Maria Modrovichova
Kde je Starbucks?
Na Slovensku je najväčší prehrešok odniekiaľ prísť a potom o tom dokola básniť, ale nemôžem si pomôcť. Som z New Yorku doma presne tri mesiace a občas zatúžim po tých najdebilnejších amerických symboloch.
pyta vela jest Zoznam autorových rubrík: BA, I heart NYC, Sloh z prázdnin, Súrodenci Hyčkovci, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Maria Modrovichova
Daj lentilku
Niekedy sa človeku vráti puberta. Alebo možno len dobieha prvú. Tým, čo si pubertu odžili, je to často smiešne, že niekto pred tridsiatkou,…päťdesiatkou balí na diskotékach mladé upotené mäsko a potom ráno s opicou ostentatívne pijúc dvojitého smrťáka rozpráva aké to bolo – na tanečnej ploche, v taxíku, v posteli. Od koho dostal do nosa, kto ho chytal alebo koho chytal za zadok a tak.
Maria Modrovichova
Penis vám už nezávidím
Keď som bola malá, stávala som nahá pred zrkadlom ako drúk. Mama sa ma pýtala, čo tam robím a ja som odpovedala, že čakám kým mi narastie pipík.
Maria Modrovichova
Smutné holé hlavy
Britney Spears si oholila hlavu a ak je to možné, pôsobí ešte zúfalejšie ako obvykle. Milí rodičia, treba si rozmyslieť, či je vaše dieťa dostatočne vyrovnané na to, aby sa na ňom dalo zarobiť bez jeho psychickej ujmy a následnej rodinnej blamáže. Ďalšia holá hlava, momentálne frekventovaná v TV, je chlapček, ktorý prežil požiar domu. Strašná tragédia. Rovnako strašné je aj to, že chlapčeka s popáleninami ťahajú do všetkých programov „o ľuďoch a pre ľudí,“ kde sa s ním fotia poprední altruisti a žurnalisti zároveň, menovite napríklad Janko Tribuľa, pózujúci pri Jakubkovi s obrovskou plyšovou hračkou, ktorá, ako je známe, pomáha pri strate polky rodiny a popáleninách rovnako výtečne ako media coverage. Aj psychológ sa vyjadril, celkom ako keď to robia na nemeckej telke, čiže úroveň sa viditeľne zvyšuje. Hurá. Len naše moderátorky ešte nemajú nacvičené pietne výrazy: vraždu, ukradnutie celoživotného majetku dvojice penzistov a pod. uvádzajú s optimistickým úsmevom a so zjavne pozitívnym gestom, za ktoré by im pani docentka z predmetu Komunikácia s verejnosťou na žurnalistike dala okamžite reparát. Zrejme som predsa len vlastenec, lebo keď toto páchajú na nenatrénovaných a nič zlé ne
Maria Modrovichova
Zoli a ja (recenzia na recenziu)
V súvislosti s novou knihou írskeho autora žijúceho v New Yorku, ktorý píše a osudoch československej Rómky ma ako prvé napadlo, že čo je to za drzosť. Ako môže niekto, kto tu možno nikdy nebol, napísať nerozoprávkový príbeh o takej ošemetnej téme? Preberali sme to s kamarátkou cez skype a ona argumentovala, že aj Tolstoj písal o veciach, ktoré nezažil, že to je vlastne to pravé literárne umenie. Chvíľu sme sa naťahovali, či dnes, keď väčšina autorov môže cestovať, aby sa empaticky vcítila do životov svojich postáv, nie je povážlivé sedieť na zadku v New Yorku a písať o rómskom probléme v ČSSR.
Maria Modrovichova
Ako sa modliť
Moja stará mama má modlenie spojené s nedeľnými šatami a početnými výletmi do kostola. Doteraz rozpráva, ako ju v detstve najviac chytil zvuk organu a spev na bohoslužbách. Keď sa nahnevá a v nestráženej chvíli vykríkne Kristapána, hneď dodá „nemala by som brať Jeho meno nadarmo.“ Potom na povel zarosí zrak a s vreckovou pri kútiku oka vzdychne, aká je to škoda a hanba, že nechodím do kostola. Ktovie či sa vôbec modlím.
