Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

o deťoch

Teplo a voňavo

Marie Stracenská

Teplo a voňavo

Vybaľovala som veci z víkendového výletu a rovno ich ukladala. Ako nerada balím, tak by som sa najradšej vyhla aj následnému upratovaniu. Keďže však túto chorobu máme doma všetci, niekto to urobiť musí. Sediac na posteli, skladala som veci na kôpky. „Môžem si pustiť rozprávku?“, ozvala sa Julka. Ako obvykle, ostala stáť na kraji izby medzi zárubňami. Kým čakala na odpoveď, zaprela sa nohami a začala sa šplhať hore. Ružové kvetované šatôčky, vo vlasoch sponky, ale nohy otlčené a päty ešte zelené od trávy. Z teba nikdy asi nebude dáma, dieťa moje, pomyslela som si. „Pusti si,“ odpovedala som.

  • 17. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
O deťoch a stratách

Marie Stracenská

O deťoch a stratách

„Zas by si naňho zabudla. Musíš myslieť na Čilinka. Daj mu to,“ vyčítavo podávam malej kúsok tekvice a idem do detskej dať pusu na dobrú noc jej bratovi. „Mami? S Čilinkom sa niečo stalo!“, volá ma zrazu a ja počujem v jej hlase strach. Kľaknem si ku klietke. Dvierka otvorené, Julka drží v dlani nehybné telíčko. Objímem ju: „Julinka, Čilinko zomrel.“ Pozriem sa ponad jej plece na manžela, zatvári sa strašne smutne a bezmocne. „Ako zomrel?“, fňukne mi spoza hlavy. „Zavrel očká, zaspal a zomrel. Už mal viac ako dva roky a škrečky žijú len dva. Už bol staručký.“ Stále drží malé telíčko a rozvzlyká sa. „Ale prečo zomrel? A čo teraz bude? Čilinko...“ „Julinka, starala si sa oňho dávali sme mu dobré na jedlo a hrala si sa s ním, nechávali sme ho behať. Bolo mu nás dobre. Tak to so zvieratkami je. Poď, pochováme ho spolu.“

  • 11. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Blšák

Marie Stracenská

Blšák

V sobotu bol u nás v meste blšák. Po druhý raz. O prvom mi povedala priateľka, predávala  na ňom vlastné výrobky. No vraj sa tam dalo kúpiť úplne všetko. Ľudia povymetali povaly a pivnice a prišli ponúknuť. A že to nabudúce urobí rovnako.

  • 10. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Iné darčeky

Marie Stracenská

Iné darčeky

Vyťahujem tortu z chladničky, na stolčeku sú pripravené poháriky a detské šampanské. Zbojníci zatvorení vo svojej izbe, majú radi prekvapenia. Na gauči naukladané darčeky – kôpka pre jedného, pre druhého, spoločná. Jedna z výhod aj nevýhod dvojčiat – spoločná oslava. Rodičia sa tešia, deti by zniesli aj dve.

  • 3. jún 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Sama

Marie Stracenská

Sama

Do najbližšej samoobsluhy to máme dvesto metrov. Voláme ju príručná špajzka. Raz cez cestu, pekne cez priechod. Už by možno mohli občas aj deti samé, navrhla som pred časom mužovi. Prečo nie, po drobnosti.

  • 27. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 608x
  • 8
Šaty

Marie Stracenská

Šaty

„Prosím ťa, poď jej to pripraviť,“ volá od skrine bezradný muž. „Ja už to neviem poskladať tak, aby nevyzerala... hm.. divne.“ Že už je dcéra veľká sa veľmi jasne rozozná aj v jej názoroch čo si oblečie a čo nie. Šaty sú kľúčová vec. Už sme spolu prešli niekoľkými štádiami. A som zvedavá na ďalšie.

  • 21. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Chlapča a Dievčatko so zápalkami

Marie Stracenská

Chlapča a Dievčatko so zápalkami

„Mami, ale to je veľmi smutná rozprávka." Pozerám, čo drží v ruke - aha, to je tá zvláštna knižka... Na jedny narodeniny si malí vypýtali, že si chcú darček vybrať aj do kníhkupectva a táto mala v titule aj na obrázku Robina Hooda. Kúpila som ju a mala lepšie prelistovať. Až doma som zistila, že v knihe sú tri príbehy. A za tým o legendárnom strelcovi je - Dievčatko so zápalkami. Ako sme ju kúpili, tak sme ju veľmi rýchlo založili do knižnice a už som sa k nej nevracala. Malý ju teraz našiel v rámci svojho lúskania všetkého, čo mu príde pod ruku.

