Martina Paulenová
Venované smetiarom
Odkedy som matkou na materskej dovolenke, začala som lepšie chápať význam slova rutina. Spozorovať odchýlku medzi priebehom jednotlivých dní niekedy naozaj nie je jednoduché.
Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík: Veselo aj vážne o materstve, Zo života, Na zamyslenie, Z medicíny, Naše krásne Slovensko, Bežecké, Z cestovania po svete, Najväčšia umelkyňa, príroda, Z rozprávania starých rodičov, Putovanie po Nórsku - 2008, Island 2010, Alpy 2011, Alpy 2012, Alpy 2013, Alpy 2015, Wachau - Dolné Rakúsko, Viedenské zápisky, Západné pobrežie Kanady, Nezaradené, Súkromné, Turistika s deťmi

Odkedy som matkou na materskej dovolenke, začala som lepšie chápať význam slova rutina. Spozorovať odchýlku medzi priebehom jednotlivých dní niekedy naozaj nie je jednoduché.

Fascinuje ma, čo všetko dokáže detský mozog v prvých mesiacoch života absorbovať. Z čistej nepopísanej knihy sa mení na katalóg zážitkov, vnemov a pozorovaní.

Niektorí ľudia medzi sebou používajú sofistikované šifry, aby pravý význam ich komunikácie zostal pred spoluobčanmi utajený. Dômyselné inotaje používame aj u nás doma a to nie sme žiadni tajní agenti.

V rádiu som započula, že vedci odhalili akúsi tajomnú baktériu žijúcu v blate. Primiešali ju do stravy laboratórnym myšiam a z tých sa razom stali šťastné laboratórne myši, plné elánu do života a odhodlania niečo dokázať.

Pamätám si jednu rodinnú oslavu ešte z mojich násťročných čias. Bolo to tesne po večeri. Po prebratí bežných rodinných noviniek téma rozhovoru nebadane skĺzla na politiku a atmosféra razom zhustla.

Triedim skriňu s oblečením. Zapáčil sa mi minimalizmus. Rada by som svoj šatník premenila na miesto, v ktorom každý kus oblečenia bude mať dôstojný priestor na život, bude poznať svoj účel a pravidelne sa dostane na čerstvý vzduch

Do prírody som chodievala veľmi často. Behanie, turistika, stanovačky, hrebeňovky. Bola to moja takmer každodenná rutina, niečo tak prirodzené ako spánok či umývanie zubov.

Blíži sa ku mne zhrbená postava opierajúca sa o palicu. Keďže som zvyknutá chodiť bez predpísaných okuliarov, na jej spoznanie využívam iné postupy ako bystrý zrak.

Keď kedysi moja mama s veľkým bruchom a opuchnutými nohami vošla do obchodu s výbavou pre deti, mohla si vyberať z dvoch druhov kočíkov, niekoľkých veľmi podobných vaničiek a z pár farieb toho istého strihu oblečenia.

Myslela som si, že prechod z materskej na rodičovskú dovolenku bude podobný prechodu z detstva do dospelosti. Oficiálne sa to síce stane zo dňa na deň, no tá zmena bude taká nenápadná, že ju ani nepostrehnem.

Ako detská lekárka som plač počúvala v takých množstvách, že po čase splynul s bežným šumom pracovného dňa a ja som ho takmer nevnímala.

Keď sa mi začínalo zdať, že sa zamotávam do jednotvárnosti svojich dní, zvykla som vybehnúť niekam do prírody. Dnes však pre zmenu potrebujem celkom opačnú zmenu. Okolité lúky a lesy mi zovšedneli. Pôjdem do mesta.

Kým niektoré rodiny si lámu hlavu nad záhadou v práčke miznúcich ponožiek, u nás pravidelne pátrame po nezvestných pyžamách. Hoci ráno si svoju nočnú košeľu vždy starostlivo odložím pod vankúš, večer po nej nie je ani stopy.

Deň začal dobre. Najprv som sa úprimne zaradovala, že sa vedľa mňa úspešne zobudil môj sympatický manžel. Potom mi zrak padol na ružové kvietky na našom posteľnom prádle, také krásne, že bolo priam nemožné neusmievať sa.

Malú Fatru považujem za svoje „rodné pohorie“. Bola som v nej nespočetnekrát. Pri prechádzkach jej dolinami a hrebeňmi ma vždy opantá zvláštny druh obdivu a celú hruď mi zaleje príjemné teplo.

Moje predstavy o náplni práce žienky domácej boli značne skreslené. Až natoľko, že som bola schopná obávať sa, že sa na materskej dovolenke budem nudiť.

Myslela som si, že Vianoce s dvojtýždňovým bábom budú krásna rodinná idylka. Počas adventu budem celé dni doma, takže budem mať dosť času pekne poupratovať a vyzdobiť byt.

To, že malý kojenec nedokáže slovami vyjadriť svoje predstavy a potreby, väčšinou výchovu a starostlivosť oňho značne komplikuje.

Každé dieťa je iné. Deti medzi sebou netreba porovnávať. Doprajte deťom čas, oni najlepšie vedia, kedy a ako sa začať pohybovať.

Ako rodičia sme sa v prvom roku Emíliinho života stali svedkami neuveriteľného zázraku. V pôrodnici nám do náručia podali malú, bezbrannú, na našu starostlivosť stopercentne odkázanú bytosť.