Anna Strachan
Udalosti
Jedla som cestoviny s baklažánom a syrom, pili sme mätový čaj, poupratovala som kuchyňu, napravila narcisy v pohári. Vypočula som si strýka a bratranca, kúsky ich životov, dážď sa zmenil na slnko, kvitnú púpavy, hučia kosačky.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík: familiaris, hore, odkazovanie, trips, vlny, BG, 365, súkromné, nezaradené
vlny
Anna Strachan
_útlo
_impulz otvoriť okno je naplnený. Únava úplná, film Náuka o snoch okukaný do polovice. Kŕče v bruchu, po daždi vlhko a slnko, rozkvitnutá čerešňa, zmenená poloha postele. Radosť zo zmien, chcenie pokojne tvoriť povedzme že nenormálne pekné pohľadnice a k tomu harmonika a klavír, Amélia z Montmartru.
Anna Strachan
.in april.
O deviatej si oblečiem fialový sveter, mama si fénuje vlasy, Najstaršia píše prácu o Lužických Srboch v nemeckej politike, krpci išli do školy na bicykloch. Na obruse s veľkonočným motívom je múka a droždie, mama si to nachystala, na obed bude niečo sladké.
Anna Strachan
Jarne
Vo vitríne nie je nič, nemáme vitrínu. Sklo bolo uložené v škatuliach, teraz je zatvorené v skrinkách. Načo sa ním chváliť, načo má vytŕčať. Utierame ho a ukladáme na stôl. Na skle sú malé nálepky Bohemia Studio Design. Ukladáme ho na stôl, blízko servítok z Kalifornie. Steny sú tehlové, obrusy biele, hendmejd. Takto stojíme nad taniermi s fialovým prúžkom, cvikla je cyklaménová, vonia v nej chren.
Anna Strachan
Hopping
Robila som veľa vecí za krátky čas. Veľa zážitkov. Nasadenie rastliny. Sedím v kuchyni a rada by som niečo umyla, čepeľ noža alebo plastovú fľašu z acidka. Blízko je uvarená fazuľa, v miske z hliny vidno kôpku müsli. Tikajú hodiny, na radiátore sa suší vnútro lyžiarok a Najstaršia si robí kávu trivjednom.
Anna Strachan
Plazma
28/2/07 02:12 Sníva sa mi, že som Holly Golightlyová , v sne hrá gramofón, reve v ňom speváčka Guano Apes a ja sa pozerám na lesklú kolekciu brúsených diamantov, čo sa váľajú o zemi. Kráčam po nich bosá, dosť ma režú a spôsobujú mi trhliny v chodidlách. Som s bolesťou zmierená. Je to príjemné. Potom tancujem s nejakým mafiánom tango. Cítim sa s ním nesvoja a veľmi chcem, aby tá hudba doznela, aby mafián zmizol vo svojej limuzíne a prestal ma znásilňovať vodnatým pohľadom. Tango sa stratí, skotúľa sa ako guľôčka kamsi do rohu miestnosti, blízko k dverám na balkón, z dverí sa lúpe farba, tango sa stratí, zbehnem po požiarnych schodoch, ukradnem girlandu a kráčam prázdnymi ulicami. Cítim sa bezpečne, nachvíľu on-line, viem, že sen sa rozplynie do zahustených farieb newyorského rána.
Anna Strachan
Cukrová trstina
Perly kropia vzduch. Nesúdržný sneh vo mne vyniká, exceluje. Kráčame popri obchodoch, rozprávame sa, dávaš mi prúžkované ponožky, cd Hany Hegerovej, Dámu s kaméliami. Vorallem. Tešíš ma. Teší ma život, papierová škatuľka obalená sýtočerveným papierom.
Anna Strachan
Ospalosť
Sedíme a popíjame. Yerba Mate. Merlot Cabernet Sauvignon. Rulandské modré. Fľašky cinkajú a nikto sa neopíja. Drží ma to. Ukrajinský chľast. Nastojanka. Medová s paprikou. Ukrajinské cukríky, rozprávajú o Cypre, o argentínskom vojakovi, čo tak pekne juhoamericky hovorí You´re welcome. Kyjevské cukríky sa mi luxusne topia na jazyku. Toto je lyrika, lúpem sa, makaróny, chcem vedieť, akí sú Cyperioti, chcem to vedieť, spím a počúvam vás, spím v tejto buffke, sníva sa mi,
Anna Strachan
Prelínanie
24/08/06 20:10 Monzúnovo prší. Sedeli sme v jedálni pod priesvitnými oknami, hrali sme sa meno-mesto-zviera-vec, potom sme kreslili smiešne zvieratá - ako sú mačky a opice a šťavnato sme sa smiali. Otec študoval mapy. Ocove mapy. Hohe Tauern. S dažďom putuje neoficiálne vráskavé skľúčenie. Nepodlieham mu. Neviem to vysvetliť, ale chvíľami sa v tomto _paradise_ cítim uzatvorená. Zmoknutá.
