Tento blog má dva "zdroje" ..... môjho otca, ktorý, ako historik, mi neustále zdôrazňoval, že "všetko už tu bolo" a že ľudstvo nerobí nové chyby iba opakuje tie staré .... a Isaaca Asimova, ktorého kniha Nadácia a sci-fi teória psychohistórie pre mňa bola úplným zjavením. Posudzovať súčasnosť a svet ako výsledok posledných 2-10-20 rokov je pre mňa iba výroba zrkadla, ktorým sa tvorí "správne PR"... V novej energii tohto blogu budem "psychohistoricky" opisovať našu súčasnosť. Zoznam autorových rubrík: Paradoxy modernej doby, Domáca spoločnosť a politika, Svet a globálna spoločnosť, O vzdelávaní a učení, Cestovanie a doprava, Súkromné, Kvalita v rôznej podobe, Nápady a vízie, Nezaradené
Ja viem, že ľudia majú dosť písania o Ukrajine a tamojšom konflikte, ja viem že majú dosť diskusie o tomto probléme ... ALE AJ TAK SOM NEVYDRŽAL... najprv som pol dňa úplne zbytočne strávil diskusiou s proruskými trollami na strán
Smer zvolil generálneho prokurátora a nikoho neprekvapilo, že jednohlasne. Bez ohľadu na pokračujúci spor z predchádzajúcej voľby generálneho prokurátora, bez ohľadu na odborné právne výhrady k procesu, bez ohľadu na to, že ešte pred mesiacom Fico hovoril o použití riešenia voľby v časovom horizonte jedného roku. Pre súčasnú pravicovú opozíciu je to jednoznačný dôkaz nedemokratického postupu súčasnej vlády, stádovistosti a bezcharakternosti jej poslancov. Podľa pravice musia tieto kroky registrovať aj voliči, ktorí by mali za to odmietnuť podporu vládnej strane Smer minimálne v predvolebných prieskumoch. Ak sa tak nestane je to pre pravicu jednoznačný dôkaz o nevyspelosti slovenského voliča, ktorí nechápe ich západný, demokratický spôsob politiky a súc ovplyvnení pozostatkami komunizmu sa necháva vohnať do náručia ruského chápania politického boja.
Slovenský podiel na kandidatúre Krakova na usporiadanie zimných olympijských hier v roku 2022 získava reálnejšie kontúry. V marci by mala vláda zaujať oficiálne stanovisko, aj keď všetkým je jasné aké bude. Rozhodnutie vlády však paradoxne nepriblíži, ale vzdiali Slovensko od organizácie olympijských hier. Povedie totiž k diskusii, ktorú nebudú sledovať iba doma, ale aj v zahraničí a to aj tí, ktorí budú o pridelení organizácie rozhodovať. Možno napokon rozhodnutie našej vlády potopí aj samotnú poľskú kandidatúru. Patrím k menšine blogerov, ktorá myšlienku podporuje a to opakovane. Aj preto ma zaujíma, prečo predseda vlády neustále potápa myšlienku organizácie takéhoto podujatia na Slovensku?
Skúsme prekonať myšlienku byť príveskom Poľska, skúsme prekonať všetky politické a rozkrádačské myšlienky, ktoré okamžite napadajú Slováka pri predstave investície za miliardy Euro, skúsme prekonať fakt, že reálne na podobné myšlienky je neskoro, pretože po roku 2022 je aktuálna až olympiáda 2038 (po hrách v Európe príde záujem USA, Číny, Kazachstanu a iných oveľa silnejších hráčov na iných kontinentoch). Pri mojich utopických úvahách „A čo ak by Slovensko chcelo organizovať ZOH" mi vyšiel ako potenciálny kandidát prekvapujúci víťaz - Žilina. Prečo?
Tak možno ma čaká štrajk... možno sa ho bohužiaľ budem musieť zúčastniť... neviem či bude štrajk úspešný, skôr mám dojem, že nie.... najmä preto, že postoj verejnosti nie je jednoznačný... pritom sa často operuje jednou veľmi spornou otázkou a to je pracovná doba a niečo čo by sa nazvalo hodinová mzda... tak som rozmýšľal v čom je problém?
