Zuzana Herich

Bloger

Populárny bloger

Počet článkov: 181
Páči sa: 7x

Život je skvelý a plný prekvapení... Zoznam autorových rubrík: Skutočné príbehy, Ako to vnímam ja, Súkromné, Nezaradené

Zoznam článkov blogera

Pondelok, prvý týždeň. Miško v škôlke celý deň, Filip iba hodinu. Adaptačnú. Beriem ho domov. Veľmi sa teší. Deti v škôlke ešte nepozná. V predsieni sa hodí na zem a vyzúva sa. Zabúda na uloženie topánok, zostávajú jedna meter od druhej. Uteká do detskej. Pri behu dupe ako sloníča. V jej strede sa zastaví na pár sekúnd a obzerá sa. Vylezie na posteľ a nazrie poza skriňu, najobľúbenejšiu skrýšu pri schovávačke. Pozerá za dvere. Vychádza zo svojej izby a beží do obývačky. Hľadí na vypnutý televízor. Aj za dverami v obývačke je prázdno. Letí do kúpelne. Skontroluje sprchovací kút. Vyzliekam si sveter, odkladám topánky. Zastaví sa pri mne, nalepí na mňa svoje veľké čierne oči a pýta sa. „Kde je Miško?“ „Miško je v škôlke.“ Ústa naberajú kurz obráteného U, oči zvlhnú od sĺz. „Prečo?“ Čupnem si k nemu a pohladím ho po vlasoch. „Pretože všetky deti sú v škôlke. Už je nový školský rok.“ Rozplače sa. „Ja chcem ísť za Miškom. Nechcem byť doma sám.“

8. sep 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Zuzana Herich

O „selfie“, fitku a o Česku

No čo? Už máte svoju selfie? Nie? Naozaj? Ani žiadnu skupinovú? Lebo všetky snímky, ktoré sa urobia z natiahnutej ruky do digitálneho fotoaparátu a cez šikovné telefóny, sú presne ony. Akurát sa tam šikovne vloží slovo „group“. Vážny fenomén a pre psychológov hotová bašta. Môžeme si myslieť, čo len chceme, ale sú tu. A všade. A s kadekým. Tak či onak, pridala som sa. Komické? Infantilné? Možno. Neriešim. Dovolím si tvrdiť, že ma to netrápi. Som zástancom myšlienky, nech si každý robí čo chce.

7. sep 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Zuzana Herich

Človečina

Toto leto bolo s deťmi na Slovensku dlhé. Okolnosti, kongres, babky a dedkovia. Výletov slušný balík a pekne poctivo od Domaše, cez Tatry, skvelých priateľov, až po rozvetvenú rodinu. Harddisk plný fotiek, vzácne stretnutia a dobré vínko. Verbálny kapitál natívneho charakteru s pevnou pôdou pod nohami. Takmer perfektné.

4. sep 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Zuzana Herich

Šťastie v lese

Je sobota. Netreba skoro ráno vstávať, ale vysvetlite to deťom.... Tak čo, dáme les? Dáme. Mali sme si však vziať kosu namiesto nožíka... Pretože popri tom, ako mi drobci bežali naproti s jedným kúskom v oboch rukách, zašliapli ďalších pár. Šťastie by sa v tom momente dalo zhmotniť a naporcovať. Toľko ho bolo. Keby ma nečakala celá kopa na kuchynskom stole, domnievala by som sa, že to bol iba krásny sen...

30. aug 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Zuzana Herich

Rozprávka na dobrú noc

„Mamka, mohol by mi prísť povedať rozprávku ujo Števo, keď už je u nás? Prosííím. Filip už zaspal a mne sa ešte celkom nechce.“ „Neviem. Musím sa ho opýtať. Chvíľu počkaj a pekne lež. Hneď sa vrátim.“

29. aug 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Zuzana Herich

Krevety

Úplne najviac zo všetkého milujú kolienka s mäsom. Žiadna dilema a obed jasný. Nadšenie sa prejavuje šprintom k stolu. V mrazničke som našla krevety. Nelúpané, predvarené. Dostávam na ne chuť. Zohrievam ich nad parou s fazuľovými strukmi a brokolicou. Nič zaujímavé sa pre nich nedeje. Sedia ticho, jedia sústredene. Nasypem si krevety z parného hrnca na tanier. Zdvihnú pohľad od kolienok na môj čudný pokrm, prestanú prežúvať a v dvoch pároch očí čiernych ako uhoľ čítam zvedavosť.

22. aug 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Zuzana Herich

Welcome to Slovakia! Či?.....

