Narodená v auguste, milujúca leto, knihy a cestovanie. Zoznam autorových rubrík: Z cestovateľského denníčka, Rodinná anamnéza, Nezaradené
Plánovanie mojej každoročnej holandskej návštevy narušila nečakaná správa. Chcela som prísť počas osláv Dňa kráľovnej a Beatrix si jednoducho koncom januára ohlásila rezignáciu. Termín nemením a tak sa v kráľovstve tulipánov ocitám v čase, kedy žezlo preberá nový kráľ.
Hlavné mesto Maďarska som už navštívila niekoľkokrát. Vždy v lete alebo na jar, keď bolo všetko krásne rozkvitnuté. Zimné mestá sú iné, turistov je pomenej, stmieva sa podstatne skôr a chlad zaháňa ľudí dovnútra. Do múzea či kaviarne.
Dlhé roky bol Vezuv len obyčajnou horou za mestom. Informácia o tom, že je vlastne sopkou, sa dávno vytratila z povedomia miestnych obyvateľov. Až kým sa jeden augustový deň pred takmer dvetisíc rokmi Vezuv nerozhodol ukázať svoju silu. Pompeje a Herculaneum sú dnes najslávnejšie z miest, ktoré toto rozhodnutie na mnoho rokov vymazalo z mapy známeho sveta. Objavené boli iba náhodou o stáročia neskôr a ich odkrývanie trvá dodnes.
V bavorských Alpách, nad dedinkou Hohenschwangau, čnie sa nad údolím zámok. Biela silueta známa z romantických fototapiet a krabíc puzzle, zhmotnená fantázia Ľudovíta II. Bavorského a jedno z najnavštevovanejších miest v Nemecku.
Mesto, s ktorého menom sa spájajú zákony i proces. Z veľkej časti zničené bombardovaním počas druhej svetovej vojny, po nej opäť obnovené. Druhé najväčšie v Bavorsku. To je Norimberg.
Florencia - jedno z najznámejších a najnavštevovanejších miest Talianska, kolíska renesancie, mekka umenia a magnet priťahujúci množstvo turistov.
Vláčikom sa vezieme z prístavného Le Havre proti prúdu Seiny. Míňame polia po žatve a lúky s neuveriteľne zelenou trávou. Tá farba až oči ťahá... A po hodinke prichádzme do Rouen, metropoly regiónu Horná Normandia.
Po pristátí na letisku sa celé osadenstvo lietadla poberá na autobus do Paríža. Na zastávke do Beauvais stojíme osamelé, spoločnosť nám robí len jeden z miestnych obyvateľov. Po príchode autobusu zisťujeme, že drobné pripravené na lístok sú nám zbytočné. Šofér si vytiahne z uší slúchadlá, poklepe po mašinke na lístky a akoby mimochodom oznámi, že došla páska. Takže dnes sa jazdí grátis.
Na južnom pobreží ostrova Malta sa nachádza modrá jaskyňa - Blue Grotto. More sa tu pohralo s vápencovými útesmi a rokmi vytvorilo čarokrásne zákutia. Na ich obhliadku sa vyberáme loďkou z malej zátoky.
Trajektom z Malty sa plavíme na susedný ostrov Gozo. Plavba trvá necelú polhodinku a následne vystupujeme v prístavnom mestečku Mgarr.
Súostrovie na juh od Sicílie, pár desiatok kilometrov štvorcových zeme obklopených Stredozemným morom, na pol ceste do Afriky, pláže i starobylé mestečká - to je Malta, jeden z európskych miništátikov.
Len tak, na pár dní, nadýchať sa slaného morského vzduchu, prejsť sa bosými nohami po piesku a nastaviť tvár slnečným lúčom...
V Mníchove som bola prvý raz v deň mojej osemnástky. Alebo možno o niekoľko dní skôr. Na pár hodín. A teraz - po rokoch - znovu objavujem miesta, ktoré mi utkveli v pamäti. Námestie, kostol, pekáreň na rohu ulice. A samozrejme aj zopár ďalších, na ktoré pred rokmi neostal čas.
Rozhodovanie na poslednú chvíľu... Idem? Nejdem? Už niekoľko týždňov viem, že jeden z Gruzíncov, s ktorým som sa zoznámila minulého roku, sa chystá na výlet do Poľska. A tak uvažujem, či sa na nejaký ten deň nepridám. Konečné rozhodnutie padne len pár hodín pred odchodom, túlavé topánky zvíťazili, a tak narýchlo kupujem lístok na nočný autobus a rezervujem hostel v Krakove.
Pár desiatok kilometrov na juh od Madridu, polhodinka vo vlaku a vystupujeme v Tolede, bývalom kráľovskom hlavnom meste. Už z diaľky sme videli mestské hradby, takže nájsť cestu zo stanice je jednoduché.
Po hodinovej jazde autobusom cez zasnežené kopce prichádzame do Segovie, historického mestečka neďaleko Madridu. Milá pracovníčka turistického centra na stanici sa nás povypytuje odkiaľ pochádzame, venuje nám mapu a nasmeruje nás k hlavným atrakciám.
Väčšina hlavných miest Európy sa mi spája s konkrétnou budovou či panorámou. Majú niečo notoricky známe, vďaka čomu ich dokážem neomylne identifikovať. Paríž má Eiffelovku, Berlín Brandenburskú bránu a Rím Koloseum. Ale Madrid? Čo môžem očakávať v Madride? Treba ho ísť preskúmať, nech viem, čo si mám nabudúce predstaviť, keď bude reč o metropole Španielska.
Na sever od Ríma, vzdialené necelú hodinku vlakom z hlavného mesta, pri jazere Bracciano, leží rovnomenné pártisícové mestečko. Úzke uličky starého mesta a majestátny hrad stoja za návštevu.
S príchodom Vianoc sa v našich končinách spája zima. Dážď. Sneh. Vietor. Poľadovica. O pár stoviek kilometrov južnejšie to však vyzerá celkom inak. Vládu v kalendári síce prevzal posledný mesiac v roku, no Rím nás víta príjemnými teplotami, ak sa oprie slniečko, tak vhodnými aj na tričko.
Britániou sa tiahne obranný val nesúci jeho meno, Anjelský hrad týčiaci sa na brehu Tiberu v Ríme sa zvykne označovať ako Hadriánovo mauzóleum a o pár desiatok kilometrov ďalej na východ sa rozprestiera rímska vila, ktorú Taliani volajú Villa Adriana. H sa v tejto krajine veľmi nepoužíva. Vitajte v Tivoli.
