V živote nič nie je také ako sa zdá na prvý pohľad. Nič nie je čierno-biele. Čím viac farieb objavujeme, tým sa náš svet stáva krajší, farebnejší. Chcem objavovať stále nové farby, aj keď mi maľovanie nikdy nešlo.. Zoznam autorových rubrík: Čo sa nás dotýka, Deti - stále aktuálna téma, Súkromné, Nezaradené
Na minulú sobotu som sa mimoriadne tešila. Do Bratislavy nás prišli po dlhej dobe pozrieť mamine sestry. Stretnutia s nimi sú pre mňa vždy vzácne, lebo cítiť takú dávku pozitívnej energie akou oni oplývajú, je vždy príjemné. Najmä krstná srší vždy humorom, až sa mi niekedy zdá, že každá banálnosť v jej podaní je pre mňa zábavná. Teraz to ale bolo iné.
O stárnutí žien koluje množstvo vtipov – aká je žena vo veku 20, 30, 40, X rokov.. Žena ako neprebádaná krajina. Žena ako bezpečný prístav, žena ako stará ježibaba...
Bol už večer. V dome bolo ticho, na chodbe tma, keď sa zrazu ozvali výkriky a dupotanie nôh dolu schodmi. Ticho rozsekol prenikavý ženský hlas a hneď za ním sa ozval mužský. Zjavne On naháňal Ju.
Vyzerá to tak, že to postihlo už aj nás...predsa nás to neobíde. Kamarátky sa mi vždy vyhrážali: " Veď počkaj, keď budú tvoje deti veľké ako sú tie moje, potom uvidíš, čo to je!".
Je večer, 21.00 hod. Vchádzam do Slovak Pubu. Očakávam vrelé prijatie. Vojdem do miestnosti, netušiac, že za touto sa skrýva ďalšia a za ňou ešte ďalšia. Ale usmievam sa, obzerám okolo seba....a nič. Nikto si ma nevšíma, nikto ma nevíta.
Dnes som si prečítala v novinách: Finalistka Vyvolených ešte nie je rozhodnutá, či dieťa porodí alebo pôjde na interrupciu... Finalistka Vyvolených má iba 18 rokov a pred sebou obrovskú šancu stať sa mediálne známou, urobiť "dieru do sveta". A s ňou možno aj dieru do vlastnej duše.
Na rodičovskom nám oznámili, že 8 detí bude mať dvojku zo správania. Učiteľ apeloval na rodičov: " Prosím vás, porozprávajte sa s nimi, dohovorte im!" Keď tak o tom uvažujem, toto sa opakuje na každom rodičovskom združení. Napadá ma otázka: je tu evidentne problém s disciplínou žiakov. Ako sa k problému postavil triedny učiteľ a ostatní? Skúsili aj iné možnosti, ako sú poznámky do žiackej knižky, hrozby, apelovanie na rodičov, a nálepkovanie triedy ako najhoršej?
Keď som dnes ráno vyšla z brány, na chvíľu som si pomyslela, že som sa asi pomýlila...možno naša brána nie je brána, ale sú to dvere starej skrine cez ktoré som sa dostala nie na našu ulicu, ale do Narnie - zasneženej rozprávkovej krajiny. Stromy aj chodníky boli krásne biele, pokryté srieňom.
Celé to rozbehla krátka sms v znení: "Večer to celé preberieme – aj s deťmi". Ok, povedala som si, však tam sa uvidí, ako sa veci majú. Budeš sklamaný...
Začal sa nový deň nového roka. Ticho bytu preťal zvuk rozbíjajúceho sa porcelánu. Bola moja najobľúbenejšia – šálka staršia ako som ja sama...chce sa mi plakať..taká zvláštna symbolika..s mojou šálkou sa zároveň láme aj čosi hlboko vo mne..Človek by sa nemal upínať na materiálne veci – bola to predsa iba šálka...jej črepy však práve, akoby náhodou zapadajú do mojej prehlbujúcej sa nostalgie.
Stretávali sme ho pravidelne pri moste pre peších. Pána s rotvajlerom. Vždy ho držal na vodítku, aby nášmu šteňaciemu krpcovi neublížil. Ten sa ako na potvoru vždy k nemu rozbehol s nádejou že našiel nového kamaráta. Rotvík nebol agresívny, ale veľký a ťažký, tak sme radšej neriskovali a šli sme ďalej.
