Marcela Bagínová
Uhnite mi z chodníka
Obyčajní ľudia, nie z politických strán, ale tí, ktorí sa nechajú ťahať svojimi rotvailermi. Sú dvaja a nechcú sa vyhnúť mužovi, ktorý kráča oproti nim. Na vôdzke vedie tiež svojho štvornohého „priateľa."
Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík: Predškoláci, Ach jaj, Z môjho pera, A zázraky sa dejú, Adamoviny, niečo pre zmysel života, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Marcela Bagínová
Prečo si s dieťaťom nevedeli dať rady?
Mám známu. Má hyperaktívneho syna a manžela z USA. Donedávna bývali na Slovensku. Dávid tu rok chodil do materskej školy a učiteľky ho zatvorili do krabice s názvom: „Nezvládnuteľné a nevychovateľné dieťa." Poviete si, stáva sa...
Marcela Bagínová
Keď farár pije
píšu o ňom komerčné média, ako o niekom, kto zradil, kto sa ukázal v pravom svetle. Veď nech sa len cirkev ukáže, aké má ovečky. Alebo lepšie povedané: Akých má pastierov? Ale čo sa stane, ak farár piť prestane?
Marcela Bagínová
Nie je krava ako krava
Je po štedrej večeri. Ba aj po polnočnej. Je druhý deň, keď sa zástupy, či už z tradície, alebo z presvedčenia hrnú do kostola. A berú so sebou aj deti.
Marcela Bagínová
Pobožná hra
Rada sa učím... a poviem vám, že viac ako knihy, profesori a neviem čo ešte ma naučili deti. A dnes sa im to podarilo tiež...
Marcela Bagínová
Priznanie v Obchodnom centre
Nevie, že budem o ňom písať. Myslím, že sa jeho život a ani jeho „volanie" o pomoc sa nedostane do novín, a tak to risknem a dám ho aspoň na blog.
Marcela Bagínová
Ktorý je pravý?
Mrazivý večer. Deti si čistia čižmy a vykúkajú z okna. Dospelí sa usmievajú. Čakajú na zaklopanie a na zvuk zvončeka. Zrazu sa ozýva štekot psov na dvore. Niekto prichádza.
Marcela Bagínová
Veštica ti odkazuje
Otvorili sa dvere. Moja podarená kámoška, ktorá chodí na seansy k istej "pani" neustále sa hrajúcej s kartami, behajúcej s akýmisi prútikmi a „čumiacej" do gule, dávajúcej energiu, vošla do nášho domu.
Marcela Bagínová
Starostovské voľby v mojej dedine
No... teraz si žijem v dedine, ktorá nie je veľká. Má priblížne /podľa môjho odhadu/ dvadsať ulíc. Ale za to kandidátov na post starostu má desať. Samozrejme, že každý z nich si myslí, že je ten „pravý" ...
Marcela Bagínová
Pravý darček na Vianoce
Doteraz som nepísala o knihách, ale o ľuďoch. No dnes chcem napísať o jednej, ktorá vstúpila do môjho života a v posledné dni zanechala vo mne akúsi nezmazateľnú stopu. Asi preto, že je „moja".
Marcela Bagínová
To je tvoja vina
Vošla do predškoláckej triedy. Už dva týždne je akási „nesvoja." Predtým sme ju volali „rapotačka", teraz na seba vzala tvár smutného strateného vtáčika.
Marcela Bagínová
Kedy nepomôže ani poisťovňa
Je ráno. Slnečné, ale iné ako ostatné. Tlačím invalidný vozík v ktorom sedí môj otec a obaja vchádzame na onkológiu. Ocitneme sa v zajatí pastelových múrov a chodieb, po ktorých chodia bledé tváre ponorené do seba. Ľudia bojujúci o život.
Marcela Bagínová
Politika na cintoríne
Nedeľa popoludní. Slnko sa opiera o hroby a ja sa pomaly prechádzam pomedzi ne. Dnes by mal môj kamarát narodeniny a tak som prišla blahoželať, netušiac, že sa cintorín zmení na politickú prednášku
Marcela Bagínová
Zradca v ich dome
Stmieva sa. Lúčim sa a odchádzam. S úsmevom na tvári, netušiac, že mi ho o niekoľko minút budú chcieť vziať.
reklama
Marcela Bagínová
Musíš ho skryť?
Sadám do auta a chcem ho zaparkovať do dvora. Ďalšiu cestu s ním plánujem podvečer. Spoza zelenej brány oproti na mňa nazíza „sused".
Marcela Bagínová
Vieš čo si o tebe myslím?
Každý deň prináša nové informácie. Niektoré také, že ich následky, nestíhame spracovať niekoľko mesiacov, rokov, alebo celý život....
Marcela Bagínová
Mocné objatie bezmocnosti
Pred niekoľkými dňami sa ozval telefón: „Je na ÁRE. Stalo sa to v noci..." Ostala bez dychu, sama. Ďaleko od toho, ktorý ju už ako malé dieťa brával do náručia...
Marcela Bagínová
Nič sa nezmenilo
Všetci hovorili, že si odišiel, ale tvoj odchod nebol odchodom. Zdá sa, že ním ani nikdy nebude. Hoci mnohí by si to tak veľmi želajú...
Marcela Bagínová
Smutné sochy
Sedeli sme na prvej lavičke. Ja a zopár detí. Slová sa rozliehali po priestore a strácali sa v ozvene. Vedľa mňa sedel Maťo. Nevnímal ich obsah, ani nemohol. Boli príliš „dospelácke". A tak sa pozeral okolo seba.
