Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Fakt, že mnohí z nás trpíme istým stupňom dehydratácie, je všeobecne známy. Často sa riadime len pocitom smädu. Keď sa dostaví, siahneme po nápoji. Málokto si uvedomuje, že pocit smädu je už vlastne alarmom tela na stav dehydratácie. Aj tu platí - niet nad prevenciu!
Manžel priniesol zo záhrady kyticu krásneho, mladučkého, voňavého kôpru. Ako každý rok, tak aj teraz, som ho obrala zo stoniek a najemno nakrájala. Natlačila som ho do plastovej misky a uložila do mrazáku. Celý rok bude poruke a bude chutiť ako čerstvo odtrhnutý. Mňam.
Pred pár rokmi som ešte netušila, že existuje. Myslela som, že citrón je jediný kyslý citrus svojho druhu. Potom som sa s ňou zoznámila prostredníctvom rôznych cudzokrajných receptov. Zrazu sa na trhu začali zjavovať "nezrelé", cha... zelené malé citróniky. Ich cena vysoko prevyšovala cenu žltých citrónov, predávali sa na kusy. Zvedavosť ma však prinútila vyskúšať.
Občas ma pochytí túžba poprehrabovať sa v mojich obľúbených citátoch. Niektoré mám veľmi rada a stali sa dokonca mojimi životnými barličkami.
Myslím, že každý človek si v batôžku svojich spomienok nosí ako biele perly isté dni, ktoré ho v živote najviac potešili, ovplyvnili, ale aj tie čierne, ktoré ho najviac sklamali, rozosmutnili. Je fajn, keď sa k tej prvej skupine často vraciame a prežívame ju v srdci znova a znova a čerpáme z nej energiu. Je fajn, keď sa nám na tú druhú skupinu podarí zabudnúť. Je pravdou, že to sa zriedkakedy podarí...
Nakoľko mám v rámci rehabilitácie na domácu úlohu predpísanú chôdzu, snažím sa byť zodpovednou žiačkou a snažím sa chodiť "do úmoru", cha. Som však typ človeka, ktorý nevie chodiť na bezcieľné prechádzky, hoci ma to hnevá, neviem to zmeniť. Preto si vždy musím nejaký ten cieľ, prípadne cielik vytýčíť. A potom už kráčam...
Nedávno, v jeden šedivý deň som zistila, že mám problém. Problém s rukami. Teda, s ich dĺžkou. Boli zrazu krátke. Prekvapivé zistenie, veď doteraz sa mi zdali také akurát, cha.
V sobotu sme strávili s manželom niekoľko príjemných hodín na oslave jubilea. Piaty krížik si na chrbát pripísal jeden Janíčko. Oslava sa konala v krásnom prostredí Turčianskej Štiavničky, v rodnom dome Jána Kostru. Nakoľko po rannom lejaku sa počasie akoby zázrakom umúdrilo, sedelo sa von, na priedomí. Za našimi chrbtami sa rozprestieral nádherný anglický park a renesančný kaštieľ Révayovcov zo 16.storočia (škoda len, že totálne zdevastovaný). Tieto kulisy dovávali stretnutiu zaujímavú atmosféru.
Dnes som si prečítala článoček Martušky Novotnej: "Mýlite sa a zabúdate, tak ako ja? Závisí to od veku?" Zapojila som sa do diskusie, priznala, že zabúdam aj ja. Netušila som však, aký skvelý zážitok ma o pár hodín čaká...
Tieto riadky píšem len preto, lebo som zvedavá na vaše skúsenosti. Chcela by som vedieť, či takto to funguje aj v tom vašom meste. Ak si nájdete čas na vyjadrenie sa v diskusii, budem vám vďačná.
Dnes oprášim jednu starú historku, na ktorú sa mi asi nikdy nepodarí zabudnúť. Bolo príjemné letné poobedie. Vykračovali sme si ruka v ruke a ja som si vychutnávala jej džavotavú spoločnosť. Bola som zvedavá, ako prežila deň, ako a s kým sa hrala, čo mala na obed... Obyčajná mama, ktorá každé ráno s nevôľou nechávala svoje dieťa v osídliach škôlky. Iné riešenie nebolo, po troch rokoch materskej som musela do práce.
