Články od Marie Stracenská

Marie Stracenská

Lebo je to ľahké a za veľa peňazí

Trochu sa trasiem, ešteže mi uvarili čaj a do veľkého hrnčeka. Upínam sa k nemu, držím ho oboma rukami. Predo mnou trieda plná šestnásťročných. Mám im niečo porozprávať - aby sa vedeli ponúknuť zamestnávateľovi, vystupovať, samých seba nepotopili tým, že sa nevedia správať. Asi sa aj tešia, moje rozprávanie je namiesto klasickej hodiny. Cítim na sebe tridsať párov očí. A v nich výzva - tak sa ukáž! Vďaka za ten hrnček. Moje útočisko, bod istoty.

5. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Marie Stracenská

Maminka, naučíš ma hip hop?

„Maminka, naučíš ma hip hop?" Až mi zaskočilo. Hip hop... Fúha. „Julinka, asi ťa prihlásime niekam, kde ťa hip hop naučia iní. Ja neviem hip hop." „Nevieš? Ako že nevieš?" Ako že neviem? No... Asi že keď som chodila tancovať, hip hop ešte neexistoval?

4. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 658x
3

Marie Stracenská

Do auta

Aký je toto hrad? A ako sa volá tento kopec? Ideme tade už stý raz, ako to, že si to nepamätáš? Mamka od volantu vyčítala, ja som sa hnevala - čo sa ma pýta na také veci, mňa zaujíma kniha, ktorú čítam alebo debata so sestrou, nie nejaké kopce... Veľa sme sa nacestovali, medzi Svidníkom, kde sme bývali a babičkiným Brnom. Asi toľko, ako teraz najazdia moje deti, keď ideme zo Šamorína k babkám na východe. A vôbec, keď bývate kúsok za Bratislavou a kopu priateľov a záujmov máte tam, to sa človeku často stane, že ide autom.

3. okt 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 501x
5

Marie Stracenská

Radosť, čistá radosť

Ani neviem, či keď som bola malá, túžila som po kolobežke. Asi nie. Kolobežky si z toho času vo výkladoch obchodov si vôbec nepamätám. Mala som trojkolku, potom bicykel, časom väčší a ešte neskôr aj poriadny. Plus skúsenosť s kolieskovými korčuľami. Bolestný pád a po ňom korčule mesiace zatvorené v skrini. Nakoniec som ich darovala. Dodnes si vybavujem, čo som cítila, keď som asi pred desiatimi rokmi po prvý raz videla niekde v zahraničnej reklame malú striebornú vecičku s dvoma drobnými kolieskami. Jéj! Takúto by som rada!

30. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Marie Stracenská

Lopatka

Lopatka s nejakým prachom bola položená v predsieni už niekoľko dní. Kurník! Zas jedna „lietajúca" lopatka, pomyslela som si v deň veľkého upratovania. Hovoríme tak prázdnym škatuliam od mlieka, prázdnym fľašiam aj malým odpadkom zabudnutým na kuchynskej linke. „Keď to dopiješ, zahoď to, prosím. Neurobíš to ty, musím ja. Lebo ono to samé do koša nepreletí", povedala som raz manželovi pri debate o upratovaní.

28. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Marie Stracenská

Vlasy

Bola to taká ich hra. O vlasoch. Raz za mesiac on pripravil holiaci strojček a stoličku. Sadol si, nastavil dĺžku a ona sa postavila zaňho. Bzučala jemným strojčekom po hlave, dôkladne, aby nikde neostali dlhšie vlasy. Najporiadnejšie na ofine a temene hlavy, kde sa mu vlasy krútili. Potom vzala maličké nožničky a obstrihla oblúčiky okolo uší. A ešte jemnejším nástavcom oholila vzadu na krku. Potom pozmetali čo ostalo. Mohol si to oholiť aj sám. Ale nerobil to. Lebo to takto bolo oveľa príjemnejšie.

26. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Marie Stracenská

Prečo neplačú...

Vraj chlapi neplačú, povedal. A spodná pera sa mu chvela a v ruke nemal držať papier, lebo prsty sa mu triasli tiež. Pozerala som naňho a bolo mi smutno. Ale bola som rada, že nie som chlap. Prečo by nemohli plakať, spýtala som sa. Lebo to tak je, odpovedal. Neplačú. To, o čom sme hovorili, vôbec nebolo veselé. Svoje slzy som pokojne pustila, nešlo ich udržať. On sa veľmi snažil. Oči mal červené, vlhké, ale dokázal to. Zas ten plač zadržal vnútri.

23. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Marie Stracenská

Ježiškov meč

„Aha, maminka, našiel som krížik." „Máš dobré očká. Pekný je, Matúško." Ukazuje mi drobný prívesok, dlhý ako necht na prste. „Taký maličký. Vyzerá ako Ježiškov meč. Však tak vyzerá?" Kráčame spolu a smejeme sa, dobre nám je. Predsa to nepokazím nejakým hlúpym súhlasom a jednoduchým klamstvom. „Matúško, Ježiško nemal meč." „Nemal? A prečo? A ako bojoval?"

22. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Marie Stracenská

Plus dvadsať

Tešila som sa ako na rande po rokoch so starou láskou. Viete, že už o nič nejde, ale aj tak - človek chce byť pekný, upravený, dokonalý - páčiť sa. Srdce búcha aj po rokoch a kolená sa trochu trasú. Zvedavá, čo sa ako zmenilo, kto je kde. Keď mi pred pár mesiacmi prišla pozvánka na pomaturitné stretnutie, zapísala som termín do kalendára pevne rozhodnutá - aj keby čo bolo, tam musím.

20. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Marie Stracenská

Auto v pohybe

Keby som bola bájkar, napísala by som o tom bájku. Nie dlhú, ale s poriadnym poučením. Možno nielen pre seba. Raz sa jedna mama s dvoma malými deťmi vybrala na krátky výlet. Išli autom a po ceste späť si spomenula, že doma nemajú chlebík a ona chcela na večeru urobiť obľúbené tousty.

19. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Marie Stracenská

Chlapík v parochni

Každé ráno, keď idem do práce, míňam zvláštneho chlapíka. Už to, že mu hovorím chlapík , nie je úplne presné. Má asi štyridsať a podľa fyziognómie to muž jednoznačne je - stavbou tela, pri bližšom pozretí rašiacou bradou. Ale - inak ako v ružovom som ho nevidela, miluje pestré farby. Na hlave dlhovlasú blonďavú parochňu, teraz má novú, ešte nezlepenú. V nej stužky, sponky, farebné gumičky.

13. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Marie Stracenská

Dedinská učiteľka

Okrajom dediny kráča mladá žena v teplákoch. Mieri k polorozpadnutým domom - tam bývajú niektorí jej žiaci a ich rodičia. „Dobrý deň. Vy ste Tomáškova mama? Prišla som sa spýtať, prečo nechodí v poslednom čase do školy." „Ne. Takeho syna ja nemam, Tomaša." „Určite? Myslím si, že hej. Koľko máte detí? Desať?" „Dzešec. Ale ne Tomaša." „Ukážete mi občiansky? Aha. Tu ho máte zapísaného. Tomáš. A nechodí do školy." „Héj. Vidzice. Tomašu? Tomašu? Dze ši? Prišla učiteľka! Čom nechodziš do školy?"

11. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Marie Stracenská

Z Rovinky

Milí cestári, konštruktéri, príslušní zodpovední. Pred mesiacom ste sa začali motať okolo mojej každodennej cesty medzi Rovinkou a Bratislavou. Netešila som sa - na konci prázdnin? Teraz, keď bude na cestách nával to idú rozširovať? To predsa nemôžu stihnúť!

8. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Marie Stracenská

Afrodita

Julinka: "Tatinko, ja som do Paťka a on je do mňa." Tato: "Aha. Takže máš nového kamaráta." Julinka: "No, som do Paťka. Pre Matúška a Riška som len Julka. Ale pre Paťka som Afrodita."

7. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Marie Stracenská

O poruchách a nevedomosti – o Adi, Majit a iných

Aďa vedľa mňa v lavici sedela dva roky. Vždy som si myslela, že sa na gymnáziu ocitla tak trochu náhodou. Nádherne spievala a zo všetkého najradšej šila. Lenže mala ekzém a každú ušitú sukňu si odniesla boľavými pľuzgiermi na rukách. Určite bola našou najveselšou spolužiačkou - všetko dokázala obrátiť na smiech. Len pri známkovaní jej ľahko nebolo. Trojky, štvorky, neraz ešte horšie. A pritom sa veľmi snažila. Viem to, sedeli sme len pár centimetrov od seba.

6. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
9

Marie Stracenská

Silno

S búchajúcim srdcom vystupujem z auta - nevidela som ich desať dní! Desať dní sme sa s deťmi len počúvali cez telefón. Raz viac, inokedy len krátko, keď som ich vytrhla z niečoho veľmi zaujímavého, čo práve robili. Pýtajú sa na mňa? - chcela som vedieť od manžela. Iba keď si ublížia, spadnú alebo sa udrú - odpovedal. Keď začnú plakať, volajú ťa, chýba im tvoje pomojkanie. Cítila si to, maminka? - pýtali sa ma v telefóne vždy, keď sme sa lúčili. Na displej mľaskli pusu a pohladili ho. Cítila, cítila, drobátka. Všetko cítim, rovnako aj ja som sa snažila aspoň cez ten slabý signál posielať vrúcne myšlienky a objatia. A teraz ich uvidím! Vystískam ich, privoniam k ich vláskom!

5. sep 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Marie Stracenská

Po sezóne

Čerstvo je, vravím si, keď sa skoro ráno zdravím s chlapíkom, ktorý priviezol čerstvé rožky. Možno sa ešte oteplí, nad priehradou sa vznáša hmla. Voda je ešte teplá, pri plávaní sa zahrejem. Ale večer na opekačke už to bude chcieť bundu.

30. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Marie Stracenská

Pierko

„Maminka, prosím ťa, odlož mi to." „Toto pierko, Julinka?" Áno, pre tatinka. Bude mať pekné, na šíp." Manžel sa pred časom naučil vyrábať luk a robí si aj šípy, každý ukončený pierkom. Väčšinu získal takto od detí. Nie sú čisté. A nie sú ani krásne, súmerné a ani nejako extra pekne farebné. A čo. Odkladám pierko do tašky tak, aby sa neponičilo.

26. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Marie Stracenská

Girl power

Tie tri žabky bežali z brehu do vody s krásne zvonivým smiechom. Ako schodíky - každá o hlavu vyššia od druhej. Krásne dlhé, pevné nožičky im len kmitali. A už sa špliechali navzájom a vyskakovali - aby dopadali do vody s ešte hlasnejším smiechom. Aké sú krásne!

23. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Marie Stracenská

Baby friendly

„Poďte si vybrať, mám vymaľovánky. Aj pastelky. Sadnite si, tu, k stolu. Keď budete chcieť, je tu aj vodička, nalejte si. A na obrázok potom napíšeme meno, ja si ich odkladám, dobre?" Tento rozhovor sa odohral nie v detskom centre. Ale v banke.

22. aug 2011
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Marie Stracenská

Zoznam článkov blogera