Srdcom mesta je Marienplatz, s novou radnicou - Neues Rathaus - ktorá mi veľmi pripomína Brusel. A o kúsok ďalej nájdeme aj tú starú, Altes Rathaus.
Na mesto sa treba pozrieť aj zhora a tak po nekonečnom schodisku vystupujeme na vežu kostola Peterskirche, odkiaľ sa nám naskytne krásny výhľad na strechy pod nami i reťazec Álp na horizonte.
Nevynecháme Frauenkirche, kostol s dvoma vežami z červených tehál. Pri vstupe sa nachádza diablova stopa - odtlačok nohy diabla, ktorý sa prišiel pozrieť na nový kostol. Keďže z miesta, kde stál, nebolo kvôli stĺpom vidieť žiadne okná, škodoradostne sa potešil, že na ne stavitelia zabudli. Keď zistil, že sa mýli, od zlosti dupol kopytom, a tento odtlačok je v kostole viditeľný dodnes.
Je nedeľa ráno a na podlahe v metre poznať, že sobotná noc bola náročná. V hlavnom meste Bavorska sa konalo finále Ligy majstrov. Bayern prehral s Chelsea, no počas nasledujúceho dňa už anglických fanúšikov nestretávame. Len tých v červených dresoch Bayernu Mníchov, ktorí vyjadrujú podporu tomu svojmu tímu. Finálové sklamanie si aspoň čiastočne vynahradia o niekoľko dní neskôr víťazstvom nad Holandskom.
Neďaleko Mníchova leží mestečko Dachau, kde bol pred druhou svetovou vojnou zriadený jeden z prvých koncentračných táborov Tretej ríše. Na vstupnej bráne sa skvie nápis „Arbeit macht frei", rovnaký ako v Osvienčime, ktorý som navštívila ani nie pred mesiacom. Takže viem veľmi dobre, čo ma za bránou čaká. Plynové komory, krematórium, múzeum. Dva zrekonštruované baraky, ostatné naznačujú len základy na oboch stranách topoľovej aleje. Pamätník obetiam. A nezodpovedaná otázka „Prečo?".
Vraciame sa do Mníchova, do areálu, v ktorom sa v roku 1972 konali olympijské hry. Park s jazerom, športoviskami a takmer tristo metrov vysokou vežou na mňa pôsobí trošku ošumelo. Možno je to počasím, možno únavou alebo robotníkmi demontujúcimi akúsi tribúnu a bezpečnostné zábrany po víkendovej akcii. V areáli, smerom k olympijskej dedine, sa nachádza aj pamätník obetiam mníchovského masakru. Mená 11 izraelských členov olympijskej výpravy sú uvedené v hebrejčine, meno nemeckého policajta latinkou. Len ma prekvapuje prepis tých hebrejských mien do latinky, vytlačený na A-štvorke a v euroobale prilepený lepiacou páskou na pamätník.
Hneď vedľa olympijského areálu sa nachádza svet a múzeum BMW. Niežeby som bola nejaký veľký fanúšik áut, skôr rozlíšim červené od modrého ako BMW od mercedesu, ale keď už sme tu... A ešte k tomu nám strkajú do rúk vstupenky, vraj dnes je návšteva múzea grátis. Uznávam, na tie staré vyligotané autíčka sa celkom dobre pozerá.
Príjemným miestom na prechádzku je park pri zámku Nymphenburg. Celý areál je nádherne upravený, ako keby záhradník odišiel len pred pár minútami.
Za oddychom sa oplatí vybrať aj do Anglickej záhrady, veľkého parku ako stvoreného na relax uprostred veľkomesta. A nesmie chýbať ani typická „Biergarten", s pivom, klobásou a praclíkmi. No po týždni bavorských špecialít, keď som mala weisswurst s pivom aj na raňajky, sa celkom teším na niečo ľahšie. Klobásu nechcem najbližších pár dní vidieť. Voči pivu napodiv takúto dočasnú averziu necítim.
