Milan Čarňanský
Šesť prstov (fejtón)
Ani si neuvedomujeme, aké máme šťastie, keď nám nič nechýba. No stačí, aby sme na sebe objavili telesnú deformáciu a svet sa nám zrúti.
Venujem sa písaniu prózy a na živobytie si zarábam ako úradník. Zoznam autorových rubrík: Fejtóny, Súkromný dejepis, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Ani si neuvedomujeme, aké máme šťastie, keď nám nič nechýba. No stačí, aby sme na sebe objavili telesnú deformáciu a svet sa nám zrúti.
Žijeme v hierarchizovanej spoločnosti. Či sa nám to páči alebo nie. Jednoducho sme si vytvorili kastu privilegovaných a kastu obyčajných ľudí.
V dnešnej dobe naraziť na altruistu, to chce kus šťastia. Určite väčší ako si hádzať do kufra bingo z lotérie.
Po tom, čo som si prečítal vyjadrenia Zuckerberga a McNealyho, horko som zaplakal. Naozaj ma to ranilo. Plač vystriedala zlosť. Nedokázal som sa s toľkou zradou zmieriť. Lenže sám nič nezmôžem.
Rovno na Silvestra sa musel môj dobrý kamarát Fero pohádať s manželkou. A pre takú sprostosť. Podľa nej. Podľa neho to bola otázka života a smrti.
Mesto žilo predvianočným zhonom, všade plno áut a ešte viac ľudí. Môj dobrý kamarát Fero stál na parkovisku s manželkou. Nestál len tak ledabolo. Ruky mal zapratané balíkmi a hubu nadávkami.
Už som počul veľa ľudí sa smiať. Každý sa chechce trochu inak. Ale minule mi na ulici trhal uši najstupídnejší smiech, aký kedy vyšiel z ľudského hrdla. Tento vychádzal z hrdla môjho dobrého kamaráta Fera.
Manželku môjho dobrého kamaráta Fera skoro skosil infarkt. Privodili ho jej policajti. Strhli obal zo svojho oznámenia: - Poďte s nami identifikovať telo vášho manžela.
Mám kamaráta. Volá sa František. Ten môj kamoš veľa vecí vie, no sú aj také, o ktorých nemá ani potuchy. Našťastie sa vždy nájdu ľudia, ktorí mu neznalosť z hlavy vytlčú.
Etalón šťastia je veľmi široký. Niekoho zaplavia endorfiny pri banálnej veci, iného do stavu šťastia dostane nejaká maličkosť, nájdu sa aj takí, ktorí si tento pocit musia doslova vydrieť a musí to byť niečo, pod čím sa človeku až podlamujú kolená.
Ešte nikto nikdy neprepadol a nevykradol chudobinec. O kriminálnikoch si môžete myslieť čo len chcete, okrem jedného, že sú hlúpi. Nie sú. Nikdy nezamieria do chudobinca, aj popamäti nájdu tučnú finančnú inštitúciu.
Každému padne dobre, keď vidí úctivého človeka. Ten príjemný pocit nemusí pritom vyvierať z pohľadu do zrkadla. Možno je to aj preto, že úctivosť sa akosi vytráca. Robí to aj preto, že svojou prítomnosťou zavše ohrozuje zdravie človeka.
Môjmu dobrému kamarátovi Ferinkovi sa po rokoch podarilo vyliezť z vlastnej kože. Takéto veci sa nedejú každý deň a nedokáže to každý človek.
Patrím k tým nemnohým ľuďom, ktorí okúsili pocit odvrhnutia. Vlastnými rodičmi. Je to bolestivá skúsenosť aj preto, lebo ľudia fungujú na princípe, že keď zlyháva každá spoločenská pomoc, ochranné krídla rodiny sú roztiahnuté stále.
Môj dobrý kamoš Ferinko radšej sedel na lavičke pred domom ako doma. Vonku nebolo počuť, ako mu škvŕka v žalúdku a vonku videl ľudí. Medzi ľudí radil aj susedu, ktorá sa mu páčila. Nikdy nezaváhal a keď šla okolo, zakaždým ju chytil za ruku.
Niektoré javy pravdepodobne existujú iba na základe nášho vnútorného rozpoloženia. Ako napríklad prevtelenie. Stačí k tomu vnútorná túžba a vhodné médium. Mne sa to stalo koncom júla v Papíne, v rodnom dome spisovateľa Václava Pankovčína.
Bolo to zvláštne, v živote môjho dobrého kamaráta Fera neexistovalo nič mimoriadne, jeho pobyt na Zemi mal farbu slušivého obleku a okrem toho bol priamočiary, takže sa dalo čítať dopredu, aký bude, čo sa mu stane. A odrazu to nefungovalo.
Môj dobrý kamarát Fero je zbohatlík. Toto označenie má hanlivý prívlastok, no u Ferina je všetko kóšer. On síce zbohatol rýchlo, ale poctivo. Viem, že mnoho ľudí by sa rado môjho kamoša spýtalo, ako sa dá rýchlo a poctivo zbohatnúť. Odpoveď by sa nedozvedeli. Fero sa kamaráti iba s ľuďmi, ktorí sa na nič nevyzvedajú.
Ferino len čírou náhodou natrafil na nového kamaráta. Nikdy by sa ním ten chlap nestál, nebyť smoly, čo ho prenasledovala. Nik sa s ním nechcel priateliť, lebo bol zlodej.
Ľudia boží, to je strašné, všade kde sa ukážem, otrčia ruku a vrieskajú: - Ferinko, daj peniažky.