Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

Hašlerková kniha

Marie Stracenská

Hašlerková kniha

„A o čom je táto?“, podáva mi Matúš malú knižku zabalenú v žltom ohmatanom papieri. Neviem, pozrieme. Rada listujem v starých knihách. Stránky majú príjemný suchý zvuk, občas z ich vypadnú zabudnuté lístočky a všetky voňajú rokmi. Roztvorím ju, prelistujem a prídem na prvú stránku - áno, vyzerá a znie krásne. Starý zákon, poriadne dávne vydanie. Ale... Niečo tu nesedí. Nie je cítiť kadidlom ani dávnou tlačiarňou, a rozhodne tiež nie suchým zatuchnutým papierom. Vonia... ako hašlerky. „Mami...“ „Počkaj, Matúško. Dám ti ju o chvíľu.“ Tvárim sa, že v nej niečo hľadám a dieťa našťastie odbieha.

  • 25. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 513x
  • 2
Grády

Marie Stracenská

Grády

Keď prišiel krčmár pred ôsmou otvoriť, už stáli pred dverami. Nemusel sa ich ani pýtať, zakaždým to bolo rovnaké. Silný turek s dvoma cukrami a deci rumu. Za desať minút boli vybavení. Každý sám sa seba zaplatil a išli robiť. Dvaja chlapi s riedkym chrupom a mozoľnatými rukami. Na obed sa zastavili na menu a večer po fachu zapiť prach dňa. Výkopy, ploty, múry, drenáže, zem je všade rovnako tvrdá.

  • 23. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 894x
  • 5
Partitúra

Marie Stracenská

Partitúra

Zbojníčka hrá už dobrých dvadsať minút. Je vytrvalá, ale už začíname mať dosť. Ani cez prázdniny nechce zabudnúť ukladať prsty na flautu, aby nestratila cvik. Veď nech. Keď ju hranie baví, nás to môže len tešiť. Predsa jej teraz nepôjdem povedať, aby kvôli nášmu pohodliu prestala. Prešla pár cvičení, stupnicu v rôznych podobách. A Išlo dievča po vodu. Viac pesničiek nevie. „A ja už viem na akordeón štyri!", hecuje ju brat. „Aj ja sa naučím!" Hm, takže tak skoro neskončí...

  • 19. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 433x
  • 4
Navždy

Marie Stracenská

Navždy

„Ďaleko na severe, kde už nerastú stromy ani kríky, je kamenná hora jednu míľu široká, jednu míľu dlhá a rovnako aj vysoká. Raz za tisíc rokov k hore priletí malý vtáčik, aby si o ňu nabrúsil zobáčik. Potom odletí a hora čaká na ďalšieho znovu tisíc rokov. Vtedy, keď vtáčiky horu zbrúsia tak, že bude rovná ako zem, uplynie jedna sekunda večnosti." Tak vraj hovorí o nekonečnosti času severská mytológia. Príbeh som počula už ráno, ale obrazy vtáčikov pri obrovskej hore mi nejdú z hlavy.

  • 17. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 722x
  • 0
Dvojka

Marie Stracenská

Dvojka

Vídali sme ich občas ráno. Pomaly sa blížili na zvláštne upravenom bicykli - vpredu jedno koleso, vzadu dve a medzi nimi veľký košík. Do pedálov vážne šliapal drobný starý pán, vzadu sedelo malé dievčatko. Dedko malú vozieval do škôlky vedľa našej školy, mávali sme spoločnú cestu.

  • 16. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 127x
  • 3
Kontajner

Marie Stracenská

Kontajner

Stojí uprostred ulice. Nedá sa obísť. Veľký kovový kontajner namaľovaný veselými farbami. Otvorený zo všetkých strán, tak, aby sa každý dostal dnu a zvonku bolo vidno, čo sa vnútri deje. A diať sa tam môžu kadejaké veci. Dá sa tam kresliť. Čítať, hojdať, hrať veľké domino, šaškovať s plyšákmi, skrývať sa pod sedacie vaky aj sa do nich strkať a dokonca aj hrať na zvláštny hudobný nástroj. Deti vymyslia kadečo. A dospelí si zatiaľ môžu dať kávu - pri nich alebo nezaberať miesto a posedieť si v kaviarni oproti.

  • 10. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 525x
  • 1
Pokoj

Marie Stracenská

Pokoj

Od posledného autobusu to bolo kúsok medzi domami, potom desať minút do mierneho a trištvrte hodiny do poriadneho kopca. Keď potom človek celý zadýchaný vyšiel z lesa, otvorila sa pred ním obrovská oblá lúka. A na nej sa oproti rozľahlému nebu jemne rysovali tiene chalúp. Tak si ich pamätám, keď som tam prišla po prvý raz. Kedysi bolo v osade osem dreveníc. Ľudia sa tam rodili, žili, pracovali, umierali. Obývané ostali dve. Ostatné staré domy si čiastočne vzal čas – a cez prázdniny ich tam opravovať a budovať nové chodili Bratislavčania. Priťahovala ich majestátnosť miesta, vracali sa tu ku koreňom.

