V prvom momente som to pokladal za moju chybu, lenže skutočnosť bola úplne iná. Štatistické hlásenie sa uvádzalo v tisíckach korún. Tržby boli 2400 predaj tovaru a 2400 predaj služieb, čo spolu bolo 4800. Preto sa v príslušných kolónkach uviedol 2, 2 a súčet 5.
V nákladoch to bolo opačné 1600 nákup tovaru a 1600 nákup materiálu a služieb, spolu 3200 čo znamenalo 2 plus 2 je 3.
Pani na druhom konci telefónu bola neoblomná, že oni to musia spočítať presne a keďže moje hlásenie matematicky nie je správne, žiadajú ma aby som hlásenie opravil.
Dopad matematickej opravy bol na hospodársky výsledok veľmi zaujímavý.
Pred opravou: tržby 2+2=5, náklady 2+2=3, hospodársky výsledok: 5-3=2
Po oprave: tržby 2+2=4, náklady 2+2=4, hospodársky výsledok: 4-4=0
Keď som si tento týždeň prečítal článok v Bratislavských novinách, že mesto je nespokojné výpočtom prerozdeľovania daní, ktoré sa prerozdeľujú podľa počtu ľudí s trvalým pobytom, lebo na výpočet sa nepoužíva presný údaj z registra obyvateľstva, ale niekoľko rokov starý a nepresný štatisticky údaj zo sčítania obyvateľstva, až vtedy som pochopil zmysel vtipu jedného známeho, ktorý nehovorí štatistický úrad, ale srandistický úrad.
A to ani nechcem myslieť na to ako vypočítali výšku priemernej mzdy, z ktorej sa počítajú hranice odvodov pre odvody SZČO. Keď som z počtu obyvateľov Slovenska odpočítal ľudí pred a po produkčnom veku, tak pri oficiálne oznámenej priemernej mzde, by sme sa mali mať oveľa lepšie. Lenže kontrolné porovnanie voči celkovému objemu výberu daní od fyzických osôb nesedí, zrejme priemerný zárobok sa nevykazuje na základe reálnych údajov z daňových úradov, alebo sociálnej poisťovne, ale na základe štatistického zisťovania, ktoré je podľa všetkého realite vzdialené.
Záver:
Ak si myslíte, že 2 plus 2 je vždy 4, tak si to myslite naďalej. Ja len dodám, že je to pravda pokiaľ sa budeme baviť pri ideálnych podmienkach celočíselnej matematiky. Lenže v reálnom svete súčtom dvoch hodnôt označovaných ako 2, je číslo z intervalu od 3 až po 5.
