Vladimír Benčík
Ako CIA hľadala Archu zmluvy – Donald Trump odtajnil dokumenty
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Spať na článok
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia k článku: Tykanie, vykanie, onikanie
Ak chcete prispievať do diskusie, musíte byť prihlásený predplatiteľ.
Prihlásiť sa28 príspevkov
- Pekne To vidno v reklamách...postupne je tykanie väčšinové.
- Suhlasim s Vami. Myslim, ze tykanie suvisi aj s rozsirenim internetu kde je tykanie bezne. Takisto suhlasim s nazorom, ze zmysel pre autoritu sa straca; vacsina ide akoby na volnobeh a nasledky uz zacinaju byt viditelne.
Ja si skôr myslím,
že tykanie prichádza za angličtiny. Mnohí si neuvedomujú, že angličtina vlastne tykanie nemá. You znamená proste vy. Raz som na to narazil v jednej starej knihe, kde sa uvádzalo, že tykanie bolo v archaickej a biblickej reči používané. (Neviem či si to presne pamätám, myslím že thou.) To znamená, že anglické you - vy vyjadruje vlastne úctu voči druhej osobe, thou - ty vyčiarkli zo slovníka. Lenže pri našich prekladoch často pri prekladoch you s krstným menom automaticky prechádzame na tykanie. Nie je to však to isté. Na túto skutočnosť učitelia angličtiny vôbec neuozorňujú, možno to ani sami nevedia. Zastávam názor, že vykanie má svoje miesto. Som tiež aj zástancom hybridnej formy krstné meno + vykanie, tiež vyjadruje úctu.ten omyl vyplýva
zrejme z používania krstného mena, tuná sa vykalo a pripájalo priezvisko.
- to znamená, že v angličtine vykám aj svojmu psovi? -:)
Je jedno,
či niekomu vykám, či tykám. Úctivo sa môžem správať k ľuďom bez ohľadu na vykanie, či tykanie. Mňa rozčuľuje naopak, familiárne tykanie, to znamená, že starší mladšiemu dospelému tyká automaticky a od neho očakáva vykanie. Pokojne si tykám s oveľa mladšími kolegami v práci. A vôbec ma nerozčuľuje tykanie na internete. Mám už cez 60 rokov a som z dediny, ale nevykal som ani starým rodičom. Naproti tomu moja manželka svojim rodičom vykala, mojim tykala. Teda všetko je len otázka postoja, vyjadrená tým, ako sa k človeku chovám, či je TY, alebo VY....
V podstate súhlasím, ale ja som chcel poukázať na súvislosti a na prevládajúci trend. Naozaj nejde o formu, ale o podstatu - podstata sa však spravidla odráža vo forme.A ja v podstate nesúhlasím.
Nemôže ísť iba o podstatu- ETIKU, zákonite musí ísť aj o formu-ETIKETU. Základ spolužitia-podstata vymedzuje rámec vzájomnej komunikácie a nažívania-Etika. Forma ako bude komunikácia hladšie prebiehať je nastavná návodom-Etiketou. Ak je niekomu príjemnejšie okamžité tykanie a vykanie ho nezaujíma-sú jeho vnútorné pocity, tu to ale aj končí. Zrejme by nebolo od veci ak by si niektorí diskutéri opätovne naštudovali Etiketu /Pravidlá spoločenského správania/. Sloboda jedinca nebola , nie je a nikdy nebude bezbrehá. Vykanie nikto po "nežnej" nezrušil.ale je jasné,
že etiketa je dôležitá. Aj keď osobne mi vyhovuje tykanie, nikdy som ho neponúkol niekomu staršiemu, alebo pracovne či spoločensky vyššie postavenému. Je však niečo iné okamžité tykanie napr. v kolektíve študentov a niečo iné napr. v zamestnaní. Je však chybou, že som sa pri mojom vzdelávaní nikde so základmi etikety nestretol.
..a vieš si predstaviť,
že sa ľudia správajú k sebe navzájom s úctou a rešpektom aj bez vynúteného vykania? A teraz vykanie: Viete mi prosím vysvetliť, prečo mi dnešný dôchodcovia, ktorí ma poznali od malička a vo veku, ktorý mám teraz ja stále tykajú, ale pritom predpokladajú, že ja im budem vykať? Nie je toto neúcta? Ako chceme, aby boli tí mladší slušnejší a úctivejší, keď starší to takto kazia? Koledujú si o zmenu a tá je teraz tu. Vykanie nie je prejavom úcty, ale iba výchovy. Myslieť si to, je iba sebaklam. Ak chceme byť otvorenejší a úprimnejší, tykajme si a správajme sa k iným s úctou vždy a za každých okolností.Myslím,
že v prípade veľkého vekového rozdielu (dve generácie a viac) je za istých okolností oprávnené jednostranné tykanie/vykanie.no, veď to je v poriadku,
ale nebavíme sa náhodou o tom, ako to je a ako by to prípadne mohlo byť v budúcnosti a možno aj lepšie?
neviem,
ci "potykanie si" s tetou, ktorej vykam od skolky je prejavom "otvorenosti a uprimnosti" - ja to skor vidim ako chrapunstvo. Ked to ponukne ona, ok.
