Etela Kováčová
Dieťa šťasteny
Ešte dnes, ked si na to spomeniem mi behajú zimomriavky po tele....
Už v detstve som rada čítavala knihy, čo ma inšpirovalo a sama som si začala tvoriť vlastnú tvorbu.Som človek, ktorý miluje hudbu kdekoľvek a kedykoľvek,pretože vystihuje náladu v dannej chvíli. Zoznam autorových rubrík: pribehy, zvieratká, myšlienky, Súkromné, Nezaradené
Mala osemnásť rokov a celý život pred sebou. Nemala tušenia, ako a s kým ho prežije. Do práce nechodila a ani doma nebývala, pretože sa s mamou nezhodla a z bytu ju vyhodila. Príčina ich hádok bol muž, ktorý bol oveľa starší. S Milanom sa často hádala, lebo veľa pil, ale verila, že prestane. Trávili spolu veľa času, ale Milan nezmenil svoje postavenie k alkoholu. Začala chodiť ...
Mala len dvadsať rokov a celý život pred sebou. Vysoká škola, zábava a rodina, ktorá ju ...
Ak, by som mala vymenovať tri najvzácnejšie, najkrajšie drahokamy na svete nazvala by som ich menami ...
Bol nádherný slnečný deň a tak som sa vybrala do mesta. Sadla som na prvý autobus, ktorý prišiel a už som sa viezla. Viete, ako sa vraví , že všetky cesty vedú do Ríma, tak u nás všetky autobusy vedú do mesta. Sadla som si a pozorovala ľudí okolo seba. Hľadala som na ich ...
Toto je príbeh jednej ženy, muža a ich syna. Keď som ich spoznala chlapec mal asi štyri roky. Bol to veľmi živý chlapec a hneď sa skamarátil s mojimi dcérami. Chodievali spolu na ihrisko. Ja som nepoznala jeho rodičov, lebo sme sa tam práve nasťahovali. No v prvú noc som mala možnosť ich spoznať. Lepšie povedané jeho mamu. Bolo už po polnoci keď som sa zobudila na strašný krik a dupotanie...
Jeho životom bola hudba starých trampských piesní, ktoré aj sám hrával na gitare. Medzi jeho obľúbene patrili – bedna od whisky ,Šípková Ruženka, hulúbi dúm, báječná žena a mnoho ďalších. Chodieval na výlety, stanovanie, trampy spolu so svojimi priateľmi, kde nechýbal alkohol,
Mal desať rokov, keď mu zomrela mama. Vychovával ho otec, ktorý tiež nebol celkom zdraví. Mal nevládne nohy a nevedel sa veľmi pohybovať z miesta na miesto. Doobeda upratal, popral a navaril a čakal na syna zo ...
Vytúžené dieťa Už niekoľko rokov sa snažila otehotnieť, ale všetko bolo márne. Nevzdávala sa však, pretože túžba po dieťati bola stále silnejšia. Prešla kadejakými vyšetreniami a operáciami, ale nie a nie otehotnieť. Vzala na ..
Stokrát som ti povedala, aby si všetko zjedla, čo ti dám na tanier! Koľko krát ti to mám ešte povedať? A už lietali facky, nadávky a buchnáty a ako, by to ešte nestačilo, tak vreskot – „choď do svojej izby!! A hneď! Ak ti nechutí nebudem ti dávať jesť! To je jedna z maličkosti, čo vedeli moju mamu vyviesť z mieri. Vždy som si myslela, že sa na mňa hnevá preto, že nás otec nechal a odišiel. Dnes už viem, že nie. Mama bola vždy taká. Čokoľvek som spravila nikdy ma nepochválila. Stále som bola malá dotieravá, drzá, rozmaznaná ...
Od týchto udalostí ubiehlo už niekoľko rokov. Bývali sme spolu s mojimi troma súrodencami v domčeku, kde sme strávili najkrajšie dní nášho života. Naši rodičia boli tí najúžastnejši ľudia, akých sme kedy poznali. Ich láskavosť, obetavosť a starostlivosť nepoznali hranice...
Kde je pravda? Život sa nám javí tak, ako ho chceme vidieť, raz je pochmúrny, inokedy farebný a radostný a my chceme, aby nám priniesol, to po čom túžime. Každý z nás po niečom túži bez rozdielu veku, pohlavia a rasy. Jedinú túžbu máme však všetci spoločnú a to je –
Je veľa ľudí, ktorí nás nechápu, nesnažia sa pochopiť naše cítenie, naše duše a nás samotných to stále veľmi ubíja. Čakáme na chvíľu, keď budeme pochopení, milovaní, uctievaní, čakáme na chvíľu, keď nám iní prejavia rešpekt, keď nám niekto povie – ...
Poznám ten hlas. Viem ,že ho poznám. Komu len patrí? Prihovára sa mi nežne, takmer by som povedal anjelským zvonivým hlasom. Neviem si spomenúť! Bože, stále sa mi vynárajú spomienky auto, bicykel, auto, bicykel, náraz, pád a stále dookola auto, bicykel, náraz, pád a stále počujem ten zvonivý hlas. „Vráť sa mi, nesmieš ma opustiť, ...