  • 2. máj 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Na skok

Marie Stracenská

Na skok

Julka kývne hlavou opýta sa len podvinutím obočia. Odpoviem tiež prikývnutím. Hupsne do mojich topánok, ja do manželových a vybiehame na predzáhradku. Topánky dole, rozzipsovať ochrannú stenu a už: „Lietame! Lietame!" Tesne v závese pribieha druhý zbojník: „Teraz ja, aj ja!" Raz jedného a raz druhého držím za ruky, abysa vzniesli vyššie, než ich gravitácia pustí samých. „Šteklí ma v brušku! Ešte!" Rehocú sa na striedačku. Máme pár minút, kým sa tato vychystá. Pár super leteckých minút, spoločných, parádnych.

  • 11. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Cez prekážky

Marie Stracenská

Cez prekážky

„Nevie čítať s porozumením. Text sú pre ňu len písmená a slová. Číta, ale nevie to prerozprávať . Ide jej to skrátka tak pomaly, že jej úplne uniká zmysel,“ povedala mi priateľka o svojej skoro osemročnej dcére. Ale vraj ju psychologička upokojila, že sa to zlepší, len malá nemá ešte vyvinutú nejakú časť mozgu. Je len o tri dni staršia od mojich zbojníkov. Hm. Matúš číta kde a kedy sa dá. Nahlas aj pre seba, každú voľnú chvíľu sa niekde váľa s knihou. A Julka... Tá skoro vôbec. Ani večer sa nepýta ako brat, či si ešte môže čítať v posteli. Zo školy síce nosí jednotky, ale... Semienko pochybností bolo zasiate.

  • 2. apr 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 20
Prvá noc

Marie Stracenská

Prvá noc

Mali iba deň a pár hodín navrch. Keď som nespala alebo nemyslela na to, ako ma všetko bolí, rozmýšľala som o nich. Zotmelo sa a cez pootvorené okno príjemne teplo fúkalo. Na celom oddelení bolo ticho, keď sa naširoko roztvorili dvere a vošli dve sestričky. Priniesli mi malých a povedali - starajte sa. Obidve deti položili na úzku nemocničnú posteľ. Zatvorili okno a zaželali nám dobrú noc. Zaskočená som si pomyslela - dospala si, moja.

  • 26. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Skraja noci

Marie Stracenská

Skraja noci

Stlmí lampu, zamotá sa do deky a podá mi knižku. Skontroluje očami dvere, aby sme nikoho nerušili a oprie sa tak, aby jej bolo pohodlne a netlačila ma. Ešte nie je ani deväť, ale zvyšok rodiny ukonaný horúčkovou a neprestávajúcim kašľom už spí.

  • 18. mar 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 672x
  • 1
Vojačik

Marie Stracenská

Vojačik

Trinásť stupňov ma prehovorilo odložiť teplú bundu a vytiahnuť odložený jesenný kabátik. V chvate som ráno schytila kabelku, tašku, do vrecka hodila telefón a kľúče. Netypické ráno, keď nenaháňam deti do školy, som zrazu mimo rutiny ja sama nestíhala. Deti sú na prázdninách u babky a zjavne nielen naše - uvedomila som si na prázdnych ranných cestách.  Zaparkovala som a vykročila k práci. Ruka mi vbehla do vrecka. Vždy je prázdne, maximálne v ňom občas nájdem zabudnutú papierovú vreckovku. Nemám rada vrecká plné kadečoho, vyťahané a pokrčené. A teraz sa prsty dotkli niečoho čudného. Malého, ale s hranami a výčnelkami, čo to je? Vytiahla som plastového vojačika. Takého, čo sa predáva vo vrecku s celým šíkom vo dvoch súperiacich farbách.