Maria Modrovichova
Na prvý pohľad sa nič nezmenilo
Bondi. Stále letia vlasy vyťahané od slnka a naboso cupkáš až domov. Vivat hippie a surfová atmosféra. Nečakaná jam session so saxofonistom zo San Fransisca. Sedeli sme na múriku a o pár minút sa k nám pridali ďalší 4 úplne cudzí ľudia, medziiným speváčka s holou hlavou hovoriaca „fucking“ v každej vete s frajerom trubkárom. Sekcia perkusií obstála pomerne hrdinsky. Prirodzený rozpad kapely pri prvom vyhlásení, že treba ísť kúpiť pivo a chytiť dobrý flek na brazílsku sambu.
Maria Modrovichova
Celebrate New Year in the wonderful historic center of Bratyslaaava
Naivná drsná bruneta that I am, tešila som sa domov na vianočné trhy, domácu kuchyňu, a podniky, ktoré mi moji diskutujúci pri jednom článku vylíčili omnoho lepšie ako som si ich pamätala. Zamyslela som sa nad poznámkami typu „tá určite chodí do tých najhorších podnikov“ prekladanými protichodnými narážkami na to, že nie všetci chodia na sushi, a ešte aj v New Yorku!, a so sklonenou hlavou a s veľkými očakávaniami som vyrazila do ulíc našej krásavice (ten nový panelákový mrakodrap na petržalskom brehu decentne dotvára siluetu mesta) na Dunaji.
Maria Modrovichova
"Pohroma tikov"
Keď som bola malá, v trolejbuse som často stretávala pani, ktorá si pod chvíľou prudkou plesla ruku k ústam a hlasno si na ňu cmukla. Fascinácia total, samozrejme. Nevedela som sa nepozerať. Bolo mi jasné, že to nechcela robiť, že to bolo silnejšie ako ona, ale vždy keď sa cmukla, usmiala sa. Vyzerala šťastne. Preberali sme to aj so sesternicou, a tiež bola nadšená. „Bozkávačka“ bola maskotom našich ciest do a zo školy. Keď bola v trolejbuse ona, hneď to nejako viac stálo za to. Taký tik nemal nikto. Naozajstný.
Maria Modrovichova
Stoly proklatě blízko
Grécka reštaurácia, narváno na prasknutie, všetci pri koktejloch veselo džavocú a oslavujú koniec pracovného týždňa. Dvojica pri bare už je pri predohre – krásna drobná Aziatka ovinutá okolo extrémne ošklivého WASP chlapca a ja si hneď spomeniem, ako v telke hovorili, že je to jedno z klišé – ázijské ženy a bohatí bieli muži. V duchu sa prefliaskam, sama navonok vyzerám ako niekoľko klišé, a vychutnávam si ich soft-porn show.
Maria Modrovichova
„Párenie v zajatí“
Stále počúvame, že na vzťahu treba pracovať. Keď to nakoniec nevyjde, väčšina z nás sa aspoň sčasti obviňuje. Aj ak dáme košom my a vyrútime sa v ústrety lepšej budúcnosti, máme občas tendenciu vracať sa v čase a rozmýšľať, čo všetko sme na záchranu vzťahu mohli urobiť. Vždy v nás ostane tá zádrapčivá trieska, pripomínajúca cirkulárku, ktorá vreští: posral si to!
Maria Modrovichova
Teroristický útok na East Village
Do školy máme napísať príbeh o teoristovi plánujúcom útok na East Village. Nechápem, prečo náš učiteľ vybral práve túto časť mesta - sú tu všetky rasy, nič podstatné po ekonomickej alebo politickej stránke. Za rohom je jedna z mála mešít v Lower Manhattan. Zvonka to vyzerá skôr ako vstup do ghetto telocvične kríženej s jedálňou, ale božie chrámy v NYC celkovo vedia prekvapiť. Jeden katolícky kostol v Chinatown sa napríklad volá blabla Transfiguration, čo je predmet, na ktorom sa Harry Potter učí meniť podobu.