  • 8. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 453x
  • 11
Lekvár

Marie Stracenská

Lekvár

Mávali sme ich plné police. Fľaše s lekvárom. Mamka nikdy nezavárala, babičky len občas - nemali sme záhradu a z kupovaného to je iná káva. Aj tak bola naša špajzka vždy zaskladaná pohármi so sladkou hustou hmotou. Mamka - lekárka ich nosila z práce. Ďakujeme - hovorili nimi babky a tety z dedín okolo. Malinové, jahodové, marhuľové, ale aj slivkové tuhé tak, že nešli rozotrieť. Neboli mi vzácne. Bolo ich veľa a nevedeli sme ich minúť.

  • 4. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 291x
  • 4
Študent

Marie Stracenská

Študent

Zliezli sme z podzemného eskalátora, každé dieťa za jednu ruku. Začala som sa otáčať ako na obrtlíku. Ešte som v novom nákupnom centre nebola a bez odporúčania kamaráta by som sem tak skoro asi ani neprišla. Vraj je tá výstava zaujímavá a pri troche šťastia aj so sprievodom. Skúsme. „Aha, tam je niečo," vystrelil Matúš pravačku smerom k veľkej kovovej špirále.

  • 2. júl 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 903x
  • 0
Po roku

Marie Stracenská

Po roku

Na deň presne, na konci júna 2012. Sadla som k farebnému hárku papiera a napísala – Ahoj! Prišlo mi to zvláštne. Keď píšem priateľom, oslovujem ich menom a „moji milí“, „ahoj“ je studené. Ale napísala som to. Zdravila som seba samú v budúcnosti. Nikdy som nemala denník. Ale zhruba pred rokom som si z jednej akcie písala podobne, tak čo takto začať si zaznamenávať „ročník“.

  • 29. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 742x
  • 0
Medzi nimi

Marie Stracenská

Medzi nimi

„Mami! Ona ma sotila!“ A on si na mňa prdol!“ „Neprdol“ „Prdol!“ „Ale iba trochu! A ty si povedala, že som nešikovný!“ „Lebo ty si povedala, že som hlúpy!“ Ako strašne ich neznášam! Tieto hlúpe hlučné hádky... „Juli, prečo si povedala, že je Matúš hlúpy? A ty nerob cirkus, Matúško, vieš, že to nie je pravda. Prestaňte sa večne naťahovať, je hrozné vás počúvať.“ Zasa raz sa cítim ako policajt. Možno sa tak učia priebojnosti, nebyť mäkkí a mať pohotové reakcie. Ale nešlo by to aj inak? Nešlo? Aj nás so sestrou mamka ako deti často napomínala – nehádajte sa! A nechápala som, čo furt rieši – veď sa len bavíme. Teraz som sama mama a tie krátke aj dlhé hádky a naťahovačky ma privádzajú do vývrtky. Začínajú sa už ráno: „Ty si si kratšie čistil zuby!“ a končia sa večer minútu pred spaním: „Ja idem dnes prvý na záchod!“ Zvýšený tón a obviňovanie, urážanie sa, oduté líca.

  • 27. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 128x
  • 3
Krivky

Marie Stracenská

Krivky

Koniec roka priniesol upratovanie políc. Od septembra som do jednej ukladala všetky papiere, ktoré malí priniesli zo školy. Úlohy, cvičenia, diktáty, príklady. Prejdem ich a niečo odložím, taký bol plán. Netušila som, ako veľmi ma nakoniec výsledok šokuje.

  • 21. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 16 579x
  • 29
Spravodlivosť

Marie Stracenská

Spravodlivosť

„Mami." Sadne mi na kolená a koniec vety ostane visieť vo vzduchu. „Hm?" „Ty máš radšej Matúška ako mňa." „Prosím ťa. Kde si to zobrala?" „K nemu sa viac tuľkáš." „Ale, mojka. Veď predsa nestopujem, ako dlho objímam teba a ako dlho jeho." Tuho ju stisnem, dotýkame sa lícami. Dvojčatá sú citlivé na spravodlivosť. Nie je veľa literatúry o dvojičkách, ale z toho mála, čo sa mi pred ich narodením dostalo do rúk, si túto vetu dobre pamätám. „To nie je fér!" a „To nie je spravodlivé!" je naozaj ich častý povzdych.

