ho.

  • 3. okt 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 877x
  • 3
Vzácne

Marie Stracenská

Vzácne

Sestra ho vždy predbehne. Vyzúvam sa v predsieni, keď počujem dupot. „Maminkááááá!“. Sojka sa chytá zárubne a brzdí v zákrute, omotá sa mi okolo pása a stíska ma. Matúš dobieha dve sekundy po nej. Z veľkej časti som už obsadená, objíme ma teda poza drobkin chrbát. Snažím sa ich obsiahnuť oboch, aj tak zo mňa má však Julka vždy trochu viac. Postískame sa a zas sa utekajú hrať. Málokedy stihnem zvlášť vyobjímať Matúša.

  • 29. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 930x
  • 1
Sny našich detí

Marie Stracenská

Sny našich detí

„Dobré ráno, bábika. Treba vstávať do školy.“ Leží na chrbte a ruky má natiahnuté nad hlavou. Polovicu tváre jej zakrývajú vlásky. Pohladím ju. Zamrví sa, otvorí oči - a v tej chvíli skriví tvár. Ústa sa prehnú do žialivej podkovičky. Posadí sa a silno ma objíme. „Maminka. Zobudila som sa uprostred škaredého sna,“ fňukne mi do vlasov. Vezmem ju do náručia a vynesiem z postele.

  • 16. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 439x
  • 1
Zvykli sme si spoliehať sa

Marie Stracenská

Zvykli sme si spoliehať sa

Taxikár, logista, čakateľ. Tieto roly dokonale poznajú rodičia školopovinných detí. Ak chceme, aby robili aj niečo iné, než chodili do školy a boli doma, je to náročné. Prvý školský týždeň je ešte zábehový. A potom to vypukne. Na chladničke sa nám zoradia papieriky s dňami a termínmi. Ak chcú deti niečo robiť poriadne, raz za čas to nestačí. A ak chce každé dieťa robiť to, čo si samé vyberie a je to iné, než jeho súrodenec... Potešpánboh.

  • 10. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 251x
  • 0
Čaro veľkých postelí

Marie Stracenská

Čaro veľkých postelí

Úpenlivo som sa snažila, aby moja posteľ ani trochu nezavŕzgala. Aby perina zbytočne nešuchotala a dvere necvakli veľmi nahlas. Bývalo to cez víkendy, keď sme sa nemuseli ponáhľať do školy. Po špičkách som prišla k izbe, kde spávala babička. Takmer vždy už bola hore. Klopla som a otvorila. Ona sa spoza knižky usmiala a kývla na mňa. Vhupla som pod jej perinu, na krásne vyhriate miesto a zavŕtala sa jej pod krídlo. Nikdy sme tak neostali dlho. A vlastne sa tam nič také svetoborné nedialo. Len to, že som bola vo veľkej posteli s babičkou, ktorú som ľúbila a boli sme tam len my. Ticho sme sa rozprávali o hocičom, plánovali nový deň. Skôr či neskôr prišli ostatní súrodenci a komorné ráno sa zmenilo na divočinu. Váľali sme sa po sebe a smiali sa, babička tomu hovorievala „valná hromada“.

  • 8. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 153x
  • 0
Zmluva

Marie Stracenská

Zmluva

„Mami, a toto je naša dohoda s pani učiteľkou,“ vyťahuje Matúš z novej žiackej husto z oboch strán potlačený papier. „Čo to je?“, beriem do ruky list s nadpisom Vzájomná dohoda. Naozaj má hlavičku ako zmluva. Medzi učiteľkou a dieťaťom.

  • 5. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 068x
  • 39
Dve do pekárne

Marie Stracenská

Dve do pekárne

Vo veľkej teplej ruke malá chladnejšia. „Nie je ti zima, mojka?“ „Nie, mami.“ Naširoko sa smeje. Jedna strana ofiny prichytená, druhá padá cez oko. „Nechaj mi to tak,“ povedala pred chvíľou pred zrkadlom. Spoločne si vyčistili zuby, navliekli náušničky, vybrali sponky. Všetci ostatní ešte pospávajú. Im dvom sa už nechce, skvelá príležitosť ísť kúpiť čerstvé pečivo.

  • 25. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 101x
  • 0
Kerka

Marie Stracenská

Kerka

Zbalení, pripravení. Ráno odchádzajú do tábora. Neviem si celkom predstaviť, aké to bude. Po vyše ôsmich rokoch budeme dospelí tak dlho celkom sami. A zbojníci budú... sami s cudzími ľuďmi. Bude im dobre. Budú sa hrať. Nájdu si nových kamarátov. A ukrutne sa tam tešia, upokojujem sa. Všetko si pripravili, užívame si pri hrách spoločný večer. Z tohto kola Julka vypadáva prvá. „Môžem ti niečo nakresliť, mami?“ Jasné! Asi by som prikývla, aj keby dopredu avizovala, že výkres bude moje plece. Koniec koncov, jemná masáž fixiek po koži je príjemná. Veď sa to zmyje. Kresbu korunuje detskou tetovačkou. Tak. Je spokojná. „Vyfotím ti to, dobre? Inak by si to nevidela.“

  • 8. aug 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 363x
  • 2
Romulus a Remus

Marie Stracenská

Romulus a Remus

„Už sme u vás,“ oznámila som do telefónu. Stáli sme pred domom pána, s ktorým sme potrebovali niečo dohodnúť a nevedeli sme nájsť zvonček. „O chvíľu prídeme, ešte pár minút,“ počula som jeho hlas v silnej hlukovej kulise. Keď po štvrťhodinke zaparkoval na dvore, pochopila som. Cez otvorené okná auta sa ozval detský plač. A hneď ďalší. Vystúpilo asi osemročné dievčatko.  „Dobrý deň,“ vyhrnul sa von muž, ale podanie ruky nechal na neskôr. „To je Sabínka a po nej sa nám títo zadarili, toto je Šimon a tamto Matúš“ vysvetľoval, kým vyberal z jednej strany auta asi polročného chlapčeka a z druhej robila jeho pani to isté.

  • 31. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 108x
  • 0
reklama
Pred darčeky

Marie Stracenská

Pred darčeky

Ozdobná papierová taštička na jednej z horných poličiek v detskej. Deti sú preč, utrieť prach môžem aj bez nich. Nazriem do nej. Prekvapenie. Julkin petšopák, náramok, čo vyrobila a lístok so srdiečkom. „Milujem ťa maminka.“ Jéj. Asi som priskoro našla narodeninový darček. Ktovie, či ho tentoraz dostanem načas.

  • 30. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 042x
  • 1
Súlad

Marie Stracenská

Súlad

Sme na dovolenke. Vchádzam do tmavej izby penziónu, kde na spojených posteliach ležia dve handrové bábiky. Zakryté len aby sa nepovedalo, každý pri hlave svoju spaciu hračku. Uložili sa len pred chvíľou, ale už tuho spia. Ľahnem si k nim. Vydýchnem, uvoľním svaly, o pár minút o sebe tiež nebudem vedieť. Zacítim ich vôňu, nepomýlila by som si ju s ničím na svete. Započúvam sa – a uvedomím si, že sa ozýva len jeden zvuk. Pomalé dýchanie, absolútne synchronizované. Na zlomok sekundy presne sa nadychujú a vydychujú, Matúš trochu hlasnejšie ako Julka.

  • 22. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 199x
  • 2
Clivo

Marie Stracenská

Clivo

Pýtaj sa len to, na čo si pripravená počuť odpoveď. Toto pravidlo ma naučila dospelosť. Je jedno z trojice, ktorej sa snažím pridržiavať spolu s: Očakávania zabíjajú a Nerieš veci za horúca.

  • 15. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 267x
  • 3
Návod na lietanie

Marie Stracenská

Návod na lietanie

Kresby, písomky, cvičenia zo školy. Celý rok sa zbierali vo veľkej polici nad písacím stolom. Deti odišli k babke a slamená mama sa konečne dostala k poriadnemu upratovaniu. Papiere z police prekladám na stôl a začínam triediť. Nechcem ich všetky hodiť do zberu. Je to celý ich školský rok. Možno raz zbojníci budú zvedaví na to, ako sa učili písať a s čím si nevedeli rady. Prezerám, triedim, čo to odkladám. Veľa z toho vidím po prvý raz. Dní, keď som domov prichádzala tak, že som im len v posteli dala pusu na dobrú noc nebolo málo. Vlastne asi dosť, zisťujem a mrzí ma to v druhom kole.

  • 7. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 252x
  • 4
... a poďakujem sa

Marie Stracenská

... a poďakujem sa

Ráno sa začalo ako kopa iných. O šiestej budík, 6.15 vybieham, aby som o hodinu neskôr bola už doma. Do kuchyne, desiata deťom a dnes aj studený obed - idú na výlet. Sestričky saleziánky ich v rámci denného tábora vytiahnu do prírody. Dorábam desiaty toust a kontrolujem čas. Ponáhľam sa do kúpeľne a míňajúc pyžamové kôpky v obývačke zisťujem, že malí už nespia. „Hu!“ „Hu!“, vyskočia na mňa spoza závesu v komore. „Dobré ráno, zbojníci! A vy ste už oblečení?“ „Aj vycikaní a zuby máme umyté. Všetko sme stihli, kým si bola preč!“ Poskakujú okolo mňa hneď zrána so skvelou náladou.

  • 2. júl 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 391x
  • 5
SkryťZatvoriť reklamu