Zuzana Herich
V tráve
Hľadali sme štvorlístok. Ale nenašli. Miško neváhal a vyrobil všetky varianty. Od jednolístka, až po legendu. Tak ma napadlo, akú má vlastne to moje štvorročné dieťa pravdu...
Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Zuzana Herich
Ako (s deťmi nielen v Nemecku) múr hlavou preraziť
Krásnych právd a múdrostí o deťoch je obrovské kvantum. Každý rodič však vie veľmi dobre, že pohľad na spokojné spiace deti večer v ich vlastnej posteli niekedy stojí snáď aj posledné zvyšky energie. No...povedzme si pravdu, nie celkom až tak zriedka. :-) Presvedčiť týchto malých ľudí na spoluprácu chce nekonečnú trpezlivosť (prípadné prvé šediny, permanentne nevyspatý výraz v tvári, výbuchy hnevu...dopady sú individuálne od prípadu k prípadu). Alebo... Pri mojich vlastných empirických výskumoch som zistila, že to môže fungovať aj inak. Princíp je triviálny. A ním je ich neskonalá túžba podobať sa na dospelých.
Zuzana Herich
Ako v Nemecku nestíham
V Nemecku je bežné mať práčovňu ako samostatnú miestnoť v pivničných priestoroch. Prejsť dve poschodia nie je samozrejme žiadny problém. Lenže funguje to akosi naopak. Čím sú chalani starší, tým častejšie to robím. Okrem toho, že to má prínos pre zadok, šípim problém. Niekde musí byť chyba v systéme a začínam vážne uvažovať, ako zakročiť alebo čo beriem príliš vážne, že je toho prádla také kvantum a že mám stále pocit, že som veľa z plánu prác, čo som mala v úmysle, nestihla. Ako to vlastne zvládali tie naše matere? Neboli žiadne automatické práčky, sušičky, umývačky riadu a desiatky ďalších pomocníkov. Plienky sa namiesto vyhadzovania do koša vyvárali v obrovských hrncoch, žehlili a ukladali do komínkov do skrine. Pralo sa spravidla v sobotu, plákalo a žmýkalo vo vani...Že ma hanba nefackuje...
Zuzana Herich
Skvelý vlakový vtip
Rok 2014. Cez app-ky a sieť sa už pomaly aj záchody splachujú, jedlo kupuje, deti sa robia (no dobre, to som prepískla)... Na Slovensku sa však nedá kúpiť lístok na autovlak cez internet... Buhahaha. Ulaláá. Sranda. Joke. Spass. Som plná hlbokých a kadejakých dojmov.
Zuzana Herich
Platíme v Nemecku (časť druhá)
Dnes sa musím pozrieť sa na poistenia kvôli daňovému priznaniu. Potom zájsť vybaviť niečo na poštu. A čo tak večer do pubu? Kdeže. Ten si dávam dlšie už iba teoreticky. Dvaja drobci nepustia a kedže nie som nemecký patriot, v chladničke tíško leží a čaká talianské suché.
Zuzana Herich
Definuj šťastie. Ale hneď teraz.
No schválne. Kto by čo odpovedal. Bolo by to tak široké spektrum, až by sme sa čudovali. A vlastne vôbec... Nič nie je relatívnejšie ako pocit šťastia. Len by sme mohli niekedy viac otvoriť oči. Aby sme ho videli. Nie tak, ako ja svojho známeho na ulici, keď si zabudnem v tom rannom tempe s dvoma drobcami aplikovať kontaktné šošovky.
Zuzana Herich
Mať deti. Áno, alebo nie?
Rozmýšľali ste niekedy nad tým? Teraz, dávnejšie, keď ste boli mladší? Alebo alternatívu „deti jednoznačne áno“ beriete za tak prirodzenú, že Vás ani nikdy nenapadlo sa nad tým pozastaviť? Mňa áno. Včera. Pri ohnivej debate so skvelými ľuďmi, ktorí deti majú aj nemajú. Dva svety, ktoré sa pochopením prelínajú, aj neprelínajú. Dve názorové vertikály, ktoré sa môžu a nemusia pretnúť. Čo je správne? Čo je „normálne“? Čo je pohoršujúce?...
Zuzana Herich
Platíme v Nemecku (časť prvá)
Vrabce stále čvirikajú, že sa vraj sa Nemci majú super. A že je tu mnoho vecí dokonca lacnejších ako na Slovensku. Každá minca má však dve strany a je takmer nemožné, aby zostala po hodení stáť na hrane. Keďže sa niekedy aj pravda prechádza poriadne vrávoravo, poďme sa pozrieť pod pokrievku do hrncov, ako to v Nemecku s peniazmi chutí...
Zuzana Herich
Súrodenci a láska nekonečná (alebo jej rôzne podoby...)
