Koľko bolo silných rečí pred ostatnými parlamentnými voľbami o tom, že tu nemáme právny štát. Komu by bolo vtedy napadlo, že nielenže sa podľa sľubov nezavedie do praxe zákon o preukazovaní majetkových pomerov verejne činných osôb, ale realita slovenského súdnictva sa míľovým krokom posunie na stranu presne opačnú.
Podozriví z trestnej činnosti teraz už iba oprášia staré postupy a pozametajú staré cestičky ku svojim spriazneným dušiam na okresných súdoch, kde je z doterajších skúseností vopred jasné, s akým dôrazom tieto budú riešiť problémové správanie najobľúbenejších, ba priam zľudovených postavičiek jednotlivých regiónov.
Stôl sa môže aj prehýbať pod váhou právnických argumentov v neprospech existencie špeciálneho súdu, jeden argument však bude medzi nimi chýbať. Špeciálny súd sa aspoň čiastočne snažil prekryť obrovskú priepasť, v akej sa právny systém v našom štáte nachádza. Možno jeho fungovanie nebolo lacné, ale ak toto má byť najdôležitejším bodom obžaloby, ušetrili by sme oveľa viac, keby sme zrušili súdy všetky. Najlacnejší legislatívny systém je predsa "oko za oko, zub za zub".
Už od neho nie sme až tak ďaleko, ako by sa mohlo zdať.
