Poloha obce je na prvý pohľad dosť nenápadná a od ruky, ale vždy bol o ňu veľký záujem, či už to boli Tatári, Turci alebo protihabsburskí povstalci. Aj v novodobých dejinách putovala z Uhorska do Československa, potom na chvíľu do Maďarska a nakoniec ostáva u nás. História obce je tak bohatá, že pre ňu musíte zájsť na obecnú stránku.
V máji tohto roku sme tam nešli náhodou, bola to naša druhá návšteva tejto obce. Niekedy v auguste 1971 sme strávili týždeň dovolenky na chate spojárov pod Kováčovskými vrchmi, tak sme ani vtedy neobišli Chľabu.
Bola to zaujímavá dovolenka, dolu Dunaj s výhľadom na Ostrihomskú baziliku z takej menej obvykle strany. Ostrihom bol vtedy dostupný len cez colnú a pasovú kontrolu. Nad chatou boli Kováčovské kopce, v ktorých sa vtedy vyskytovalo množstvo kliešťov, o čom smepresvedčili na vlastnej koži. A možno sú tam dodnes...
V NPR Kováčovské kopce sme boli ešte raz a skoro to zle dopadlo. Nejakou náhodou sme zišli z chodníka, a keďže sme spiatočnú cestu márne hľadali, pustili sme sa dolu úžľabinou, ktorá nakoniec vyústila na lesnú cestu a zakrátko sme boli z lesa von. Lenže, práve vtedy tadiaľ phádzal chlap v zelenom, s puškou na pleci a spieval si "Šli panenky silnicí...".
Keď nás zbadal, až ním trhlo, že čo to za čudá idú z jeho národnej prírodnej rezervácie bez povolenia. Bol to tamojší horár, vracajúci sa z obchôdzky a práve sme prechádzali okolo jeho horárne, keď sme mu vpadli do rany. No, riadne nás poobracal, občianske preukazy i ruksaky nám skontroloval a patrične nám vynadal. Nakoniec nás predsa poslal preč s tým, že máme šťastie, že nie sme Česi, inak by si na nás posvietil... Ktovie prečo?
V Chľabe sme sa tentokrát nezdržali dlho, len na pár záberov na brehu Ipľa a niekoľko rýchlych pohľadov na vínne pivnice, lebo nás čakal obed, ktorý sme si chceli dať v reštaurácia Modrá ryba. Modrá ryba stojí stále tam, kde stála počas našej prvej návštevy, na rozdel od chaty, v ktorej sme vtedy dovolenkovali. Tú sme tam už nenašli.
Oproti Modrej rybe je ostrov Chľaba, ale patrí Maďarsku, tak sa volá Helemba, rovnako ako alternatívne menšinové meno obce Chľaba. Ale dosť bolo rečí, napísal som v nadpise, že to bude o ovciach, tak poďme na ne (ale nielen na ne)...
Na brehu Ipľa, ovce sa pasú a nemajú baču...
Ovčí dorast spozornel, len škoda že nevedia povedať "sýr".
Trávička im ešte nechutí, ale maminé ovčie mlieko je poruke. A keby ešte vedeli, aká je chutná májová bryndza...
Návšteva končí, my ideme k vode...
Ovce do hlavného stanu...
Pre kanoistov som čudo na brehu, na každom kilometri ich nefotia.
V pohode, za chvíľu vplávajú do Dunaja.
Kostol a cintorín nad dedinou.
Chľaba bola pôvodne kalvínska, ale v roku 1777 sa to náhle zmenilo a už to tak ostalo. Silný vplyv Ostrihomu...
Vínne pivnice v Chľabe nemožno obísť.
Na ceste medzi Kamenicou nad Hronom a Chľabou je reštaurácia Modrá ryba s príjemnou terasou.
Modrá ryba v roku 1971 vyzerala skoro presne tak ako dnes...
Aktuálny pohľad na Dunaj z Modrej ryby. Tmavší pás zelene je ostrov Helemba (Chľaba) a za ním tiež Maďarsko.
Náš výlet končí v Štúrove. Rozdiel medzi dvomi zábermi: 39 rokov (1971/2010).
Záverečný obrázok je tiež zo Štúrova, neďaleko stanice. Aj ten pes sa čuduje... Na obrázok, prosím neklikať, ak si nechcete pripomenúť predvolebnú atmosféru...
