Dagmar Sváteková
Nedeľa je pre rodinu
Pár slov o tom ,prečo nechodím nakupovať v nedeľu. Hoci môžem... Je to moje slobodné rozhodnutie. A verím, že vždy bude.
Žijem, pozorujem, reagujem. Všetko je iba a len môj názor a plne rešpektujem, ak s ním niekto nesúhlasí. Je to jeho právo. A moje právo je povedať to, čo si myslím. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pár slov o tom ,prečo nechodím nakupovať v nedeľu. Hoci môžem... Je to moje slobodné rozhodnutie. A verím, že vždy bude.
Nie je to tak dávno, čo som bola človek s bežnými radosťami, starosťami, problémami... A dnes? Som človek s radosťami. Napriek všetkému.
Tento článok som naschvál uverejnila sem, pretože to nie je vec, ktorá sa týka iba istého okruhu ľudí. Týka sa nás všetkých.
Nejaký čas pozorujem veci okolo seba. Mám viac času všímať si letiace vtáky, či plávajúce oblaky. A aj nás.
Dnes som už stratila trpezlivosť s istou susedou, ktorá sa chodí ku nám pravidelne sťažovať, že robíme hluk.
Tento víkend sa posúval čas, to azda zaznamenal každý jedinec, aj ten, čo tvrdí, že on sa časom neriadi...
Mám suseda, ktorého mám nesmierne rada, no i napriek tomu, že jeho priateľka má syna na vozíku, používal slovné spojenie vy postihnutí.
Myslím si, že málokto, respektíve takmer nikto, si neuvedomuje, že je držiteľom extrémne mocnej zbrane, hoci nemá zbrojný pas, či iné potvrdenie. A úplne nevedomky drancuje okolie? Prečo?
Som rodená Trnavčanka, bývam v okrese Trnava, zhruba päť kilometrov od Trnavy. To len pre info. Ak by mal niekto dojem, že sa navážam. V tom prípade sa navážam aj do seba.
Takto nejako to stálo v príspevku na sociálnej sieti. Je v tom kus pravdy. Naozaj je toto nad moje sily.
Nebudem nikoho presviedčať, že je to tak. Nechcem. Iba chcem tých, ktorí v ne veria, utvrdiť v presvedčení, že je to naozaj tak.
Nejdem nikoho obhajovať. Ani ženy, ani mužov. Je to každého osobná vec. Iba... Chcem podporiť tých, ktorí váhajú, tak ako ja po mnoho dní, mesiacov, rokov. A nechýbalo veľa, a bola by som váhala celý svoj život.
Už dlhšiu dobu vnímam jednu vec. Kto ma vidí iba tak stáť, sedieť, mlčať, ten na mne ide oči nechať. A čo nasleduje potom?
Tento článok sa vo mne zrodil po tom, ako som na poslednú chvíľu brzdila pred priechodom pre chodcov.
Som vcelku pokojná bytosť, snáď až príliš. Ale nie dnes. Moja dcérka nerada chodí do školy. Na tretiačku nič prekvapivé.
Mnohí z Vás to iste poznajú. Ráno kávička, kde tu cigaretka, taký ranný rituál. A ja mám zas ten svoj...
Nie, nejdem Vás lákať vstúpiť do nejakej cirkvi. Otvorene priznávam, že nepatrím do žiadnej a je mi fuk, koľkí mi to budú vytýkať.
Dnes som prešla obrovským testom trpezlivosti, ohľaduplnosti a zachovania si pozitívneho zmýšľania, hoci iný v mojej situácii by doslova penil.
Hneď v úvode chcem všetkých ubezpečiť, že nie som platená ani jednou firmou. Všetko, čo napíšem, je iba môj osobný názor, skúsenosť, ak niekto nesúhlasí, prosím, má na to plné právo. Chcem iba pomôcť a poradiť.
Chyby, ktoré, ak zmeníme uhol pohľadu, sú iba ďalšími skúsenosťami na ceste za... Za čím? Nie, nič ma nečaká kdesi v diaľke, čo potrebujem, mám tu a teraz.