Marie Stracenská
Teplo a voňavo
Vybaľovala som veci z víkendového výletu a rovno ich ukladala. Ako nerada balím, tak by som sa najradšej vyhla aj následnému upratovaniu. Keďže však túto chorobu máme doma všetci, niekto to urobiť musí. Sediac na posteli, skladala som veci na kôpky. „Môžem si pustiť rozprávku?“, ozvala sa Julka. Ako obvykle, ostala stáť na kraji izby medzi zárubňami. Kým čakala na odpoveď, zaprela sa nohami a začala sa šplhať hore. Ružové kvetované šatôčky, vo vlasoch sponky, ale nohy otlčené a päty ešte zelené od trávy. Z teba nikdy asi nebude dáma, dieťa moje, pomyslela som si. „Pusti si,“ odpovedala som.

