Marie Stracenská
Muži, ktorí sadia stromy
Po prvý raz som sa s ním stretla pred rokom. S mladíkom, ktorý zachraňuje jablká. Doslova. Ľudo je ovocinár, vyštudovaný ekológ. Tento rok som stretla jeho kamaráta Jana. Tuláci, povedala by moja babička.
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marie Stracenská
Na konci dňa
Dvere auta buchnú do tmavého ticha. Niekde blízko vyrušia psa. Zašteká krátko, bez odozvy z ostatných dvorov. Šťuknem kľúčom v zámke. Každý zvuk znásobuje ozvena.
Marie Stracenská
Ako kotva
Jej ruka je teplá a drží ma pevne. Už je skoro taká veľká ako moja. Verím, že ju netlačím. Cítim, ako mi vlhnú oči. Toto je doma, toto je absolútny pokoj.
Marie Stracenská
Stôl
Kreslá sme vyberali dlho. Aj kuchynskú linku. Aj lampu, umývadlá, posteľ. Stôl som dostala od sestry, nestál ma ani čas a ani peniaze. A práve ten je práve teraz u nás doma najdôležitejším kúskom.
Marie Stracenská
Koľko chrumiek...
... si na jeden raz dáte do úst? Ja hrdo hlásim, dvadsať šesť. Riadnych, veľkých arašidových. No len tak tak pretromfnem dcéru. Tá si ich na jeden raz napchá do úst dvadsať dva. A syn dokonca až dvadsať štyri.
Marie Stracenská
Kaleráby
„Počkajte, pozriem vám, či sú ešte dobré.“ Skôr, než stihnem zareagovať vytiahne nožík a kaleráb prekrojí jedným hladkým rezom. Znalecky zhodnotí a zahodí na kopu medzi odtrhnuté listy.
Marie Stracenská
Nenápadne
„A keď sa tak ponáhľaš, čo keby si sa s nami len v aute rozlúčila a my by sme išli do školy sami?“ Dnes sa až tak neponáhľam... „Matúško, zajtra, dobre? To naozaj budem počítať každú minútu.“
Marie Stracenská
1797
Toto nie je každý večer. Zastavená premávka a na križovatkách policajti. Pri zátarasách skupinky ľudí, ktorí povzbudzujú aj celkom cudzích bežcov.
Marie Stracenská
Aby
Keď mali malí asi šesť rokov, dostali sme niekoľko podobných hier. Sú to kartičky s otázkami a odpoveďami a ich cieľom je naučiť deti niečo o svete – ako sa slušne správať, ako sa nestratiť, niečo o bezpečnosti.
Marie Stracenská
Máme v kontajneri miesto...
Začínalo popŕchať, pridala som do kroku. Pán idúci pár metrov predo mnou sa zohol. O chvíľu zas. Keď som ho predbiehala, držal už v ruke zo štyri pokrčené plechovky a nejaké papiere. Kráčal po ulici a zbieral odpadky.
Marie Stracenská
Môj príbeh so Zákrutou
Bolo chladno a nepekne, netypicky som sa teda rozhodla nestopovať. Šla som rovno na pumpu, veď sa opýtam. Keď ku krajnému stojanu prišlo auto s viedenskou značkou, obrátila som sa na vodiča po anglicky.
Marie Stracenská
Rovnaká, ale už iná
Už po piaty raz držím sojke vlasy a o dlaň si opieram jej čelo. Kŕče jej otriasajú malými ramenami, žalúdok sa búri. Už v ňom nič nemá, ale telo si robí svoje. Zlá noc.
Marie Stracenská
Oranžový
Pozerala sa z okna a zbadala ho už z diaľky. Nemohla si ho pomýliť. Obrovský oranžový bod sa posúval energicky po chodníku smerom domov.
Marie Stracenská
Na ceste
„Jéj, ste milá, ďakujem. Nemyslel som si, že mi zastaví žena.“ „Čoby nie. Sama som veľa stopovala. Mám čo vracať.“ Mladíka som naložila pri Brne. Meral cestu, ktorou som rovnako jazdievala celé roky.
Marie Stracenská
Mäso spod zeme
Jamu treba vykopať asi pol metra hlbokú. No, možno ešte trochu viac. Radšej užšiu, pol metra v priemere stačí. Dobre rozkúriť oheň a urobiť poriadnu pahrebu. Do nej naklásť kamene, ale nie z potoka.
reklama
Marie Stracenská
Rozoznateľné
Po tvári mi blúdia malé studené prsty. Dlane má trochu špinavé, to nevadí. Vrátila sa so skupinkou ostatných detí z lesa. Na očiach majú šatky – a pred sebou poslednú úlohu nočnej hry. Po hmate nájsť každý svojich rodičov.
Marie Stracenská
Najlepší týždeň
Príliš teplé noci a rána majú niečo do seba. Napríklad to, že ráno sa prebudím pol hodiny pred budíkom. Schytím knihu. A po prvej strane vyskočí v hlave čertík – rob niečo, keď už si vstala včas. Napríklad – zbaľ sa.
Marie Stracenská
Plyšáci
„No poď! Pridaj!“ Matúš vyskakuje z gauča – kričí na cyklistov na obrazovke a mohutne povzbudzuje. Posledné metre prebrali z letargie aj tata. „No! Skracuješ to! To čo je?! Nie! Zasa!“
Marie Stracenská
Piatok
Stôl s plastovým obrusom s modrými kvetinkami sa trochu zakýva, keď doňho nechtiac štuchne kolenom. Rohy obrusu ovísajúce dolu sú už zhrubnuté. Prihladí povrch a večne prežehlenú hranu. Nemyslela si, že tak dlho vydrží.
Marie Stracenská
Zrkadieko
Išiel okolo auta zaparkovaného sčasti na chodníku. Sčasti tak, že ešte ostávalo dosť miesta. Na nie rušnej ulici, v rade mnohých iných áut, ako tam parkujú každý večer. Niečo mu vadilo, asi.