- musím jednoznačne súhlasiť s týmto názorom. Napriek tomu, že som zástancom tykania, dnes vykám tým, ktorých som poznal odmalička a ako deťom som im jednostranne tykal. Lebo mi pripadá hlúpe jednostranne tykať napr. štyridsiatnikovi, aj keď som mu ako decku samozrejme tykal.
hm
nuz zrejme ti tykaju prave preto, ze (ako pises) ta poznaju od malicka...
- Ja si rada s ludmi vykam. Najstarsia moja dobra priatelka ma skoro 70 a tej by som netykala, ani keby ma o to poziadala. Takto je to pekne. Radas si vykam s muzmi, ale nie kazdy je na to "vhodny" - taki ti dzentlmeni zo starych cias uz vymieraju. Ale ak sa nejaky pritrafi, rada zostavam pri vykani, kym sa len da. A napr. som nedovolila mojmu peverznemu kolegovi, aby mi tykal a mali sme aspon aky-taky odstup. Neznasam, ked Olga Zablacka tyka napr. Chudikovi a bratrickuje sa s nim ako s kamosom z dvora. Jemu to asi nevadi, ked to dovolil, ale mne sa to zle pocuva - v takychto suvislostia suhlasim s tym, co si napisal
tiez si nepotrpim
na tykanie od kohokolvek. Ale su miesta, kde je tykanie "obligatorne" - napr. na internetovych diskusiach.
Rečnícka otázka
A čo onikanie?! Vedia vôbec dnešní mladí ľudia, čo to je?minimalne ti,
co sa ucia nemecky ho maju vryte pod kozu, kedze ak si pomylia Sie,sie a ihr tak im to ucitelka zhonoruje :D
- Kodifikovaná slovenčina onikanie nepozná. Asi sa prenieslo z nemčiny. A ešte jeden neduh, zaužívaný hlavne na vidieku a to, že keď hovoríme v neprítomnosti o osobe, ktorej vykáme sa používa množné číslo: "stará mama mi kúpili cukríky", čo je úplný nezmysel.
"stará mama mi kúpili cukríky"
- nejde v takýchto prípadoch o nepriame onikanie?
u nás na dedine, do kolektivizácie v ´58
sa dosť onikalo, v súbehu s dialektom. takže "očujú, strýco, gde oni idú?". a pretože sme neboli miestni, ale príšelci, tak u nás sa v malej enkláve tykalo naprieč vekovým spektrom. iba nás päť detí vykalo všetkým okrem vlastným rodičom. ale to vyplývalo z profesionálnej rovnosti. po kolektivizácii sa vzťahy medzi ľuďmi zmenili k horšiemu, deti prestali na ulici zdraviť dospelých, bola pre nich známka politickej vyspelosti pozdraviť pána dekana "česťprci" a tajomníka em en vé "pochválen"....
Zaujímavý postreh - vďaka.
Rozlisovala by som vykanie cudzim ludom,
a vykanie v ramci rodiny. Ale nesuhlasim, ako si s despektom napisal "Zato dnes mladí ľudia tykajú aj svojim starým rodičom,....a tí najmladší sú zväčša vychovávaní tak, že budú tuším aj v dospelosti každému drzo tykať.Nepáči sa mi ten posun." Myslim si, ze zalezi aj na oblasti, kde si vyrastal, a na zvykoch v tej ktorej rodine, ja napriklad tykam svojim rodicom a tykala som aj svojim starym rodicom a ludia v mojom okoli taktiez, a nemam pocit, ze by som k nim nemala uctu, skor naopak. A moja dcera dokonca vola svojho otca odmalicka krstnym menom (ani nevieme, ako to vzniklo) a ma k nemu uzasny vztah a uctu ... Myslim, ze ucta sa da ziskat aj inac, ako trvat na vykani...- toto si velmi pekne vystihla. suhlasim :)
S týmto rovnako
súhlasím a ešte jeden postreh k tým starým rodičom. Môj už 15ročný syn svojmu starému otcovi tyká a už to tak aj zrejme zostane. Ja jeho starému otcovi, teda svokrovi vykám. Nastáva tak paradoxná situácia. Svokrovci mi tykali od začiatku bez vyžiadania si súhlasu. Vzťahy máme dobré, skôr sú tam nejaké predsudky.
"súdružské tykanie"
ti vypadlo. A tykalo sa mnohych ludi v generacii tvojej aj tej nad nou. Také to teatrálne učiteľkino "súdružka riaditeľka, no pozri sa, akí sú nedisciplinovaní ! " alebo seriálové "soudruhu tajemníku, tady jsou ty podklady..."Nevypadlo
- v článku ho spomínam (súdruhovia si tykajú), pričom som zámerne použil prítomný čas.
