Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Joshua sa vrátil domov rovnako hladný, ako keď odchádzal. Bezcieľne blúdil po byte. Bral do rúk Danielove knihy a albumy fotografií. Zapol televízor a bez záujmu sledoval televízne stanice. Zrazu dostal silný pocit, že je neskoro, že sa musí okamžite pripraviť na súboj. Vyzdvihol sa z tela rýchlo a spočinul v priestore bytu.
V druhej časti varíme na Valentína som sľuboval jednoduchý recept, ktorý zvládne každý. Tak uvidíme. Zatiaľ Vám len prezradím, že dnešný diel by sa mohol volať aj Improvizácia v kuchyni. Je to tak, že čokoláda je jedno z tých zmyselnejších jedál. V správnom množstve, teplote a úprave dokáže nabúrať čuchovú, zrakovú a dokonca aj hormonálnu rovnováhu vašich milovaných. Jednoducho čokoláda musí byť. A ak ste zvládli prvý chod, tak sa nejaký ten múčnik jednoducho na tanier pýta. Recept je v množstvách pre dvoch ľudí. Ak chcete použiť ako koláč k nedeľnému obedu, použite násobilku.
Nie, naozaj ich nemám rád. Z našej maminy si robievam srandu, že tie telenovely pozerá a občas jej aj tak trochu akože nedávam. No Cheri! Zase pozeráš tie somariny? Veď až sem cez telefón počujem, ako Miguella alebo Fernando nariekajú, jasné že to kukáš. Nikdy som vlastne nevysvetlil, prečo ich nemám rád. Čo mi na nich vadí.
Joshua ani nevedel, ako vystúpil z autobusu. Spamätal sa, až keď stál pred vchodom do domu a z vrecka automaticky vyberal kľúče. Dostať sa do Danielovho bytu bola už hračka. Keby nič iné, mohol použiť svoj jemný čuch na zvyškové emócie a nájsť miesto, v ktorom Daniel žil. Vošiel do bytu a pocit domova, aký nikdy doteraz nezažil, mu znova zovrel hrdlo.
Ak ste sa páni rozhodli, že na Valentína svoju polovičku prekvapíte a nemáte otvorený účet u Rotschilda, ani nevlastníte Tiffanyho, alebo aspoň Svarovski... a čokoládová tyčinka sa minulý rok nestretla s očakávaným nadšením, možno mám pre vás riešenie. Uvarte večeru pre dvoch. Poriadna Valentínska večera, by mala byť niečím ako predohrou. Teda je možné pripraviť aj pečený bôčik s kapustou, zemiakovou knedľou a zapíjať to pivom. Ale to by bola predohra k spoločnému zaspaniu na gauči pred telkou, prípadne k žlčníkovému záchvatu. Valentínska večera by mala byť prekvapujúca, voňavá, plná delikátnych a mierne dráždivých chutí a hlavne ľahká. A napriek tomuto všetkému môže byť jej príprava jednoduchá. Dnešný recept je naozaj jednoduchý a popis práce je oveľa podrobnejší, ako obvykle ponúkame. Aj začiatočník by mal podľa neho uvariť jedlo, ktoré sa celkom dá aj zjesť. Tak páni - Dotoho! Uvarte svojej polovičke zapekanú zemiakovú kašu s mäsovou plnkou a zeleným šalátom.
Hlavne to nesiliť. Násilný postup by spomienky len vystrašil. Najlepšie je hneď na začiatku nechať telo, aby si spomenulo samo. Na obvyklé pohyby, na obvyklé miesta, smery. Joshua sa vo svojom novom tele správal ako pútnik v chráme. Ticho sa v ňom rozkladal a snažil načúvať jeho potrebám.
Milí moji. Tak to na mňa po dlhšom čase zasa prišlo. Pýtate sa čo? Nuž nostalgia a spomienky. Už je to nejaký ten piatok, čo som opisoval svoje zážitky z Bulharska. (Tu a tu a este tutúú :)) Jeden som však nespomenul. Nespomenul som zážitky zo spoločného stolovania s vtedajšími priateľmi Iabom a Achmedom pôvodne z Palestíny a ich pre mňa vtedy absolútne perfektné jedlo Mansaf, ktoré bolo skvelé, lacné a dalo sa ho urobiť veľa a všetci z nás čo ho ochutnali si ho okamžite zamilovali.
My Medvede máme aj kamarátov mimo blog. Predstavte si... A jedna naša kamoška zareagovala na náš článok o vnútornom dieťati a keďže reakcia sa nám javila vcelku koherentná, (zabije ma:)) rozhodli sme sa ju s jej súhlasom uverejniť. Myslíme si, že reakcia Zitky poskytuje návod, ako s vnútorným dieťatom pracovať a zároveň rešpektovať aj ostatné zložky našej osobnosti.
...a kdeže si, Romanko? Kam si sa schoval? Ty nezbedník jeden. Nikde ťa nevidím. A tu si. Už ťa vidím. Aký si maličký. Ležíš aj so svojim bratom na šezlóne v našom starom byte. Máš asi len dva roky. Mama perie a hukot našej starej bubnovej práčky ťa príjemne uspáva. Jój, ako ti je len dobre a bezpečne. Pomaly zaspávaš...
