Študoval som medzinárodné vzťahy na FMV EUBA a pracoval som 12 rokov ako projektový manažér zahraničných projektov rozvojovej spolupráce. V súčastnosti pracujem ako konzultant v oblastiach ako rozvojová spolupráca, sociálne inovácie a dopad, zodpovedné podnikanie, efektívny altruizmus a freelancujem ako finančný/projektový manažér, copywriter či prekladateľ. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Už dlhšie som chcel napísať znovu niečo viac ekonomické a tému nasledujúceho článku už držím v hlave pár týždňov. Dnes som čítal recenziu a filozofickú úvahu Rada Baťa, ktorá predstavuje ideálnu možnosť na polemiku. Rado Baťo hovorí, že štát a trh sa navzájom „ľúbia a potrebujú" a ja hovorím, že také jednoduché to nie je. Ide o dosť zvrhlú lásku a potreby.
Hnusný humanista z Bratislavy sa znova hlási. Tento krát s vlastnými príbehmi a novými postrehmi. Zmiešajú sa langoše od rómskeho bufetára s nakupovaním bez košíka a medenými drôtmi z Rudnian. Okoreníme to, dúfam kratším pokusom o filozofiu.
Poznáte to. Keď už firma nevie ako inak predať svoj výrobok, tak pichne do reklamy batoľa. Toto decko by toho veľa nepredalo. Nie, toto nebude článok o lacnom humanizme s apelom na city a s abstraktnými pojmami ako tolerancia, rešpekt, spoluzodpovednosť a súcit. Bude to o niečom horšom, bude to o nás a o gete v nás.
Aký názor by mal asi Kierkegaard na blogerov a aký na demonštrácie Alojza Hlinu? Čo má festival Pohoda spoločné s Auparkom? Prečo by sme si museli Slotu asi vymyslieť, ak by neexistoval? Na Slovensku sme každodenne divákmi perverznej a predraženej reality šou, ktorá zanecháva hlboké ryhy v našej spoločnosti a jej kolektívnom vedomí. Po dvadsiatich rokoch spánku by sme si mohli zmeniť aj hymnu - mám návrh...
Je dosť ťažké ubrániť sa cynizmu v dnešnej dobe. Pred pár dnami svetové média informovali o škandále s pokusom o odpočúvanie telefónov BlackBerry v Spojených arabských emirátoch. Podľa Financial Times ho má na svedomí spyware od firmy SS8 zo Silicon Valley, ktorú financuje aj veľký hráč v oblasti rizikového kapitálu Kleiner Perkins Caufield Byers. Článok neuviedol fakt, že partnerom v Kleiner Perkins je nositeľ Nobelovej ceny Al Gore.
Ani tisíc podobných titulkov nedokáže napraviť imidž, ktorý si Čína pošramotila na Slovensku zásluhou prílišnej horlivosti a zlej organizácie uvítania čínskeho prezidenta ich tunajšou ambasádou. Ten pripomínal nelogickú snahu „zabrániť cisárovi, aby zistil, že je nahý". Veľmi k tomu prispela servilnosť našich politických špičiek skombinovaná s nedostatkami v medzikultúrnej komunikácii a nepochopení širších súvislostí a možných dôsledkov na vnímanie Číny na Slovensku. Na uvítaní čínskeho prezidenta a ani na protestoch som osobne nebol, ale chcel by som ponúknuť hlbšiu analýzu nedávnych udalostí, ich aktérov a problémov, ktoré vznikli. Sľubujem, že nebudem opakovať len fakty a myšlienky, ktoré už odzneli na mnohých blogoch, ale prinesiem aj nejaké nové.
Na začiatok treba povedať , že nie je veľa trápnejších vecí než neustále sa objavujúce promo články o facebooku. Prekonávajú ich len tie o twitteri. Nastal ale čas hlbšie sa zamyslieť nad uctievaním technológie ako vyššieho štádia materializmu a jej úlohou v našich životoch. Je totiž novým náboženstvom. Úplne legitímna otázka preto znie: „Čo bolo prvé Boh alebo facebook"? Pardon nie boh, ale iGod.
Nedávny vtipný Stulajterov videokomentár o Ficových hodinkách kĺzal iba po povrchu keď Fica chválil za to, že sa odhodlal verejne prihlásiť k „buržoázii". No švajčiarske hodinky nie sú iba fetišom elít ale aj ideálnym výrobkom „proletariátu".
