o deťoch | blog.sme.sk

Holý Havko už je Oblečený Holý Havko. Malá ho dostala keď mala asi rok. Odvtedy sa bez neho nepohne. Aj keď ho operiem ešte vlhkého si ho večer napchá do postieľky. Keby ho nedržala pod pazuchou, nezaspala by. Obyčajný, teraz už pomerne vypelichaný plyšový psík na dvoch nohách, pod krkom kedysi modrú kockovaný mašličku, pod nosom dlhočizné fúzy (kedysi boli vyšitými ústami, potom šnúrkami, ktoré teta Zuzka nedopatrením odstrihla, tak sme museli inštalovať nové a za tie ho malá nosí.)

2. mar 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 054x
6

Marie Stracenská

Politika a päť a pol roka

„Maminka, kto to je?" „Kto myslíš?" „No tí ľudia. Všade." „Myslíš na tých veľkých plagátoch?" „Áno, aj tí, čo sa teraz stále ukazujú v televízii."

4. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 048x
0

Marie Stracenská

Bez rečí

Popoludnie v škôlke. Deti vysmiate, urečnené, obmotané okolo našich nôh. Potkýname sa o seba v šatni, teraz v zime je obliekanie riadna fuška. V tempe, lebo spotenie sa je sviňa, pomáham obom zbojníkom naraz. Mikinu, šál, rukavice do vrecka, čapicu, nezabudnúť na kresbičky čo urobili, jeden, druhý, šup ... „Dobrý deň," pozdravím Riškovho tata. Neodzdraví.

2. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 480x
2

Marie Stracenská

Noc a ráno

Už tretiu hodinu na nočných cestách. Po celom dni v práci predtým. Uf... Kilometre ubiehajú neskutočne pomaly. Ešte šesťdesiat. Keď budem mať šťastie, do trištvrtehodiny to dám. Rádio hrá stále rovnaký hluk, navyše treba každú chvíľu prelaďovať. Cudzia krajina, cudzie stanice, nepáči sa mi to. Ťuknem do gombíka. Ticho, len hluk motora a kamienkov pod kolesami. Tak ešte päťdesiatpäť... Automatika v hlave registruje značky, zotrvačnosť v rukách a nohách ma vedie do cieľa. A v hlave? Len sama so sebou, už dlho. Na čo myslieť?

25. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 238x
0

Marie Stracenská

S dušou bojovníka

Dve armády stojace oproti sebe. Na hradbách silák s roztvorenými krídlami, priamo pod ním rytier s mečom a „kušník". „Kopiník" sa chystá osedlať draka, ale v ceste mu stojí jazdec. Za hradbou je malý prístrešok pre dinosaura, ten tráži poklad - sklenenú fľaštičku. Okolo bojovej línie poletuje režisér celej scény, ústami strieľa a píska, vybuchuje, ujúka. Mení hlas, reč je často vymyslená.

23. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 078x
0

Marie Stracenská

Načo sú rozprávky

Sústredím sa na dej, úplne. Sama mám zimomriavky, keď čítam, ako sa objavil lev s hrozivou hrivou, ale deti mali pocit, že im je pekne a nič zlé im nehrozí. Bála sa len zlá čarodejnica, konečne, myslím si, dlho to vyzeralo, že je na koni. Poznám ten príbeh, ešte sa zamotá. Viem, že kapitoly sa končia uprostred deja a malí ešte nemôžu urobiť to, čo pred časom ja - že jednoducho neprestanem čítať, kým nedôjdem na koniec. Jedna kapitola. Alebo dve. Keby tieto dohody neplatili, každý večer by som od čítania zachrípla.

17. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 789x
3

Marie Stracenská

Finta

„Nemôžem zaspať", šepká mi do ucha, tesne po tom, čo ma prebudil tým, že mi prišliapol nohu a zvalil sa na ruku. Už bude ráno, čas vstávať, hoci vonku to tak nevyzerá. „Priniesol som si vankúšik", ale aj tak si dá hlavu na môj. Pod pazuchu si lepšie pritiahne modrého látkového psíka, kolienkami chvíľku dôkladne kope a dokonale ma preberie. Jemný prúd dychu smeruje presne do mojej tváre.

3. jan 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 550x
2

Marie Stracenská

Deja vu

„Maminka, pomasírujem ťa." Julinka zatne svoje malé ručičky do pästičiek a udiera - presne tam, kde mám svaly najviac stuhnuté. A sama od seba ponúka: „Chceš? Aj ti ho namastím."

18. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 074x
0

Marie Stracenská

Predpovedané konce

Nabudúce uvidíte... Ako nerada to mám. Nechcem vedieť, čo uvidím nabudúce. Nechcem to vidieť teraz. Veď to mám vidieť až nabudúce. Načo to robia?

17. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 115x
1

Marie Stracenská

Etuda pri stole

„Hm... To krásne vonia, maminka." Jéj, dobre sa to začína. Deti majú dobrú náladu. Skvelé, ťuky ťuk vidličkami, dobrú chuť. Matúš sa do jedla pustí okamžite, dojedené má skôr ako ja. Julinka zatiaľ po päťdesiaty raz skúma svoju lyžičku s Popoluškou. Nikto nemá pri stole sedieť sám. Ak budem Matúša nútiť sedieť za prázdnym tanierom, najskôr vyleje čaj alebo od vrtenia sa spadne zo stoličky. Pohľadom stále odbieha k novému legu. Dobre, Matúško, môžeš sa ísť hrať. My dve dievčatá tu ešte chvíľu pozhovieme.

12. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 994x
1

Marie Stracenská

Ako Draco

Posledné dve kapitoly... Už sa nám to končí. Hej, máme aj ďalšie diely, ale pre päťročných, myslím si, sú prvé dva diely Harryho Pottera viac než dosť. Nechcem, aby sa budili so strachom uprostred noci, ostatné príbehy prídu neskôr.

7. dec 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 366x
2

Marie Stracenská

O nepokoji a pokoji

Jedno kašle, druhé smoklí. Jeden pracuje do štvrtej, druhý do ôsmej. Tak čo s tým? „Katka môže." „Paráda." Katka je zázrak. Prišla k nám, keď deti začínali chodiť. Vystriedala Andrejku. Katka chodila na strednú a mala čas. Aj na to, aby nám pomáhala zvládať kritické prechádzky - keď jedno dieťa skúša prvé kroky na jednu a druhé na druhú stranu. Obe potrebujú asistenciu, ale rozpätie rúk jedného rodiča je výrazne menšie ako dvesto metrov. „A nevadí, že som diabetička?", opýtala sa hneď v prvý deň. Prečo by malo... Hlavne, aby si sa nebála detí a vedela si s nimi poradiť a aby ťa mali radi. Katku deti zobrali hneď. Vidia sa raz - dva - tri razy v mesiaci. Za tie roky sa naučili, že sú chvíle na hranie, ale veci majú aj hranice. S Katkou zdieľajú malí dokonca vlastné tajomstvá.

30. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 395x
2

Marie Stracenská

Bratislava vie byť skvelá

Zaparkovali sme na nábreží, zacúvala som elegantne na parkovacie miesto, keď auto obklopil kúdoľ dymu. Ufffff. „To vám vyvrela voda", ochotne ma oboznámil chlapík na chodníku. „S tým už nikam nepôjdete." Super. Veď nič nesvietilo, nesignalizovalo, že sa auto prehrieva... Telefonát manželovi, volanie o pomoc. Nech niečo vymyslí. Že my ideme na hodinku na výstavu a potom sa uvidí. Smrdelo to ako divé a cesta vyzerala ako by sa auto pocikalo.

18. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 977x
4

Marie Stracenská

Zúbková víla

„Maminka! Zúbková víla existuje!" „A odkiaľ to vieš, Julinka?" „Teta Anikó mi to povedala." Jáj, tak potom samozrejme existuje, usmievam sa, zatiaľ čo drobka si jazykom ťuká do dvojky vpravo dole. Už je celkom vykývaná, odhadujem to na deň - dva.

15. nov 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 914x
6

Marie Stracenská

Banánová dilema

Odkedy som mama, neviem, či som jedla banán, aký mi naozaj chutí. Máme banány radi - a tak ich dosť často kupujeme. Zvyčajne ešte pevné a trochu nedozreté, nech chvíľu vydržia. Deti si občas dajú hneď, keď ich prinesieme z obchodu. Viem, že ich ľúbia. Tak si nevezmem - veď aj tak ešte potrebujú pár dní.

27. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 585x
65

Marie Stracenská

Ako rýchlo...

Vyčistiť zúbky, šup šup. Deti trielia do kúpeľne, my čakáme v detskej pri postieľkach. Počujeme štuchanie, smiech, naťahovanie sa o pastu. O chvíľu buchot. Sekunda ticha. A úpenlivý plač. Au. Taký ten strašný plač, keď to naozaj, ale naozaj poriadne bolí.

20. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 562x
1

Marie Stracenská

Momentky

Kučeravé vlásky trčiace spod periny a na druhom konci malá šľapka nožičky. Dve hlavičky v kapucniach županov pritúlené k sebe, trčia spod periny, ktorou sú prikrytí, aby nevychladli. Prst v puse, okolo pier hnedý prúžok, cez líčko veľká čokoládová škvrna.

19. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 209x
6

Marie Stracenská

Kamienky

„Maminka, tu máš." Keď idem niekam na viac ako bežný pracovný deň, zvyknem malých vystískať a vybozkávať trochu silnejšie. Aj oni ma dlhšie držia. A potom mi dávajú niečo svoje - kedysi to boli kresbičky, natrhané kvetinky, gaštany - aby mi nebolo tam ďaleko smutno. Nechcela som ich brať len tak pro forma. Vziať si ich, ale hneď niekam založiť, aby neprekážali.

17. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 988x
3

Marie Stracenská

Maminka, naučíš ma hip hop?

„Maminka, naučíš ma hip hop?" Až mi zaskočilo. Hip hop... Fúha. „Julinka, asi ťa prihlásime niekam, kde ťa hip hop naučia iní. Ja neviem hip hop." „Nevieš? Ako že nevieš?" Ako že neviem? No... Asi že keď som chodila tancovať, hip hop ešte neexistoval?

4. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 658x
3

Marie Stracenská

Do auta

Aký je toto hrad? A ako sa volá tento kopec? Ideme tade už stý raz, ako to, že si to nepamätáš? Mamka od volantu vyčítala, ja som sa hnevala - čo sa ma pýta na také veci, mňa zaujíma kniha, ktorú čítam alebo debata so sestrou, nie nejaké kopce... Veľa sme sa nacestovali, medzi Svidníkom, kde sme bývali a babičkiným Brnom. Asi toľko, ako teraz najazdia moje deti, keď ideme zo Šamorína k babkám na východe. A vôbec, keď bývate kúsok za Bratislavou a kopu priateľov a záujmov máte tam, to sa človeku často stane, že ide autom.

3. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 501x
5