Anna Strachan
?qanik°
Výslovnosť snehu je dokonalá. Rozmýšľam, o čom padá, o čom, keď sneží a je taký, taký zalesnený sypkou múkou, hladkou aj polohrubou, absolútne výberovou, kokosom. Pijem kávu, proste nerobím nič iné, piť a nič iné, sneží, je skutočné ticho, sem-tam počuť vodu v záchode, ako buble a niekedy prejde okolo vlak, zahuláka a zmizne za roh. Smer východ. Smer západ. To je jedno.
Anna Strachan
Skirt
Slúžim praskaniu mojich kostí, dotyku chodidla s dlážkou, keď bosá v nohavičkách a v len tomto krpatej darčekovom tielku idem zapnúť umývačku riadu a je ticho a je ticho a je večer a v suteréne mňa plápolá únava a odhodlanie zastihnúť stonajúce pocity, nechať ich rinčať a privítať nečujnú noc, jej istoty a návaly tepla, násilnícke sklony že milovať nežne, piť gruzínsky čaj a oberať odumreté dospievajúce slzy, čo sa vracajú a stále sa vo mne cítia doma. Lebo ja taká som, som, aj teraz, keď prepychovo vonia čokoláda, razí zo mňa citovosť ostrá ako žumpa, čokoláda, čokoláda vonia, kaviarne, vypnuté rádiá, len Devín môže byť, len džez alebo zapadáková world music; roztiahnutý gauč, vysoký strop, drevené trámy a vonia čokoláda, šumí a je bezprostredná a taká nepreniknuteľná, prosila by som si uvarenú a hustú, s troškou čpavku a opálenej chrbtice, opálená v našej záhrade pri oberaní zelených strukov júlovej mladej fazuľky.
Anna Strachan
Periférie
Pozerať sa na potok, ako tečie, je nevyhnutnosť. Prísť s tým oranžovým šálom, čo veje, prísť a nezaujato počúvať neviazanosť nedeľného kráčania ku starej mame, byť okupantom, ja a oco a najstaršia, brať vetru to, čo môžeme získať aj my. Vždy sa dá, vždy, vietor nemá problém.
Anna Strachan
Karamel
31/12/06 23:32 Už len čakám, kedy sa Poliaci z druhého poschodia tohto domu prepadnú sem, sem ku mne medzi moje ručne maľované kahance a rozbijú ich, možno by rozbili aj tento notebook, svetielka na stromčeku a televízor, akože nijaká plazma, čakám, kedy sa dáviaci prepadnú a ja im budem musieť poskytnúť prvú pomoc a vypláchnu im žalúdok a do rána si poležia na OAIM, čakám počúvajúc Zbigniewa Preisnera s Ľadovou kráľovnou a Hodinami vo videu, čakám takto sama obklopená hudbou a mojim písaním, sedím na zemi v bielo-čiernych prúžkovaných ponožkách, posledný deň v roku vonia kôrou z pomaranča a Palmolive šampónom, som sama a cítim sa jasne, endokrinologicky, jasne a zhromažďujem nepravidelné súradnice lásky v mojom srdci.
Anna Strachan
Trois couleurs : vert
Pozerám sa na zelený kvet nad mojou hlavou a Sineád O´Connor šepká, šepká, že Make Me a Channnel of Your Peace, neviem, čo cítim, ak cítim, ak vôbec cítim, určite cítim, lebo inak to nejde, smejem sa a hrejem pod touto dekou, vstanem a idem, dvíham sa a miznem za roh, za roh, za tieto dvere a miznem sa vyčúrať a pozrieť sa pred dvere, povedať, že svetnestačížesvetminestačížetheworldisnotenough, že je to plné, že som strhaná neustálym šmýkaním sa po povrchu hráška, fňukám, fňukám do zlata, toto je radosť a svet mi na ňu nestačí, pozeraj sa, som, som predovšetkým poetická, moje meno je metafora, som štylistická figúra; praská zelená žuvačka v mojich ústach, nafarbiť sa nazeleno? Ohnúť sa ako Eliška, Eliška, Princezná ze mlejna, ako Eliška držiaca holubicu, pobozká vodníka a pobozká čerta, ohýba sa, rozprávka, takto sa ohnúť, svetielka v baroch, mašle na poľných stromoch, mašle, takto sa ohnúť a vidieť svet z tejto strany? Keď sa na preliezkach zavesíme a hojdáme sa, hojdáme, hrajúc sa na netopiere a na balóny, pastelové balóny, odtiene kriedy, odtiene trávy a višňových listov, oprieť sa o zem, pôda, ty, netopiere, nazeleno, nazeleno.