Prešlo presne päť rokov, odkedy sme si z Nemecka priniesli ojazdené auto. Prvé. To je ako prvá láska. Nezabudnuteľná, silná, neopakovateľná. Desaťročný, ale stále spoľahlivý golf za ťažko nasporené peniaze. Prešlo päť dní a ja som dostala dýkou sto rán priamo do srdca. Nejaký dobrák nám vyškrabal súvislú lajnu po celom obvode karosérie... Kľala som ako antikrist. Mala som chuť vraždiť a nenávidela som všetko okolo seba.

17. aug 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
7

Zuzana Herich

Nie je to iba o sestrách. Je to o systéme, ktorý nefunguje.

V tom, kto sa má najhoršie na Slovensku, by sa dalo súťažiť. Dôvody na sťažnosti majú takmer všetci a sú objektívne a pochopiteľné. Lenže moment. Kde to skončí, ak budeme z dôvodu vlastnej frustrácie rozdávať podpásovky tým najraniteľnejším, ktorí za tento marazmus nemôžu.

16. aug 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
54

Zuzana Herich

Nikde musí byť ten pes zakopaný alebo dnes bez servítky

Prerýľovala som už celý rodný statok a rečí síce neúrekom, ale nejako ho nikto nevie násť. Napriek tomu tu stále niečo poriadne smrdí. Len neviem, či to nebude tým, že sme si zvykli. A to je smutné.

28. júl 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
85

Zuzana Herich

Generačná výchovná havária

Čo tie dnešné deti? Katastrofa, či nádej na lepšie rána? Prečo niekedy počujem, že sú tak iné? Že my sme si nikdy toľko dovoliť nemohli, že sa nediskutovalo iba nariadilo, že boli mantinely pevnejšie a poskladané v oveľa menšom priestore? Bolo to naozaj tak? Je tento skeptický pohľad spôsobený dobou? Alebo je to iba trápne klišé? Správna výchova je diskutabilná vec. Podstatné je totiž, aký má tento proces výsledok. A to človek uvidí až o roky.

23. júl 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
27

Zuzana Herich

O tom, ako sme boli na cintoríne

Čo s bocianmi a deťmi? A čo so smrťou? Kedy o tom s nimi začať otvorene debatovať? Ako to vezmú? Nepošliapem im ilúzie? Či ich pripraviť na realitu čo najskôr? Mohla som si ušetriť čas. Miško bude mať vo štvrtok päť rokov. Dnes je mi jasné, že mu je jasné. Skoro? Neviem. Neriešim. Vnímam ho ako osobnosť. Malého veľkého človeka so svojimi názormi pri uvedomení si, že otázku prečo nahrádza výzvou na rozhovor, čo si o tom myslím ja.

15. júl 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Zuzana Herich

Tak hovor a preháňaj...

Na skúsenosti so životom v zahraničí nejestvuje šablóna. I keď, nájdu sa aj takí, ktorí sú o tom presvedčení. Dôvody na odchod z domoviny sú veľmi individuálne, čomu zodpovedá aj samotný priebeh procesu integrácie. Posledné týždne sa na mojej dovolenke na Slovensku táto téma pitvala doslova pod mikroskopom. Tak aké to je? Ako život. Zaujímavé, občas frustrujúce, no poučné...

2. júl 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
32

Zuzana Herich

Zomrela mu žena. Bola stará.

Vždy cez prázdniny (rozumejte dovolenka na Slovensku) mávam deň s názvom Výmena. Celý rok som stereo (nonstop obaja milovaní zbojníci), no väčšinu času som na rodnej hrudi mono. Na Slovensku totiž trávi pár týždňov u babky a dedka na Spiši jeden, zatiaľ čo ten druhý je so mnou na juhu u mojich rodičov. Potom nastáva spomínaný deň, keď si ich vymeníme. Práve dnes. Štvorročného Miška som nevidela tri týždne. Totálne jasné, že mi pripadal zmenený, asi aj vyrástol a má nádhernú medovú farbu. Nešla som však sama, ale s dedkom. Cestou sme boli na kontrolu po operácii. Dedko chcel sedieť vzadu, aby si pokecali. Tak sme vyštartovali späť do Kapušian. Rozprávali sme o hocičom. Až sme napokon došli k téme, kde vlastne Miško býva. Začal dedkovi rozprávať. Seriózne. Sústredene. A ja som žasla...

25. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Zuzana Herich

Máte "depku"? Mňa prešla. Vo vestibule nemocnice

Som akože in. Keď mám počas týchto dní chvíľku bez detí, siaham po knihe, alebo šmátram po internete. Nového Dominika Dé som zabudla o šiestej ráno doma na botníku. Zostal mi teda net a časopriestor. Otec potreboval vybrať stehy po operácii, tak som ho odprevadila a čakala vo vstupnej hale univerzitnej nemocnice, aby som ho odviezla aj späť domov. Jablko na browsovanie som odložila. Zaujali ma ľudia, ktorí sa ako na povel v takmer pravidelných intervaloch kopili v hlúčikoch a mizli za dverami príchodzieho výťahu.

23. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
4

Zuzana Herich

Ako som zabudla jazdiť po slovensky

Už tradične na Slovensku počas dovolenky najazdím približne tri tisícky kilometrov. Posledné dni som som to vzhľadom na zážitky začala so záujmom sledovať. Pri jednej trase napočítam autá na jednej ruke, ktoré idú súbežne so mnou. Občas niečo málo cez 90, priznám sa niekedy aj k dvom nulám, ale snažím sa byť v priemere. A tak celkom často žasnem. Ono jedna vec je trošku pridať strategicky pri predbiehaní a iná...tak trochu arogancia...

18. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
23

reklama

Zuzana Herich

Retro deti, autá a lyže

Bola minulá doba fajn? Tá, pred kľúčami... Kamoš v mojom veku pred pár dňami skonštatoval, že bolo vtedy inak. Medzi ľuďmi lepšie. Keď sme lietali v pohode po vonku sami bez mobilov a panického strachu rodičov, s priateľmi sme sa stretávali výlučne osobne a polovica triedy sme mali rovnaké tepláky...

16. jún 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Zuzana Herich

Moja východniarska krv a nový pas

Tak som sa rozhodla, že po dvoch rokoch života v zahraničí si zmením meno. Zruším prechyľovanie. Dôvodov mám viacero a po zvážení mnohých faktorov som k tomu pristúpila. Vybrala som sa teda na Slovensku na úrady. Pracovníčky za okienkami boli fantastické. Neopovážim sa sťažovať. Skôr naopak. Ale napriek tomu som sa nevyhla situáciam, ktoré ma rozosmiali. Z uja na parkovisku a z iného uja, ktorý si dal urobiť pas predomnou...

26. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
29

Zuzana Herich

Asi ma bolí brucho

Byť po roku doma na Slovensku je „úlalá“. Človek má po takom čase na všetko značne odlišnú optiku. Kuracina z Poľska chutí lepšie ako deutsche bio, slovenské južné víno je samá báseň no a rohlíky … tie urobia totálne duševné KO, keďže v Nemecku žiadne nedostať. Po dennom hurikáne s deťmi som chvíľu na pár minút listovala tlač bez výraznej koncentrácie a vo zvukovej podobe registrovala správy komerčných televíznych staníc. Je to celkom iné ako „vonku“. Tam tomu stále veľa nerozumiem. Tu mi to presakovalo do vedomia ako atrament do pijaku.

20. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
1

Zuzana Herich

Teším sa domov. K mame.

Už v sobotu. Rok zbehol ako voda...alebo tempom ako v lete na saniach?... Nie som si ani istá správnou odpoveďou. Ale večer, keď zavriem oči... vidím ju stáť pri ceste a vyzerať auto. Vidím jej slzy na kraji, keď z auta vybehnú moji dvaja zbojníci s nehasnúcimi iskrami v očiach a začnú ju stískať a bozkávať. Podvedome aj vedome sa usmievam. Vystupujem z auta aj ja. Zase sa pozriem na tie stromy, ktoré boli pred rokmi malé a teraz zakrývajú pol paneláku. Nadýchnem sa zhlboka a cítim to.... Do hĺbky srdca. Do všetkých mojich spomienok. Do-mov. Keď dôjdem na rad a objímem mamu ja, som v duši roztopená na ten najsladší karamel. A neopísateľne šťastná, že ju stále mám.

13. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Zuzana Herich

Predsudky a moja súkromná hanba

Nemecko ma učí veľa. Okrem holého faktu, že som aj ja „auslander“ z východného bloku, cítim obrovskú pokoru a napriek všemožnej snahe iba veľmi opatrné sebavedomie... Moja nemčina je podľa mňa stále mizerná (no dobre, istý progres tam zaznamenávam a dokonca zvládam dialógy s akceptovateľným výrazom v tvári), ešte vždy však cítim v konverzácii výrazné nedostatky. Smelo konštatujem, že ma v procese integrácie čaká ešte parádny kopec roboty. Tak ako je to s predsudkami v multikulti svete? Sú? Fungujú? Je možné ich vnímať a v akých vzťahoch? Odpoveď znie: trikrát áno. Aj samú seba som pristihla a veľmi sa za to hanbím....

8. máj 2014
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3