V minulých dňoch sa udiali v mojom pasívnom športovom živote tri dôležité veci. Po prvé prebiehala letná olympiáda, ktorá zo športu urobila spoločenskú udalosť a viedla k častým diskusiám aj medzi ľudmi, ktorí sa o šport bežne nezaujímajú. Po druhé som dvakrát navštívil medzinárodný fútbalový zápas medzi slovenskými mužstvami a zahraničnými tímami, kde sa dosť výrazne ukázalo, že bojovné srdce nevedie vždy k úspechom v športe a po tretie priblížil sa september, kedy moj synátor má začať navštevovať základnú školu a kde s manželkou musíme riešiť otázku jeho možných športových aktivít v budúcnosti. Pri spojení týchto troch krokov sme dospeli k výsledku, že v súčasnom systému podpory športu nám nehrozí, že by z našich detí boli olympijskí víťazi....
Blog Sme sa určite teraz zahltí príspevkami o tom, ako ide o návrat pred rok 1989, ako budú vládnuť komunisti, o kádrovaní, lustrovaní a podobných veciach. Všetci títo ľudia zabúdajú na jednu vec, volič má svoje právo voliť a to právo využil. Pravica sa bála väčšinovej vlády Smeru a jej vznik odôvodňovala zhnusením obyvateľov a malou účasťou vo voľbách. Naopak účasť bola veľká a napriek tomu boa voľba jednoznačná. Žiadna vláda doteraz nemala taký pevný mandát ako bude mať vláda Smeru. A jediné v čo dúfam, že správu od voličov budú čítať rovnako pravica ako ľavica...
Zdá sa, že politici opäť zvíťazili. Na posledných demonštráciách proti gorilám sa zúčastnilo podľa správ médií niekoľko stoviek ľudí. Celé politické spektrum sa k tomu postavilo jednotne, veď sa nič nedeje. V podstate sa ani nič nedialo, len niekto z oficiálnych úradov zistil, že na Slovensku je politická korupcia.... Najprv sa zdalo, že množstvu ľudí toto poznanie otvorilo oči a vyvolalo nutnosť ozvať sa proti takej nehoráznej politike. A čo teraz?
SDKÚ sa nachádza v neriešiteľnej situácii. Prepadá sa s každým prieskumom, ale všetky alternatívy, ktoré ešte sa zdajú byť prístupné sú neriešiteľne. Diletantizmom volebného štábu Smeru sa ju nepodarilo dostať do tejto situácie pre minulými voľbami, Pretože v Smere nevedeli hrať s tromfom vyšli s ním tak skoro, že SDKÚ mohla reagovať bez potreby vnútorných zmien. Teraz prišiel nečakaný úder zo strany nejakého pofidérneho spisu, ktorý nikto nevytvoril, nikto nevyšetroval, nikto nezverejnil, ale všade sa o ňom hovorí. V sobotu má SDKÚ rokovať o situácii v strane a zdá sa, že neexistuje riešenie.
Antigorilie hnutie konečne formulovalo nielen svoje nie, ale aj svoje áno. Celkom logicky sa, našťastie, dostala medzi požiadavky aj požiadavka na rozšírenie priamej demokracie. Potešilo ma to, lebo už dlho si myslím a občas aj píšem, že rozvoj priamej demokracie je jedinou alternatívou negatívnemu hodnoteniu súčasného politického systému nielen na Slovensku. A že je to nechcené dieťa súčasných politických reprezentantov demokratického systému.
Spor Obyčajných ľudí ukázal veľmi presne morálny marazmus Slovenska... o to viac ukázal morálny marazmus Slovenska, že ide o kandidátku nového politického subjektu, ktorý nie je etablovaný v politickom systéme Slovenska. A jediný problém, ktorý má, že sa opäť podarí preniesť tento problém ako problém politického marazmu Slovenska. Ale slovenská politika nie je vôbec iná ako obyčajní ľudia s malým aj veľkým o.
Slovensko je zvláštna krajina. Hrá sa na demokraciu a hrá sa na spravodlivosť. Najmä v politike. Neviem, či by sa gorilovalo na Slovensku keby nebolo mesiac pred voľbami, ale určite by sa gorilovalo menej. Výzvy na odstúpenie bez dôkazov sú rovnako prázdne ako želanie obyčajných ľudí, aby boli v politike čestní ľudia. Jeden problém čestnosti politiky je, či nájdeme na Slovensku 150 čestných ľudí a druhý či aj po pôsobení v politike budú čestní? Ale nie o tom som chcel, ale o tom ako zistiť pravdu o Gorile. Cesta je jednoduchá, je treba prinútiť Pentu, aby povedala úplnú pravdu!