S deťmi nie je nikdy nuda. Dokonca si dovolím tvrdiť, že ich počtom sa podstata tohto konštatovania násobí. Súrodenecký vzťah je jedinečný vo všetkých aspektoch. Na jednej strane (na verejnosti a pri mojom výchovnom zakročení voči jednému z nich) sa vzájomne bránia, držia sa za ruky a nedajú na seba dopustiť. Ale vo svojej izbe im často ide o individuálne víťazstvo, moc a občas takmer o život... a kto súrodenca má, dobre vie, o čom „točím"...
Zuzana Herich
Zaslúžená pýcha na staré kolená
Človek prejde v živote kadečím a nejako sa to vždy všetko v dohľadnej dobe utrasie. A tak ma nakoniec (ako to často chodí), fackuje vlastná životná skúsenosť. Keď som bola slobodná, (dnes vnímam, že bez zodpovednosti) a detí, užívala som si život, ktorý sa krútil iba okolo mňa a bola som pri radách o výchove detí môjho brata najväčší odborník. Vedelo ho to vytočiť do vývrtky a ja som sa vždy iba smiala, aká je to netýkavka. Iba málo ma dnes pobaví tak dobre, ako táto moja, priam komická naivita.
Zuzana Herich
Nemčina cez skype? Warum nicht...
Skúsili ste sa už učiť cudzí jazyk cez skype? Nie? Odporúčam. V novej dimenzii môže driemať prudko produktívne strávený čas. Chýba síce reč tela a takzvaný zero kontakt, ale výsledok na seba nenechá dlho čakať. Pred prvou hodinou mi to pripadalo dosť čudné. Bola som aj dosť nervózna, čo je u mňa celkom neštandardné. Predsalen, takmer celý svoj život som poctivo drela klasické drevené lavice, stoličky, stoly a podobné drevené pomôcky...a teraz toto. Kto to kedy videl. Aj ostych som cítila, aj sa mi káble pomotali, aj som skúšala pred kamerou grimasy a ksichty ako vyzerám v situácii keď nerozumiem, keď alles klar a keď sa zo všetkých síl snažím o humor. Proste trapas ako delo.
Zuzana Herich
Keď odíde vzácny človek a ja som tak ďaleko...
Život vie veľa dávať, ale musí aj brať. Už iba tým, že sa narodíme, je náš konečný osud spečatený. Mám obrovské šťastie, že sú moji rodičia zdraví a vďaka nim mám vždy na ceste na Slovensko pocit, že sa vraciam domov. Domov. Aký obrovský rozmer. Miesto, kde nás hrejú v srdci tisíce spomienok a objímajú nás ľudia, ktorí do nášho života patria tak prirodzene, že si to inak nedokážeme ani predstaviť. Dnes ma však v duši bolí. Odišiel vzácny človek a s ním aj kus môjho detstva, mojich krásnych návratov, môjho ja. A ja som tak ďaleko...
Zuzana Herich
Ako budú (dúfam) Nemci medovníky kupovať
Niekedy sa mi šialene chce a niekedy totálna „maňáááána". Ale čo som si navarila, musím spraskať...Trochu som to tohto roku prepískla. Súhlasiť s prosbou škôlky a sľúbiť sa ako jediný dodávateľ medovníkov na adventný trh bolo minimálne trúfalé. Čo však človek neurobí pre svoje deti ... a najmä s vedomím, že sa Miškovi najviac páčia tie netopiere...dúfam, že to v evanjelickej škôlke nepovie po nemecky a nahlas...
Zuzana Herich
Cvičme v rytme alebo ako na to idú Nemci
Raz som na prechádzke s deťmi po lese v diaľke zbadala podivného chlapíka so psom, ktorého nebolo možné prehliadnuť. Vyzeral, akoby cvičil. Normálne pravidelne upažoval, vzpažoval, robil rukami veľké kruhy a mával. No, nebolo mi akurát jedno... Bola som v danom lesoparku prvýkrát a akože sa dôverne poznám, pri troche paniky by som s deckami určite pri úteku zablúdila. Operatívne som rozmýšľala, ako sa mu vyhnúť. Lenže chalani sa nechceli ani pohnúť, keďže ich zaujímali iba chrobáky, paličky a jediná mláka v okruhu dvoch kilometrov. A čím viac som sa snažila, tým oponovali hlasnejšie, čo bolo samozrejme kontraproduktívne. Tak som zaťala zuby a pre prípad núdze som si dala mobil na dosah ruky. Paranoidná hysterka.
