Peter Lidinský
Starý pán
Lucien bežal celou cestou. Dážď mu zmáčal jeho čierne vlasy. Vlasy, ktoré kedysi tak rada hladila.....
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Študent, čo chce písať o svojich názoroch a miluje hory.... Bo sú jeho život a naučili ho žiť, vryli sa do jeho duše tak hlboko, ako zostane jama po výbuchu bomby.... Zoznam autorových rubrík: Moje české blogy, Depka, Only for fun :), Moje smutné príbehy, Moje príbehy z hôr, Art fotos
Depka
Peter Lidinský
Hora
Snažil sa na ňu nemyslieť. Hrudník ho pálil, hlava ho treštila. No Lucien sa stále snažil stúpať.
Peter Lidinský
Vzťahy
Ubehlo veľa rokov, čo tu sedeli spolu. Pozerali na vrcholky okolitých hôr, študovali neschodné steny velikánov. Nasávali atmosféru hôr. Bledomodré nebo bez jediného obláčika, ľadový vzduch, blyštiaci sa sneh. To bolo to, čo ich tu stále držalo.
Peter Lidinský
Temná noc
Je jedno, ako ho volali. Je jedno, aký bol. Čo robil. Kde a ako žil. Dôležité je, že to všetko videl.
Peter Lidinský
Dovolenka
Už dlho sa chystali na tú cestu. Vedeli, že o pár mesiacov sa nikam nebudú môcť pohnúť. Ani na krok. Budú prikovaní k domovu na dlhú, veľmi dlhú dobu.
Peter Lidinský
Ranný výlet s vetrom
Strhol som sa zo sna. To neznesiteľné ticho ma prebudilo. Čo budem robiť? Začal som sa pomaly baliť.
Peter Lidinský
Dva obyčajné dni v živote jedného obyčajného človeka
Prebudil sa. Vonku bola ešte tma. Isto nezaspal.
Peter Lidinský
Chlapík z druhej strany ulice
Nočné mesto. Prázdne,tmavé ulice. Tajomná osoba v dlhom čiernom kabáte. Vydretom. Prežratom moľami. Rovnako ako jeho život. Starý ošúchaný klobúk narazený hlboko do čela.
Peter Lidinský
Nedeľa
Možno je toto koniec môjho života. Možno..... Sťahujú sa mračná nad mojím mestom. Ale aj nado mnou? Príde búrka, ktorá všetko zničí? Alebo taká, čo všetko dočista zmyje? Opláchne pocity, myšlienky, povinnosti. Dopraje mi čas na ostatné? Nie, nič ma netrápi. .. Však človek aj tak raz umrie. .. Každého postihne niečo zlé. Niekoho skôr, niekoho neskôr......
Peter Lidinský
Kostým, kravata, jej vôňa a ja....
Sľúbila mi, že príde. Celý večer som ju podvedome hľadal očami. Chcel som, aby tam bola. Chcel som, aby som len zdvihol hlavu tak, ako ju dvíhali víťazi vojen, a zbadal ju tam. So širokým úsmevom na perách, elektrizujúcim pohľadom, pri ktorom mi vždy prebehnú po chrbte zimomriavky.
Peter Lidinský
Denník mojej zvetralej duše
Pár príbehov, či skôr útržkov, ktoré som pociťoval a zažil a zapisoval som si ich do môjho mobilu, z ktorého to teraz prepíšem sem.....
reklama
Peter Lidinský
Sídliskoví vlci
Vánok rozfukuje lístie. Je jesenný, tichý podvečer, kráčam z Billy. Na sídlisku pri starom držiaku na prášenie kobercov sedí klasické zoskupenie. Baba a chalan. A pes, ležiaci na studenom asfalte...
Peter Lidinský
Sen
Kráčal som domov zo školy. V mojom milovanom zimnom kabáte s taškou na chrbte. Mp3 v ušiach. Depková pesnička, avšak ja som na nič nemyslel. Cítil som, že zachvíľu sa vo mne zase odohrá krutý boj, ktorý bude trýzniť moju dušu, ale nemyslel som na to. Nemyslel som na nič. Slnko, vysielajúce svoje teplé lúče medzi domami, ma príjemne hrialo do tváre. A vtedy ma niečo napadlo.....
Peter Lidinský
Príbeh o mojej blbosti
Tento příbeh je zcela vymyšlený, ale autor nenese odpovědnost za jakékoliv nalezení sebe samého v daném příběhu.
