Bianka Dingová
Pád
Padáme na svoju tvár pred Tebou, Ježiš, tam milosť je a večná láska... (Lámačské chvály)
kope JAMU v Brne. Zoznam autorových rubrík: nezmysly, myši a lienky, pseudobásne, agáta, prechádzalo sa, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Bianka Dingová
Hnilá hruška
Agáta, hnilá hruška v sklenej mise. Špinavá misa leží na kuchynskom stole pokrytom tenkou vrstvičkou prachu. Už dávno nikto neupratoval.
Bianka Dingová
Spokojnosť v nespokojnosti
Človek, tvor večne nespokojný. Neustále sa sťažuje na svet okolo. Večné pripomienky, všetci sú zlí, on ten najlepší, všetko je drahé a jeho to najdrahšie. Nahnevaný kráča a hľadá spokojnosť v nespokojnosti.
Bianka Dingová
V tmách svetlo svieti
Každý z nás má vo svojom vnútri malú sviečku. U niektorých horí veľkým plameňom, iným v srdci tlie len malý plamienok. Vždy lepšie, ako mať v srdci len vonnú sviečku, ktorej knôt nikdy nepocítil teplo ohňa.
Bianka Dingová
Jesenná samota
„Samota je veľmi zlá. Päť detí som mala, a aj tak som zostala sama ako kôl v plote. Ale, vďaka Bohu, aspoň večer rýchlo zaspím prehodí medzi rečou starká. Ja sedím na gauči oproti nej a neviem, či mám plakať alebo sa smiať. Prišla som ju navštíviť asi po mesiaci. Nemám sa čím chváliť, keďže býva asi päť minút rýchlejšej chôdze od nás. A ja, veľmi dobré dievča v očiach okolia, som „schopná si nájsť po mesiaci až hodinu na návštevu starého a chorého človeka. O chvíľu babka začne opäť svoju básničku „Samota je veľmi zlá. Päť detí som mala....
Bianka Dingová
Nôžka vo vodičke, vodička v topánočke
Nôžka si spokojne hovie v školskej papučke. Dobre jej tam je, teplúčko. Aj druhá si hovie v tichúčku. Spokojne oddychujú a debatujú. Prstíky na nožičke, jeden vedľa druhého, nehundrú, nehádajú sa, nekonfliktné. Zo susedskej lásky sa sem tam podpichnú.
Bianka Dingová
Všedne iné
Agáta sedí v autobuse. Pozerá von oknom. Ľudia kráčajú po chodníku. Niektorí sú zamyslení, iných zjavne svet okolo seba nezaujíma. Slnko dnes na všetkých zabudlo, spí pod oblačnou perinou a nechce sa mu vstať. Agáta sedí a pozerá.
Bianka Dingová
Agáta bez bodiek
Agáta stojí pred krištáľovým zrkadlom. Pozerá sa na seba, ale seba vôbec nevidí. Vidí len hŕbu mäsa a kostí. Toto všetko vytvára človeka, homo sapiens sapiens. Je ona vôbec človek? Červená lienka, ktorej niekto v noci vygumoval bodky.
Bianka Dingová
Ortodoxný somár
„Keď trieme ebonitovú tyč srsťou, tyč sa nabije záporne a srsť kladne – pri tomto trení prejde určitý počet elektrónov zo srsti na tyč“ predniesol nám s veľkým nadšením profesor na fyzike. Po tejto oznamovacej vete, podľa neho, s veľmi dôležitým významom, nasledovala ďalšia, teraz už opytovacia „Kto z vás vie, čo je to ebonit“?
Bianka Dingová
Bolo, je a bude...
Ej, ale nám bolo dobre cez tie sviatky. Teda aspoň mne a dúfam, že aj vám.
Bianka Dingová
Agáta v zelenom župane s ružovými bodkami
Steká potôčik po východnej strane kopca. Popri ňom sa prechádza Agáta, tá Agáta, ktorej včera niekto zlomil jej obľúbený dáždnik.
Bianka Dingová
Budem ako strom...
...sadený pri vode a mojou oporou je mi živý Pán... a keď príde des ja neutečiem preč... a po čase sucha, ja viem, že príde dážď... viem, že príde doba, keď aj náš život prinesie ovocie...
Bianka Dingová
Ako som sa snažila zbaliť...
Nevedno kam, neviem čo... iba odkiaľ... Rozhodla som sa odísť, jednoducho nahádzať všetko, čo teší, ale aj bolí do kufra.
Bianka Dingová
Kaluže na ceste
Človek, osoba blúdiaca po svete plnom rôznych chodníkov... kráča po jednom z nich, kam príde?... krásny dom, veľa ľudí v ňom... lúka plná kvetov... drevený stôl, za ním sedí človek s úsmevomJ
Bianka Dingová
Ako som sa lyžovať učila alebo ako si vodu vážiť
Ešte len to všetko bolo predo mnou. S plným batohom ilúzií, očakávaní, radosti, ale aj strachu, vybrala som sa naproti dobrodružstvu. Ani som sa nenazdala a už som cestovala domov, nie však naprázdno, cítila som príjemnú príťaž spomienkových suvenírov.
reklama
Bianka Dingová
Nelámte krídla motýľom...
My si len tak letíme... Kam?... Nevieme... Kto to vie?... Letíme pomedzi slnečné lúče, farebné lístie, snehové vločky i jarný dážď... Možno pristaneme raz v cieli... možno... Chceme?... Nechceme?... Hmm?
Bianka Dingová
Nereálne sny...
Snívam... utekám preč z tak krásne trpkej reality... treba mať sny, ktoré potešujú našu malú dušičku... sny by sa mali plniť, ale len niektoré... Ja si tie svoje bojím splniť... Áno, som slaboch, priznávam... Možno mi ich niekto, niekedy bude chcieť splniť, ale ja vtedy nebudem chcieť... budem sa báť... spravím krok späť a zase budem žiť v nerealite svojich snov...
Bianka Dingová
Sedím na konári a je mi dobre...
Mám na Zemi kúsok svojho miesta, kde si len tak žijem a snívam svoje sny... je to môj konár:)
Bianka Dingová
Rodinka úžasných?
Nemám rada tie dni, keď mi na tvári nesvieti úsmev. Ja, taká večne uchechtaná osboba, ktorá tak rada rozdáva okolo seba radosť, teraz ležím v posteli a plačem, nielen plačem, ale vo vnútri ma zožiera niečo nepopísateľné. Áno, aj takéto stavy mávajú optimisti, ktorí spadnú na nos a zistia, že nič nie je také ružové ako sa zdá.
Bianka Dingová
Priateľstvo...
Človek nedokáže žiť na tomto obrovskom svete sám, preto aj náš Nebeský Otec pri konaní svojho diela Adamovi stvoril Evu. Týchto dvoch jednoduchých ľudí by sme mohli pokladať za prvých priateľov v histórii ľudstva.
