Mám rada prácu so slovami. Vyberať to najvýstižnejšie je pre mňa také napĺňajúce, ako keď niekto rád skladá puzzle a nachádza zodpovedajúci diel skladačky. Ja si skladám vety a z nich súvetia a text. Zoznam autorových rubrík: Spoločnosť, Politika, Psychológia, Osobnostný rozvoj, Vzťahy, Životné prostredie
Park na Račianskom mýte sa preslávil geografickou blízkosťou jedného z najdôležitejších dopravných uzlov Bratislavy. Nemá ani poriadne meno a stal sa neslávne známym zhromaždiskom ľudských anomálií. Ako to s Račkom teda bolo?
Pozornosť ľudí sa najčastejšie upiera na to, čo najviac čerí pokojné hladiny všednosti. Desí nás všadeprítomná pandémia ochorenia COVID-19 a prehliadame smrtiacu silu prázdnoty, pochybností a paniky. Čo majú spoločné?
Pred týždňom som sem dávala prvú časť článku o tom, ako som hlúpo riskovala a takmer prišla o život. Neuvedomovala som si, že žijem v blude, aj keď sa ma moje okolie snažilo chrániť. Aký bol môj nízkotučný život na hrane?
Kto by aspoň niekedy nepremýšľal o láske? Tento abstraktný cieľ všetkého ľudského snaženia a zmysel života nás zasiahne znenazdajky, urobí z nás bláznov, keď sa zmení na vášeň, a niekedy nás ešte na dôvažok vyhodí zo sedla.
Viete, že vďačnosť vám môže zachrániť život? Neveríte? Ani nemusíte, ale v takom prípade vitajte v pekle. Prečo je vďačnosť najlepšou prevenciou proti nenávisti a tým aj chorobám a predčasnej smrti?
V nasledujúcich dňoch vám na pokračovanie vyrozprávam desivý príbeh. Príbeh o strachu zo smrti a o tom, ako som jej paradoxne skoro skočila rovno do rozďaveného gágora. Cvakla tesákmi a...
Máme určité vedomie vlastnej smrteľnosti a tušíme, že ani naši najbližší s nami nebudú večne. Ich odchod však pre nás predstavuje jednu z najnáročnejších zaťažkávajúcich skúšok. Čo sa v nás deje, keď nám odíde niekto blízky?
Nemôžeme dlhodobo existovať bez toho, aby sme dali svojmu životu náplň. S takýmto prázdnym prežívaním sa žiadna mysliaca a cítiaca bytosť nedokáže vyrovnať. Hrozí jej prázdnota, nuda a frustrácia.
Ľudská existencia nikdy nepripomínala priamku a ani pripomínať nebude. Žijeme sínusoidu, veď raz sme hore a raz dole. Istotne sme už mnohokrát pocítili, že život dokáže byť tvrdý a nie nevyhnutne férový. Presne ako hokejový zápas.
Ak si nenachádzame priestor pre rast, nepracujeme na sebe, nedokážeme čerpať silu so vzťahov s blízkymi ľudmi a chýba nám nadšenie pre nové veci, hrozí nám stagnácia až vyhasnutie. Ako tomu predísť?
Smiech je pre nás ľudí prirodzená reakcia. Napriek tomu mu zväčša venujeme zúfalo málo času. Niekedy naň nemáme ani pomyslenie, no napriek tomu by v našom živote určite nemal chýbať. Prečo?
Poruchy príjmu potravy sa šíria tempom morovej epidémie. V porovnaní s pandémiou ochorenia SARS-CoV-2 sú akákoľvek iné situácie pandemických rozmerov momentálne odsunuté na druhú koľaj. To však neznamená, že prestali existovať.
V dnešnom svete už nie je in. Pomaly sa premenila na vetrom ošľahaného strašiaka, ktorý stojí osamelý ako kôl v plote. Démonizovaná samota.
Hodnotu priateľstva človek najviac precíti, keď sa dostane do poriadnych sr...abov. Náročné životné situácie preveria pevnosť charakteru, či už toho nášho alebo našich priateľov.
Život je krehký. Poznanie, ktoré v mladosti ostáva vytesnené v hĺbkach nevedomia. Toto je príbeh o láske, ktorá naplnila svoju podstatu - transcendetnovala chorobu aj v smrť.
Pandémia ochorenia COVID-19 paralyzuje ľudstvo a je to už takmer rok, čo vypukla s podobným efektom, ako keď sa šíri vlna deštrukčnej energie po výbuchu atómovej bomby. Ako koronavírus zasiahol vzťahy?
Nie je to tak dávno, čo bol pre mňa život v znamení každodenného utrpenia v okovách úzkosti a depresie. Tápajúc v tmách beznádeje, plávala som životom a nechávala sa strhnúť bludnými vírmi obsesívnych myšlienok. Konečne som ožila!
Človeka a psa spája odveké puto, ktoré sa rozvíja od pradávnych čias. Vinie sa dejinami ako Ariadnina niť spletitým bludiskom. Tak ako vyviedla svojho vyvoleného z Mimotaurovho labyrintu, tak nás vlk vytiahol z bažiny osamelosti.
Čo robiť, ak máme pocit, že miesto toho, aby sme prežívali radosť z najkrajších sviatkov v roku, nám na dušu sadá zimná melanchólia ako mrazivé vločky snehu na podchladený zemský povrch? Tu je môj súkromný návod.
Verím, že sa nebudete cítiť dotknutí, vy, mužské náprotivky nežnejšieho pohlavia. Rozhodla som sa, že si na vás trochu posvietim. Tešíte sa?