  • 19. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 183x
  • 2
Námorník

Marie Stracenská

Námorník

Viacerí sme spolužiačke závideli. V trinástich sa to už nezvykne nahlas - to by sme ukázali slabosť. A slabosť je pre čerstvé puberťáčky nevhodná. My všetko vieme, zvládame a sme strašne nad vecou. Ale jej sme závideli všetky a nepokryte.

  • 17. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 061x
  • 5
Gumka

Marie Stracenská

Gumka

Fúka. Zelené klasy sa krásne vlnia. Ľudia na zastávke to ale veľmi neoceňujú. Vlak trochu mešká. Pritiahnem si bundu viac ku krku a pretiahnem rukáv svetra cez dlaň. Málo. V ľavej ruke taška, nemôžem teda urobiť to, čo stopercentne funguje – strčiť si ruky do rukávov. Pravú do ľavého a ľavú do pravého. Zimomraví vedia, studené prsty nezahreje nič lepšie. Ak by sa ešte stále nosieval rukávnik, uživila by som ho. No, ale je mokro, a tašku niet kam položiť. Tak teda beriem na milosť vrecko. Na rozdiel od rukávov, vrecká si na mojich zvrchníkoch musia pripadať ako chudobní príbuzní. Mnohé z nich sú zašité. Nemám ich rada vyduté a tak v nich nič nenosievam. Ani ruky.

  • 13. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 333x
  • 4
reklama
Tento svet nie je pre technikov?

Marie Stracenská

Tento svet nie je pre technikov?

„Matúšovi to skvele páli v matematike. Vždy má prvý ruku hore, ide mu to samé.“ Poďakujem za konzultáciu a usmiata odchádzam. Ani neviete, pani učiteľka, ako ste ma potešili. Tisíckrát sa to ešte môže zmeniť. Ale bodaj by sa nie... Matematika sa mu zíde, a keď ho bude baviť, bude v nej zrejme aj dobrý. Neviem, po kom by to mohol mať v genetickej výbave. Ale ak by mu to vydržalo, vďaka preveľká za ten dar.

  • 11. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 777x
  • 25
Autobusom

Marie Stracenská

Autobusom

Vychádzam z mesta. Príjemná rovinka, voľná cesta. Pridám. Mala by som deväťdesiat, idem sto. Je to možné? Zozadu sa na mňa tlačí autobus plný ľudí. Vodič vyhodí blinker - a začne ma predbiehať. Uhnem. Musí ísť aspoň stodesať, necháva ma za sebou. Ale veľmi si nepomohol, o pár kilometrov neskôr ho v dedine dobieham.

  • 7. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 323x
  • 1
Dedičstvo

Marie Stracenská

Dedičstvo

„Môj život je v koncoch! Mám po lete! To je hrozné! Skončil som!" Ako úryvok z telenovely. Lenže slová sa cez plač derú z úst sedemročného chlapčeka. Potkol sa, spadol, zaprášil si mikinu a zašpinil koleno. „Nové veci! Celé leto budem mať domáce väzenie! To je hroooznéééé..." Prišli kamaráti mojich detí, vlastne ho skoro nepoznám. Prekvapená hysterickou reakciou neviem, čo rýchlo spraviť. Tak ho chytím za ruku a snažím sa utešiť - že to jeho tatovi vysvetlím a určite niečo vymyslíme, aby nedostal trest. Veď to sa stane, že pri hre chalani občas padajú. „Nieeee! Môj život sa skooončil..." Zaberie až hra - napodobnite, decká, tridsať zvukov zvierat. A potom aspoň dvadsať povolaní. A uhádnite, aké pesničky ukazujem. Uf. Pomohlo. Malý už nerumádzga, na špinavý lakeť zabudol.

  • 4. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 005x
  • 7
Modro bielo červený

Marie Stracenská

Modro bielo červený

Bola skoro polnoc, ale ani jednému sa nechcelo spať. Nechceli sa hádať. Ale stalo sa. A po kriku to v oboch vrelo a ani jeden nevedel povedať prepáč. Bývanie v podnájme s kamarátmi má svoje čaro - no nie v takýchto situáciách. Nebolo kam ujsť. Iba do kuchyne.

  • 3. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 917x
  • 0
Traja kamaráti

Marie Stracenská

Traja kamaráti

Východ je chudobný. Najhoršie si prácu hľadajú nekvalifikovaní a nevzdelaní. Kto chce, dokáže slušne zarobiť. Mladí majú dvere otvorené. Hm. Pozrela som na troch priateľov okolo seba - a prešla ma chuť na orosený pohár na stole. Lebo to, čo politici aj štatistici prezentujú ako pravdy o nezamestnanosti na Slovensku môže byť aj inak...

  • 31. máj 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 381x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu