Emília Katriňáková
Ja plastiku pŕs nepotrebujem
Po dnešnom dni, rozhodne nie!
Jednoducho ja. Zoznam autorových rubrík: Panoptikum, Občasník ženy, Občasník matky, Občasník manželky, Čo ma páli, Spomienky, Súkromie, Viera
Tento článok vznikol ako reakcia na diskusiu k môjmu článku Sme bezcitní.
Nemôžem mlčať. Je mi smutno z toho, akí sme bezcitní. Ako dokážeme komentovať a vtipkovať na úkor cudzieho nešťastia.
Upozornenie: Tento text obsahuje vulgarizmy 24.12.2008, 10.00 ráno, Bratislava Nakúpené sme mali všetko. Avšak zistila som, že sme na niečo pozabudli. Obliekla som teda Žofiu a seba a s kočiarom vyrazila do najbližšieho Lidlu-pidlu (ako ho s deťmi voláme). Chlapi sa zatiaľ zvŕtali doma.
Už zasa som si našla v schránke oznam, že zásielku si mám vyzdvihnúť na pošte. Vraj adresát nezastihnutý. Ja tomu fakt nerozumiem. Keď sem už prídete, prečo nezaklopete a neodovzdáte mi ju? Prečo klamete, že ste ma nezastihli? Kam by som asi v takom daždi aj s deťmi šla? Haaaa? Ospravedlňuje Vás iba Vaša lenivosť a fakt, že neviete, že som doma na rodičovskej dovolenke a neflákam sa s deťmi po daždi! A vraj za poplatok mi to dopošlete. Choďte do kelu! Tak a môžem ísť piecť... tralalaaa
Len nech nám neublížia ... pomyslela som si, keď som ich uvidela.
V sobotu prišiel Jakub domov so psím hovnom na topánke. Vyčistila som topánky, že vyzerali ako nové. Dnes sme sa prešli do pekárne po chlieb. Domov prišiel opäť s hovnom! Apelujem na Vás, psíčkari, upratujte po svojich miláčikoch! Zvlášť, keď na Vás sáčky zazerajú z každého rohu. Mám k Vám vari nabehnúť s tým, čo vyprodukuje moja dcéra do plienky a nechám Vám to pred dverami? Fakt, viac šťastia už neunesiem.
Naša babka vravievala, keď sme ohŕňali nos nad naloženým tanierom... Keby XY mohol, zjedol by aj klince, keby na ne mal.
... opýtal sa ma, kým som zamyslená tlačila kočiar.
Tak dlho som žila v omyle, že mám problém ako z neho vyviesť aj moje deti. Teda, hlavne to staršie.