V našej rodine sme si nachádzali pod stromčekom vždy strašne veľa darčekov. Vianoce boli vždy honosné. Možno aby tým vykompenzovali všetky nerváky, čo sme zažívali tesne pred nimi, ako aj po celý rok. Máloktoré Vianoce sa obišli bez zbytočných hádok. Nechce sa mi opisovať do podrobností, čo mi naše Vianoce kazilo. Isté je, že v tieto dni som si viac ako inokedy hrýzla do jazyka, aby som nejakou "drzou" poznámkou nepokazila predvianočnú atmosféru.
Od istého času nemám rada vetu: "Zničil si mi život!" Neviem, či to bola náhoda, či šťastie, ale mala som v živote obdobie, kedy som začala chápať veľa vecí a súvislostí.
S príchodom jesene sa vždy už začínam tešiť na Vianočné trhy. Sú ako svetlý bod v celom tom predvianočnom zhone. Všetci si sľubujeme, že ak nie inokedy, tak tam sa určite stretneme. Neviem racionálne zdôvodniť, čo ma tam tak láka a čím je spôsobené, že tam vždy pookrejem na duchu a všetci sme tam takí "happy". Ochotne však prehliadame tlačenicu pri stánkoch a lepíme sa jeden na druhého pri popíjaní rôznych lahodných voňavých nápojov, výnimočne nám to nevadí a všetci sa na seba usmievame. Na predavačky v stánkoch, na ľudí čo sa okolo nás zúfalo snažia pretlačiť, vtipkujeme s okoloidúcimi a sme akosi úplne prirodzene dobre naladení.
Milý Ježiško! Som rada, že môžu už byť Vianoce a tiež ti ich želám. Sľubujem, že sa budem snažiť byť dobrá a poslušná. Viem, že sa na Vianoce dávajú darčeky, tak ja by som ti dala ten čo som sľúbila. Keby som vedela čo chceš, tak by som sa ti snažila to dať, ale takto viem, že toto bude asi pre teba celkom pekný darček.
Včera večer som odchádzala na prechádzku s našim hafanom mierne rozladená...trocha sme sa "pochytili" s dcérou. Náladu mi nevylepšil ani on, keď hneď za rohom nášho domu zasa čosi zožral. Prechádzala som sa po tichých uliciach zaliatych svetlom pouličných lámp, a snažila som sa nevnímať, že tieto večerné prechádzky sú stále menej a menej príjemné...Napriek mojej snahe som však cítila, ako mi nevľúdny chladný vietor vlieza až pod kabát a snaží sa mi vyfúknuť odtiaľ posledné zvyšky tepla..Závidela som všetkým, čo si práve môžu vychutnávať teplo domova za rozsvietenými oknami...
Zas mám o jeden rôčik navyše. Ráno ma kolegyňa prekvapila s kyticou ruží. Nádherné červené ruže. Stála som tam, a dojatá som hlesla čosi o tom, že sa teším a ďakujem. Nikdy sme si neboli nejak mimoriadne blízke, je to uzavretá osôbka, čo nerada o sebe hovorí a málo ukazuje čo cíti...Stála som tam, zaskočená poznaním, že pre mňa ráno niekto zháňal ruže.
Kamarát mi povedal: " Nedokážem žiť bez lásky!" " Ale veď nemusíš, máš predsa doma harmonický vzťah, či nie? " – nechápem. " Áno, mám, ale vieš, to už nie je také..." Aké???
Včera som bola na trhu. Všade tam predávajú chryzantémy všetkých možných farieb – obrovské kvetinové kopčeky. Milujem ich vôňu, pripomína mi jesennú hmlu a opadané lístie stromov, aj ich farby sú také mäkko-teplé-jesenné. Kúpila som si dve srdiečka vyrobené zo zelenej tuje (vyzerá to ako mach) a žltých sušených kvietkov – veľmi originálne…Jedno pošlem babke, jedno Marcelke..
Určite ste to už zažili – idete po ulici, platíte v potravinách, sedíte v kaviarni..a oči sa vám stretnú s očami iného človeka. Čo v tej chvíli urobíte? Rýchlo uhnete pohľadom, alebo sa rozhodnete, že tomuto okamihu dovolíte, aby sa rozvíjal ďalej a nabral nejaký dej?