Môj známy z Nigérie mi s úškrnkom vysvetlil, že africkí lídri sú vlastne najväčší národovci. Celý deň aj noc pracujú pre blaho národa až sa s ním tak zžijú a prenikne ich ten mystický pocit jednoty s univerzom. Pri tomto duchovnom zážitku pochopia uprostred ďalšej prebdenej noci, že národ sú vlastne oni a nakoniec Švajčiarsko je neutrálna krajina, a preto dobrá destinácia pre osobné národné konto. Jay-Z rapuje o tom ako na Turks a Caicos pristáva na súkromnom lietadle. Touto inovatívno-investigatívnou skratkou som odhalil koho to tí naši „žraloci“ vlastne uznávajú. Inak pesnička má názov „What more can I say“. Zvyšujúca sa frekvencia návštev v tomto raji má asi súvis s plazivou „karibizáciou“ našej verejnej sféry. Slovo Karibik nesie v sebe konotácie západov slnka a bikín a zanecháva skoro tak príjemný pocit, ako slovné spojenie „friendly fire“. Len málo kto totiž vie, že Karibik je miesto s najväčším počtom vrážd na svete, čo má súvis s jeho úlohou prekladiska drogových kartelov. Nie som politológ, ale ak sú v krajinách podobné pluralitné politické systémy, tak geografia, a teda veľkosť krajiny má asi vplyv na rozbujnenosť korupcie. Čím je krajina menšia, tým sko
Snažím sa ponúknuť vyváženú a nestrannú analýzu nedávneho konfliktu v Gaze a jeho politických a bezpečnostných dôsledkov. Hrozba násilia ešte neutíchla a situácia sa každým dňom dynamicky vyvíja, ale už dnes sa dá bilancovať a načrtnúť možný vývoj a dôsledky.
Počas týchto, ešte stále trochu náboženských sviatkov som si pozrel práve vydaný dokument komika a komentátora Billa Mahera s názvom Riligulious. Bill Maher, ktorý svojím ostrým a politicky nekorektným humorom dokazuje, že v Amerike je sloboda prejavu takmer posvätná sa opäť pustil do svojho obľúbeného terča – náboženstva. V USA je 16% populácie bez náboženskej príslušnosti. A im chce Bill Maher robiť hovorcu a, keďže americký pragmatizmus nepustí, aj nejaký miliónik by sa dal popritom zarobiť. Dokument je pestrý, vtipný a možno občas aj poučný. Prispieva k verejnému diskurzu o dôležitom probléme náboženského fanatizmu v tejto pohnutej dobe. No bohužiaľ musím konštatovať, že počas pozerania Riligulous a hlavne na záver som začal cítiť pachuť, ktorá nápadne pripomínala propagandistické dokumenty Michaela Moora.
Chcel by som sa na eurofondy pozrieť optimisticko-cynickou optikou. Prinášajú úžitok politikom v Bruseli i v Bratislave, ich spriateleným firmám a aj radovým občanom. Otázkou zostáva primeranosť ceny. Preto jediným „loserom“ je tu daňový poplatník. Slovo „lose“ som ani nedal do nadpisu, veď ten nikdy nikoho nezaujímal...
Finančná kríza dorazila aj na Slovensko a začala miešať karty v každom kúte ekonomiky. Bankám chýba likvidita, ceny ich akcií sa prepadli a na finančných trhoch panuje všeobecná neistota a vzájomná nedôvera. Tieto fakty určite zvýšia cenu financovania PPP projektov a sprísnia požiadavky na získanie úverov na strane súkromných partnerov. K výstavbe infraštruktúry týmto spôsobom sa staviam neutrálne a chcel by som objektívne a bez politikárčenia načrtnúť niekoľko alternatív jej možného financovania. Treba hľadať peniaze tam kde sú – po „úrodných rokoch“ v zmysle rekordných cien komodít a prebytkov salda obchodnej bilancie sa treba pozerať smerom na Východ.
Predstavte si, že vás niekto každý deň núti kúpiť si lístok do divadla na predstavenie úbohej kvality a s mizernými výkonmi. Stojí vás to viac ako polovicu vašej výplaty mesiac čo mesiac. Keď už kričíte, že nevládzete platiť účty a recesia je za dvermi, tak šašovia s úsmevom odvetia: „ Nebojte, zvýšime ceny lístkov a výnosy rozdáme sponzorom!“ Nič si predstavovať nemusíte, vitajte v politike protikrízových „balíčkov“ dnešného sveta.
V súčasnosti dochádza k stále rýchlejšiemu prehlbovaniu príjmových disparít v svetovej ekonomike. Globalizácia teda automaticky nepriniesla konvergenciu príjmov v rôznych krajinách a kvôli mnohým faktorom rôzne krajiny profitujú viac ako iné a je mnoho krajín a ich občanov, ktorí sú úplne vylúčení z tohto procesu. Dá sa vo všeobecnosti heslovite tvrdiť, že v súčasnosti dochádza k „westernizácii bohatstva a afrikanizácii chudoby“. Stále totiž Amerika drží prvenstvo v počte multimilionárov. EÚ, Británia a Japonsko sú domovom pre mnohých „high net worth“ jednotlivcov. Treba si však uvedomiť významný posun v národnej príslušnosti týchto bohatých jedincov a teda vo zvyšovaní počtu majetných Ázijcov a Rusov.
