Erik Kriššák
Teória viazaného verša pre laikov - Nočná móra
Každý poeta, čo má ambíciu stať sa pokračovateľom antickej veľkosti, prípadne má latinský syndróm učenectva, sa s desivou nočnou mórou už stretol.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady

Každý poeta, čo má ambíciu stať sa pokračovateľom antickej veľkosti, prípadne má latinský syndróm učenectva, sa s desivou nočnou mórou už stretol.

Nedávno mi facebook pripomenul očividnú samozrejmosť – väčšina konzumentov a tvorcov tamojšej poézie stotožňuje poéziu s vyjadrením citov autora. Je to naozaj tak?

Používanie čiarok, bodkočiarok, výkričníkov, otáznikov, bodiek, dvojbodiek, ale aj dĺžňov, mäkčeňov a pod. by človeka so základným vzdelaním mali ako-tak naučiť na základnej škole.

Ovládli sme rytmus, stopujeme lepšie než Winnetou, rýmy sa nám klaňajú, čo by sme ešte tak mohli dodať? Správne – trópy

Matematika pre nič, zanič. Penta (nemýliť si s podnikaním) a hexameter. Ako sme si pred časom povedali, metrá pozostávajú zo stôp a tie sa skladajú z viacerých slabík.

Kto by to bol povedal, že sa dožijem dvojciferného čísla mojich úvah nad viazanými veršami. Pôvodne som mal v pláne len ozrejmiť pisateľom, prečo sa ich najúprimnejšie slová vtesnané do rýmovaných básničiek stretávajú s kritikou.

Všetky cestu vedú do Ríma. Pri viazanom verši do rýmov. Niekedy v minulosti som bol spomínal, že všeobjímajúce slová z abstraktnej palety toho príliš neprezradia.

Dosť bolo „hnidopišných“ príspevkov o hľadaní kazov na slovách zrkadliacich city! Nastáva čas hľadania staronových spôsobov tvorby strof.

Máme to v suchu! Vieme rýmovať, ovládame prízvuky, 19. storočie sme charitatívne venovali národniarskym spiatočníkom a všeobecné banálne slová i témy sme speňažili v masmédiách. Ej, veru, svet nám leží pri nohách

Doteraz som sa držal v intenciách nášho materinského jazyka, ale nastal čas zabŕdnuť aj do významu slov. Vopred upozorňujem, že ide o subjektívne pojednanie a nie je to ani zákon a ani nariadenie.

Pokračujem v lacných riešeniach pri tvorbe viazaných veršov. Minule sme rýmovali prípony a tvorili gramatické rýmy, dnes sa pozrieme na dedičstvo minulých storočí.

Predstavte si básnika, ktorý zvládol gramatiku, slabikovanie do rytmu, píše sylabotonické skvosty... A na facebooku alebo v súťažiach mu just nejaké podvratné živly kritizujú takzvané „lacné“ rýmy.

A je to tu! Teraz sa dozviete, prečo takzvaní náročnejší čitatelia mnohým rýmovaným básňam vyčítajú, že v nich kolíše rytmus.

Na facebooku som pred časom zverejňoval laické rozpravy o tvorbe viazaného verša pod názvom Slovenčina naša každodenná. Aby sa nestratili, načínam túto sériu textov i na blogu.

Malá úvaha nad tým, čo sa deje po nete a čo očakávam od „dobrej“ poézie ja sám. Bez nároku na jedinú pravdu.

Nedávno som v jednej facebookovej skupine napísal niekoľko úvah pre menej vypísaných poetov, túto o Hviezdoslavovi si sem odložím.

Nemyslite si, že poézia musí byť zásadne formálne a obsahovo upätá. Ak nepoznáte limerick, tak pokojne nadviažte novú známosť.

Lyrická filozofická báseň. Možno banálna, ale stále aktuálna. A je to sestína.

Nepochybujem, že toto je jedno z mojich menej vydarených rýmovaní, ale zasa, opatrnosti niekdy nie je dosť a voľba menších ziel v závislosti od miery dôverčivosti je aktuálna.