Maria Modrovichova
Čo sa dopekla stalo s Lučinou
Nerada ľuďom vysvetľujem čo robím. Bohužiaľ sa skôr či neskôr, zväčša v rámci prvých 5 viet, každý veľmi originálne opýta: „A čo ty vlastne robíš“ alebo „A profesionálne…“ s veľavýznamne nedokončenou vetou, aby to akože nebolo nasilu. „Nuž tak…“ veľavýznamne nedokončím ja. Niektorí sa nedajú a pýtajú sa až do bodu, keď je mimo ich pochopenie, že nechodím do kancelárie na 9.00. Potom sa v rámci prevencie depresie prejde na rodinu. A tam to teprv vypukne. Fakty nesedia, ľudia nechápu, hlavičky sa krútia. „Takže počkaj, koľko súrodencov? A koho sú to deti? Takže ona je tvoja sesternica z druhého kolena?“
Maria Modrovichova
Kino v USA (zneužitý pes, parochnička a pár mŕtvol)
V New Yorku, alebo aspoň dole vo Village, má takmer každý psa. Niektorí majú dokonca dvoch. Majú tu také psíčkarske parky, kde majitelia vysedávajú na lavičkách a psy sa medzi sebou naháňajú. Napadlo mi, že je to možno preto, že sú ľudia osamelí. Tisíce ľudí pohromade na ulici v človeku umocňujú pocit samoty. Ilustrujem na scéne z psíčkarskeho parčíka: blázni sa tam 50 psov, niektorí snobi sedia so svojím pánom na lavičke a zvrchu znechutene pozorujú tých infantilných debilkov s povievajúcimi ušami. Medzi nim sedí na lavičke dievča a na kolenách má mačku. Strašne zlatú, takého klasického dedinského tigríka s inteligentným výrazom a huňatou srsťou, ktorou by som si okamžite pretrela tvár ako hebunkým chvostom opičky na gumičke zo ZOO z detstva. Ale pointa: žiadny pes si ani nevšimol, že tam nejaká mačka je.
Maria Modrovichova
Môjmu internému rasistovi
Sedím v taxíku a preklínam šoféra. Raňajková praženica mi vybieha hore a občasný rasista vo mne posiela ebenového taxikára jazdiaceho na červenú a kľučkujúceho Manhattanom systémom plyn-brzda späť do Kene.
reklama
Maria Modrovichova
Potkany, psychopati a ešte jedno slovo na p
Raz to muselo prísť, tak prečo to neodpratať zo stola hneď. Veci, ktoré mi na New Yorku vadia. A aby to bolo fér, tak aj veci, ktoré by New Yorku mohli vadiť na mne.
Maria Modrovichova
Vtáčkovia, siroty a autofelácia
Počas jesenných víkendov sa vykonáva aktivita zvaná leaf peeping. To znamená, že sa človek odvezie vláčikom do Connecticutu alebo Massachusets a účel jeho cesty je pozerať sa na farebné listy. V novinách vychádzajú články, v ktorých autori riešia, kde sú listy najkrajšie, ktorým miestam sa vyhnúť, lebo sú preplnené turistami a podobne.
Maria Modrovichova
Klimt, Godár, Clinton: naholo
Tento týždeň sa to v New Yorku hemžilo (polo)nahými telami. Klimt a jeho rakúski secesní kolegovia kreslili na tú dobu a miesto nehorázne erotické akty, baleťáci mali v programe napísané, že si máme dávať pozor na „partial nudity“ a Clintona v rámci obnažovania netreba vysvetľovať. To, že do tejto party hic zapadám aj ja, sa ukáže na konci.
Maria Modrovichova
Čo má spoločné špenát a Madeleine Albright
Pred pár dňami som doletela do New Yorku. Prekonala som niekoľko uvítacích opíc, jetlag a teraz už si len vychutnávam mesto a nohy zodraté až po kolená z chodenia. Týždeň prvý.
Maria Modrovichova
Kto má ženy v hrsti
Situácia: prídete domov s plačom, vaše vlasy vyzerajú akoby vám na hlave pristála neprebádaná mimozemská forma života.