Svet okolo nás je čoraz komplikovanejší, a preto mnoho ľudí rezignovalo na snahu pochopiť ho do hĺbky. Stačia nám predžuté polopravdy vo forme sloganov politikov a intelektuálov a nedáme sa vyrušiť pri zarábaní na splátku hypotéky na budúci mesiac. Denne sa stretávam s akademikmi, ktorí si vystačia pri svojich prednáškach pred študentmi s mantrou: „za dnešnú finančnú krízu môže neoliberalizmus“. Majú do istej miery pravdu, no vôbec netušia o existencií inštitúcií ako Freddie Mac a Fannie Mae a zabudli, že pôvod krízy bol v húfnom rozdávaní štátom podporovaných hypoték nebonitným žiadateľom. Rovnako dnes mnohým politikom stačí tvrdenie, že islam tu nechceme a imigrantov tiež a pár percent majú istých. Opatrnosť je vždy na mieste. Otázka je, či bez prisťahovalcov dokážeme zaistiť istú budúcnosť aj pre naše deti. A prečo by sme mali základné práva ako sloboda vierovyznania spájať s imigračnou politikou? Nemali by sme tieto nesúvisiace predmety úplne oddeliť v duchu pragmatizmu a zároveň hláseniu sa k hodnotám demokracie?
Články Richarda Sulíka čítam s obľubou a veľmi si ho vážim. O to viac ma sklamal jeho posledný článok pre Hospodárske noviny o súčasnej finančnej kríze s názvom „Supermegatunel“. Naozaj je potrebné, aby sa každý snažil vysvetliť veľmi zložitý problém „polopate“ na pár riadkoch a ešte si s tým pomáhal barličkou populistického slovníka? Nepochybujem, že pán Sulík má určite na viac.
Aký je rozdiel medzi Lehman Brothers a napríklad Bank of America? Čo spôsobilo pád gigantov ako Bear SteArns, Lehman a Merrill? Prečo nie je rozumné nechať padnúť AIG? Kto je ďalší na rade? Pokúsim sa ponúknuť hlbší pohľad na súčasné problémy a vniesť aj trocha optimizmu.
Ťažko je si nevšimnúť, že ťažisko ekonomického vplyvu sa pomaly, ale isto presúva smerom na východ. Väčšina svetového HDP sa už tvorí v rozvojových krajinách. S prudkým nárastom cien komodít za posledné roky sa zvýšil objem devízových rezerv krajín ako Rusko a Saudská Arábia a s prehlbujúcimi sa procesmi globalizácie a pozitívnym saldom obchodnej bilancie ázijským exportérom rástol objem devízových prostriedkov. Po kríze na finančných trhoch a všeobecnom nedostatku likvidity to boli práve štátne investičné fondy krajín Východu, ktoré utrápeným bankám poskytli finančné injekcie. Nie všade sa skupovanie podielov domácich firiem zahraničnými štátnymi fondmi, často pochádzajúcimi z autoritárskych režimov, stretlo s pozitívnym ohlasom a viacejkrát vyvolalo podozrievanie a obavy. V nadväznosti na moje staršie články s podobnou tematikou som sa rozhodol urobiť SWOT analýzu spolupráce západných krajín so štátnymi fondmi Východu.
Podľa WSJ veterné elektrárne nepredstavujú pokrok v energetickej sebestačnosti a bezpečnosti EÚ, práve naopak. Vytvárajú totiž dopyt po zemnom plyne. Pre každý veterný park sa musí vybudovať záložná elektráreň na udržanie stability rozvodovej siete v čase bezvetria. Najlepšie sa na tento účel hodia plynové elektrárne, ktoré dokážu produkovať elektrinu takpovediac okamžite po spustení a nemusia byť nepretržite v prevádzke ako uhoľné elektrárne. Sú tiež ekologickejšie ako uhoľné elektrárne, ktoré by sa tiež pre odpor environmentalistov stavali oveľa ťažšie. Skúsenosti z Nemecka a Španielska prinášajú dôkazy o zvýšení dopytu po zemnom plyne v náväznosti na prevádzkovanie veterných parkov. Sen európskych politikov o energetickej bezpečnosti sa premenil na nočnú moru vďaka podpore biopalív, ktorých jediné „prínosy“ sú deforestácia, drahšie potraviny a ešte viac hladujúcich ľudí vo svete. Triezvy pohľad na veternú energiu nám naznačuje, že sa bude jednať o ďalšie fiasko.