Joshua chcel sám a zároveň medzi ľuďmi vychutnávať najčistejšie emócie, aké kedy pocítil. Z diaľky začul hukot vlaku a rozhodol sa okamžite. Našiel stanicu a nastúpil na prvý vlak, ktorý prišiel. Celý deň sa vozil. Vystupoval a znovu nastupoval. Neznámym smerom v neznámych vlakoch, s neznámymi ľuďmi. Cestoval až do noci.
Toto bude trošku zložitejšie varenie, ale to viete, slávnostná rodinná večera vyžaduje obete. Príprava niektorých vecí deň vopred je aj pre mňa stresujúca. Varíte, varíte a potom, že nechať odležať v chladničke najlepšie cez noc. To čo má byť? A jesť sa bude až zajtra? No teda, tu niekto so mnou asi žartuje.
Niekedy sa v noci zobudím. Nič mimoriadne ani strašidelné. Jednoducho otvorím oči a som hore. Tak celkom úplne hore a bdelý. Ja spím rád a tak, keď sa mi to stalo prvý krát, dosť ma to rozhodilo. Čo mám čo otvárať oči takto uprostred noci. Mám spať. Aj teraz sa často ešte snažím, držať chvíľu oči zatvorené, ale dobre viem, že to znova urobím...
Prvé čo našiel, bola malá cukráreň. Prázdna, celkom bez hostí, no s veľkým pultom plným zmrzliny. Unudená predavačka odložila farebný časopis. A vybrala sa za zmrzlinový pult.
Teraz všetci zbystrite pozornosť na najvyššiu možnú mieru. Milí moji vedzte, že budete svedkami gastronomickeho zázraku.:) Absolutne nové a neotrelé jedlo s vyznamne exotickym nazvom Tarhoňoto. Jeho príprava je navyše veľmi jednoduchá a výsledný efekt, ehm... nezvyčajný.:) Ale nebudem predbiehať...
Démoni. Čierni, osobní, našepkávači, ničitelia... Bola ich celá zložitá hierarchia, obývali spodné sféry stvorenia a všetci sa živili emóciami. Našli si čierne diery v ľudských srdciach a pomaly cez ne ľudí vypíjali.
Odkedy Ivan uverejnil svoj článok o seitane , vŕtalo mi to hlavou. A keď ešte pridal vylepšenie receptu , rozhodol som sa pevne. Na silvestrovskej párty u nás boli totiž aj nejaký vegeteriáni, a tak sme pripravili rezne zo seitanu a mali úspech dokonca aj u mäsožravej časti hostí. Navyše príprava seitanu je taká typická meditatívna práca, ktorá si vyžaduje vašu pozornosť a má také akurátne trvanie. Vymývanie škrobu trvalo približne trištvrte hodiny a to je skvelá doba na dobrú meditáciu všímavosti. A ten seitan nám tak chutil, že som sa rozhodol, že si s ním trochu zaexperimentujeme.
Mal kopu času. Zuzanine emócie mu kolovali v tele. V tele, ktoré našiel v pivnici vysokého domu. Bol tam mladý muž, ktorý sa rozhodol otráviť. Keď do neho Joshua vstúpil, ešte žil. Joshua pocítil prvý a posledný príval strachu a smútku plného lásky. Dojemné, pomyslel si. Pustil mladíkovu dušu na cestu a sám si privlastnil telo.
Naozaj dnes nenapíšem žiadny recept. Neverím ani, že by ste ho veľmi očakávali. Veď predsa aj u vás doma to v posledných dńoch určite rozvoniava tým, čo máte nejradšej. Len podľa toho čo som od kdekoho počul, tak v čase Sviatkov sa pripravujete na hrachovú polievku, šošovicu na kyslo, hríbovú omáčku, zapekaný hubník, majonézový šalát, sedliacky zemiakový šalát, vyprážaného kapra, bravčové rezne, šampióny plnené penou s plesnivého syra a mandlí, plneného moriaka, seitanové rezne, kapustnicu, rybaciu polievku, pupáky, zemiakovú babu s kyslou kapustou... Mám pokračovať? Jednoducho všade sa už druhý týždeň vyvára a vypeká a tak namiesto receptu...
Sedel v autobuse. Rád sa vozieval v autobusoch. Ľudia bývali v autobusoch sami. Pohrúžení do svojich myšlienok a pocitov sa zabúdali kontrolovať. Zabúdali predvádzať obvyklý obraz dokonalých. Zabúdali hrať. Zabúdali sa tváriť. V autobuse iba cestovali, v podstate sa nudili, a tak im myšlienky často utiekli a voľne sa potulovali po ich životoch a spomienkach. Ľudia v autobusoch boli nekonečnou zmesou pocitov, myšlienok, postojov. Tu sa hádali so šéfom, vyznávali lásku neznámej kráske, tu sa celkom oddali snom a túžbam. Netušili akí sú bohatí. Každý bol iný. A nielen to. V každom okamihu sa každý z nich dokázal zmeniť stokrát, tisíckrát.
Tak a je to tu. Síce unavený ako kôň,...pes,...medveď, ale veľmi spokojný. Celý deň od rána pečieme s maminou vianočné koláčiky a tentokrát vám recept prinášam naozaj v predstihu. Budúci týždeň v nedeľu už by tušim bolo neskoro. U nás doma pečieme naozaj samé veľmi klasické koláčiky, na ktoré nájdete recepty v každej lepšej kuchárskej knihe, alebo v každom predvianočnom čísle všetkých ženských magazínov. Ale sľúbil som to, tak je to tu.