Anna Strachan
Mliečne
Ani nie dvanástinu z mojej radosti by vyjadrilo zvýsknutie a vyskočenie a preskakovanie múrika, múrik a polia v Anglicku a trávniky v Anglicku, počujem umývačku ako strieka vodou po tanieroch a zmýva z nich kúsky morky - jej mäsa a kúsky rezancov, rezance rozdrvené na tanieri.
reklama
Anna Strachan
Nedeľa
S výstrojou čo skôr, aby to tu zreteľne rozkvitlo zbieram zo stola poháre, šúcham papučami po podlahe, šúcham a ukladám poháre do drezu, kvápem na ne aloe vera jar, po rukách mi steká príjemne teplá voda a je tu zhoda, ticho, ľahkosť ako na prázdnom rannom peróne. Ukazovákom šprtám do omrvín na stole, spomeniem si na starého otca, na Taša, lebo on to robil takto, nemohli sme mrviť a cítili sme sa láskavo, rešpektovali sme niekoho; a kúsok po kúsku ľudia odchádzajú, ale my chľastáme z toho, čo oni do nás vložili, asi nepatrne, ale je to tam. Na bielom obruse sú nedbanlivo porozhadzované listy, my sme tvorivé, Terezka, mohli by sme ich vyfénovať, aby pôsobili prirodzenejšie, listy z našej záhrady a z parku, už sú pravé, absolútne a neobmedzené, lebo je už sem - tam mráz a konečne sa končí štvormesačná sezóna jabĺk, ich čistenie a strúhanie, konce sú uvoľňujúce, šúchaním papúč sa teším na sezónu lacných mandaríniek.
Anna Strachan
Chrlenie túženia
Prežívam plnosť kĺzajúceho sa času, skrývam sa za basové kľúče vášne ponorené do tvojej skôrnatenej pokožky, súhlasím, áno súhlasím s jej súčasnou hmlistou mäkkosťou, tvoje dotknutie sa ma je hojivá bylinka, alchemilka, ľubovník bodkovaný, ženšen tisnúci sa ku mne. Fúkam do čaju z malín a černíc, toto je olúpaná povyzliekaná chvíľa, toto je žialivý čas, lebo uplynulosti vytŕčajú svoje bulimoanorektické kosti, som odhalená v slnečnom glejovitom dni, obnažená v najintímnejšej podstate vriacej ženskosti, logám vzduch, logám jeho molekuly, nejeden vzácny plyn, láskam sa s tebou, ktorého buď poznám, alebo ešte nie, rozmnožujeme samých seba v tom druhom, how can misery feel so sweet, žeravé žiarenie, odkaz svetla v pohároch na Tokaj rosé; registrujem tieto prítomnosti, obzerám si ich zo všetkých svetových strán, zvlhčovanie, chuť marhule, predstav si, že to tetovanie na driekovej chrbtici už mám, motív ryby prvých kresťanov, ryba, ktorú obnažíš len ty, októbrové slnko je žiadostivé svojou lahodnou sladkosťou, pozerám naň teplá, chrbát mi chladia mokré vlasy, v okolí mojej telesnej osobnosti bujnie vôňa poľského šampónu Sunsilk.
Anna Strachan
Pozorovanie
Vypísať chvenie týchto žalúzií. Nezabiť toto, prítomnosť, dusno výfukov áut, z okna sa rada pozerám na kamióny, trolejbusy, plastelínové bytovky, venčenie psov v ich dvoroch, prenikaví dôchodci - ich, ich transcendetálna spôsobilosť. Akoby. Chcela by som sa poprechádzať v ich bytoch, olúpiť pomaranč tamtomu šesťdesiatnikovi a sním, s ním ho prehltnúť. Aby ma počúval, aby sme prerozprávali jeho život.
Anna Strachan
Tento večer
Krpci aj tie staršie sú fialoví, ich ústa sú akoby vytreté genciánovou violeťou, vonia čučoriedkový koláč, Poliaci pri pohľade na matné ringlóty vykríkli : Ó, Jezu, naše žaby už neexistujú, ani jedna kunka, len zamyslené rastliny močiarov a stojatých vôd. Takto sa to vypĺňa dutosť.
Anna Strachan
Zátišie
Sedím tu príliš najedená, mám chuť na sedemnásťkorunový červený grapefruit z Kauflandu, na kúpanie, lebo od ráno sa na kúpanie teším a ešte som to nestihla. Uteráky máme zbalené, aj pyžamá, aj knihy, aj kopu náušníc, aj topánky a vetrovky. Chcem povedať, že sa cítim iskrivo, že sa teším, že to bude liečivé, vyliečiteľné, veď je to tak, neviem vymyslieť slovo na toto pravé tešenie, ale cítim aj výstrely pulzovania náklonnosti k tebe, vystrelujú do mozgu a moja duša je vylízaná, štípe ma a môj kamarát rozum dvíha svoj strarostlivo prísny ukazovák.