  • 27. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Prečo treba ísť skoro spať

Marie Stracenská

Prečo treba ísť skoro spať

Ešte päť minút. Nie, poď! Ešte chvíľku, fakt iba minútku. Vstávaj, zaspíš! Boj o sekundy, včera bol dlhý večer. Mala si ísť skôr spať. Poď, nepokaz si celý deň...

  • 6. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
Polročné

Marie Stracenská

Polročné

„Ciki caky ciki caky ca, tvrdé spoluhlásky pozná každý žiak. H, ch, g, k..." Spievali včera malí pred večerou. „ To nám púšťa pani učiteľka." V piatok priniesli hrdo polročné vysvedčenia. Sú to len výpisy, ale pre nich aj pre nás majú cenu právoplatného papiera. A  pre mňa znamenajú omnoho viac.

  • 3. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 724x
  • 1
Tandem

Marie Stracenská

Tandem

Nebol to môj najlepší čas. Vlastne asi patril k najhorším. Včerajších deväť kilometrov trvalo hodinu a mala som dosť. Ale bolo to veľmi výnimočných deväť kilometrov. V tandeme.

  • 20. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 569x
  • 1
reklama
Tiene

Marie Stracenská

Tiene

„Moje nohy, moje nohy!", lamentujem naoko. Deti dupocú okolo a odušu sa smejú. Ako kráčame od lampy k lampe, tiene sú najprv celkom krátke, potom sa predlžujú a menia naše telá na dlhočizných mimozemšťanov. Čím dlhšie, tým lepšie. Malých som viedla za ruky a - krok doľava, krok doprava - „stojím ti na nohe!" Okamžite sa toho chytili.

  • 14. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Chlapča v kuchyni

Marie Stracenská

Chlapča v kuchyni

Skoro každý deň vstane sám od seba zarovno so mnou. Vonku je ešte tma a jeho sestra spí. „Pomôžem ti," povie vždy rovnako. Otvorí umývačku a začne vyťahovať. Čo treba doutiera, veci vykladá na linku. Nemá systém, kladie ich vedľa seba. „Toto mi tu prekáža," povie s vážnou tvárou, keď mu do jeho priestoru zasiahnem položenou fľašou alebo boxom s desiatou. Kým ja pripravujem rožky s maslom, on ukladá riady. Skoro o pol metra nižší odo mňa si na miesta, kam nedočiahne, berie stoličku. Mne by to zabralo zlomok jeho času a aj by ma to stálo menej síl, no on tú energiu vydáva rád. Občas skončím skôr a chcem sa pripojiť. „Nechaj, ja viem, kde to patrí." Nepáči sa mu, keď sa mu montujem do toho, čo chce urobiť sám.

  • 10. jan 2014
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 10 528x
  • 21
Nebude to ľahké

Marie Stracenská

Nebude to ľahké

„Milý Ježiško, prosím si dostať dva kone, dva psy a dve mačky.“ Tak sa začínal Julkin list Ježiškovi vlani aj predvlani. Vedela som, že Ježiško jej neprinesie, čo chce, a mám pocit, že ani ona v to veľmi neverila. Tak jej jeden rok priniesol aspoň výbavu na jazdenie na koni a druhý rok dostala škrečka. K tomu iné veci, takže dieťa bolo nanajvýš spokojné. To bolo ľahké, vydýchla som si. A bez obáv čakala na tohtoročné priania. Veď si poradíme.

  • 19. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Prsty

Marie Stracenská

Prsty

„Mami, môžem ti už čítať?" „Matúško, ešte dovarím, chvíľku, dobre?" „Mami, tak teraz môžem?" „Donakladám myčku, prosím." „Tak už?" Sadám si v obývačke na gauč. „Už." Mala by som ešte kadečo, ale toto je dôležité.

  • 2. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
„Ďakujem otčenáš...“

Marie Stracenská

„Ďakujem otčenáš...“

Dieťa stojí uprostred predsiene, natočené k bielej stene. V bunde, omotané šálom. Druhé sa ešte len obúva. „Otče náš, ktorý si na nebesiach, príď kráľovstvo tvoje, ako v nebi tak i na zemi..." „Trochu to motáš, Matúško. Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje..." „Posväť sa meno tvoje - a potom to kráľovstvo, áno?" Musím sa zasmiať: „Áno, potom už kráľovstvo."

  • 26. nov 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 355x
  • 7
SkryťZatvoriť reklamu