Obsah mi napadol v rámci diskusie k jedného inému článku na blogu. Ak práca učiteľa má byť hodnotná a prinášať úžitok pre študenta, musí učiteľ urobiť 5 krokov: nbs
Včera sa rozprúdila intenzívna diskusia o verejnom obstarávaní na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Trochu som sledoval diskusiu a bol som smutný z postavenia aké dávali diskutujúci vysokoškolskému pedagógov
V EÚ sa objavili problémy rozsahu, aký ešte Európske spoločenstvo nezažilo od svojho vzniku. Nemôže byť preto prekvapujúce, že sa opäť intenzívne začali ozývať hlasy, ktoré vinu za vzniknuté problémy priraďujú Bruselu a jeho chybám. Akosi sa zabúda, že tieto problémy spôsobili nie európski úradníci a európska únia, ale národní reprezentanti a národné vlády. Napriek tomu sa aj na Slovensku začína operovať slovenskými národnými záujmami nezávislosťou, stratou suverenity a podobnými vecami. Dovolím si pár slov hrdého národne orientovaného Slováka...
Dostal som do schránky náš regionálny plátok pána Matoviča a okrem rôznych ponúk služieb si v ňom vždy prečítam aj jeho stĺpček. Tentoraz sa chválil, koho dokázal získať pre svojich neobyčajných ľudí. Jeho pohľad na kandidátku je zaujímavý, ale v konfrontácii so slovenským politickým systémom začína byť hrozbou. Dokonca až do tej miery, že môže vohnať SDKU SMERu do náručia... Prečo?
Tento blog píšem pod vplyvom udalostí okolo zdravotníctva hlavne pre seba. Aby som na konci februára nezabudol...... na čo?
.... o politických hnutiach, ktoré neprekročili tieň politiky. . Slovensko sa dostalo do víru svetových udalostí a to dokonca aktívne. Čo sa deje u nás, je turbulentné aj na našej politickej scéne, ktorá toho zažila za krátku históriu už dosť. Ale nie je to nič výnimočné v porovnaní s inými krajinami sveta a Európy. Finančné a ekonomické turbulencie sa spájajú s politickými pohybmi veľkého rozsahu. Jedným z prejavov zmien spoločenského prostredia je aj nová vlna „občianskeho hnutia", ktoré hľadá svoju tvár. Vlna občianskeho odporu a hnutia spojeného s odporov voči politickému systému sa prejavila aj v predvolebnom prostredí slovenskej politiky. Asi najviac rezonujú aktivity okolo Matovičovho hnutia Obyčajní ľudia a neidentifikovateľného hnutia 99%, nesmieme však ani zabudnúť na aktivity hnutia Odplata alebo skôr showbiznisový vstup Nory Mojsejovej do politického života. A možno nás v blízkej budúcnosti čaká, že sa dostaneme aj na svetovú mapu hnutia Occupy, či už od niektorej z vyššie spomenutých skupín alebo od inej. Čo prinášajú tieto hnutia nové?
Nie som energetik a prosím, aby energetici mali zhovievavosť ak použijem veci, ktoré odborne nesedia. Považujem sa za systematika, pretože rád sa na problémy pozerám ako na systém v súvislostiach a vzťahoch. Myslím si, že v zásade neexistuje rozdiel či hovoríme o energetickom systéme, systéme vodného hospodárstva, výrobnom systéme alebo trhovom systéme. Ide proste o systém. Okrem systematika som aj zvláštny environmentalista. Životným prostredím sa v práci zaoberám intenzívne, ale môj postoj nie je ideologický a pohybujem sa medzi Greenpeace a Klausom. Ako systematik a environmentalista chcem spomenúť niečo, čo v poslednom čase začalo strašne špatiť krajinu a stalo sa predmetom intenzívnych diskusií - solárnym elektrárňam. Ale nielen to!
Pár dní pred prázdninami som z nostalgie za akademickým rokom napísal pár viet o mojich skúsenostiach zo skúšania. Vďaka odozve na môj blog som sa dostal k iným domácim a zahraničným názorom na súčasný stav vzdelávania. Spoločným znakom, s ktorým som sa dokázal stotožniť je názor, že súčasný stav vzdelávania nezodpovedá modernej dobe. Oveľa zložitejšie je odpovedať na otázku, ako by malo vzdelávanie a školstvo vyzerať?