Zuzana Herich
Ako som platila alebo Nemci, pivo a môj dvojitý debet
Už to bude nejaký ten piatok, čo prežívame neskorší východ aj západ slnka oproti Slovensku. Zatiaľ som sa na žiadny futbalový zápas Frankfurtu nedostala, ale veď viete... naše srdcia bijú pre hokej. Šesť dní po našom príchode do Nemecka vyhrali slovenskí hokejisti striebo. Aj mi slza ušla, lebo aj keď sme ešte neboli vybalení a čakalo nás niekoľko týždňov práce pri zariaďovaní bytu, v dané dni mi to pripadalo ako pádny dôvod na dokonalé šťastie. O hokeji je vôbec v Nemecku tak trochu zbytočné hovoriť. Nemci milujú a hrajú futbal. A kopec iných vecí..
reklama
Zuzana Herich
O tom, kde žijeme a ako som do Nemecka zo Škandinávie pricestovala
Asi mesiac po príchode do Nemecka som zaparkovala pred škôlkou a chystala sa vybaviť vstupné formality. Toho času som mala na aute slovenské evidenčné čísla, z čoho vyplynula milá príhoda. Pri vystupovaní z auta ma oslovil muž karamelovej pleti v stredných rokoch, ktorý bol podľa tempa chôdze a výrazu v tvári na prechádzke a asi sa mal chuť iba tak porozprávať. Vraj, či idem zapísať dieťa do škôlky a že akú sme museli mať dlhú cestu, keď sme prišli až zo Škandinávie. Opravila som ho, že sme zo Slovenska a konštatoval, že podľa SK na „ešpézetke“ bol presvedčený o svojej malej pravde. Chlapík nezabudol prezradiť, že je pôvodom z Indie a žije sa mu tu veľmi dobre... Bolo mi celkom do úsmevu, keďže je aj podľa fotografie zrejmé, že zo mňa severanka nikdy nebude... S tými štátnymi skratkami na autách je celkovo veselo. Jedna spolužiačka na kurze nemčiny smelo v triede poznamenala, že je tu veľa Číňanov, o čom ju presvedčilo na autách písmeno CH...
Zuzana Herich
Nutela za ušami alebo škôlka po nemecky ešte raz
V Nemecku je trend začať pracovať čo najskôr po narodení dieťatka, takže náš Filip nie je v jasliach zďaleka najmladší. Materská dovolenka začína šesť týždňov pred termínom pôrodu a končí, keď dieťa dovŕši jeden rok. Rodičovská dovolenka v podobe, ako ju poznáme na Slovensku (tri roky s podporou štátu) neexistuje a trh práce je na danú situáciu prispôsobený. Nájsť si zamestnanie na čiastočný pracovný úväzok je celkom bežné. Mamičky sú tu doma s deťmi doma tým pádom kratšie ako u nás a motiváciou je aj fakt, že na celý deň do škôlky vezmú dieťa iba po predložení akejkoľvek pracovnej zmluvy. To je oproti Slovensku najväčší rozdiel, kde je celodenná starostlivosť do štvrtej, či piatej hodiny bežná vec bez ohľadu na pracovný status rodičov. Stačí získať miesto a platiť mesačné náklady.
Zuzana Herich
Aj mne je niekedy smutno
Ak sa niekto pre život v zahraničí rozhodne, zvyčajne to spôsobí súhra mnohých náhod a skúseností. Keď sa začne nová etapa „vonku", treba rátať s novými životnými situáciami. Pravdepodobne sa široký okruh priateľov a dôverníkov v jednej osobe dočasne zúži na životného partnera a na nekonečné telefonické a skypové hlasy z rôzneho miesta zemegule. Neznalosť systému a pravidiel dokážu tiež mnohokrát prekvapiť. Presiaknuť inou kultúrou predpokladá otvoriť si myseľ pre nové obzory. Dôležité je nezabúdať, že všade žijú „iba" ľudia a že s kúskom pokory a pohody sa to dá v pohode naštartovať. V každej krajine sa nájde niečo, na čo si človek nikdy nezvykne a na druhej strane dokáže možstvo vecí život neskutočne obohatiť. Je to iba otázka prístupu.
Zuzana Herich
Ako Zuza v Nemecku bola u lekára
Kedysi dávno mi trochu štrajkovala „pumpa", tak sme to s odborníkom po pár Holteroch (24 hodinové EKG) riešili a vyriešili. Nič dramatické, nič patologické, vraj stres. Všetko bolo dlhší čas úplne v poriadku. Ohlásilo sa však napätie z novej životnej situácie. Sťahovanie s dvoma malými deťmi do inej krajiny nám dalo zabrať. Ani nie fyzicky, ako na psychike. Hlava plná otáznikov, neistoty, od domácej pohody to malo poriadne ďaleko. Po niekoľkých týždňoch rýchleho kolotoča som sa v noci zobudila na pocit, že mi ide z hrude vyskočiť. Nuž, nedalo sa nič robiť. Musela som na kontrolu a pustila do hľadania praktického lekára.
Zuzana Herich
Ako Zuza v Nemecku nakupovala
Keď som s nemčinou bola v úplných začiatkoch, nakupovanie bola jedna veľká sranda. Kým sa človek zorientuje v tovare, chce to čas. Z toho plynie vysoká pravdepodobnosť, že občas kúpi niečo celkom iné, ako chcel. Príde na to obvykle až doma, keď produkt otvorí, prípadne sa xkrát varená/pečená požívatina nepodarí. Tak sa poďme pozrieť, čo to tu máme.
