Som celkom obyčajný človek, ktorý rád objavuje pekné a zaujímavé veci. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Necelých 10 km severozápadne od Trnavy sa nachádza obec Dolná Krupá, ktorá je nerozlučne spätá s jedným z hudobných velikánov, Ludwigom van Beethovenom. S ním je zase nerozlučne spojená slávna Sonáta mesačného svitu, ktorú Beethoven skomponoval práve v Dolnej Krupej.
Pokračovanie literárneho pohľadu na stretko blogerov na chate Mária, ktoré sa oficiálne začalo práve vo sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Na stretnutia blogerov je vždy možné pozerať z rôznych uhlov a zaujímať k nim rôzne stanoviská. V literatúre nájdeme veľa diel, ktoré nám môžu poslúžiť ako prizma, ktorá nám umožňuje nazerať na stretnutia blogerov iným pohľadom a zároveň nachádzať v ich názvoch a obsahu nové, niekedy netušené či nečakané pozadia.
V posledné dva dni sme sa presunuli na sever k jazeru a mestu Annecy a potom sme prešli do pohoria Jura, kde sme strávili veľa času pri vode, prehliadkou jazier a vodopádov. S Francúzskom sme sa rozlúčili v Cirque de Baume a trajdali sme domov.
V dnešnej časti sa dostaneme do predhoria Álp, kde nás čaká krátka prehliadka mestečka Sisteron, potom si prejdeme údolie so zemnými pyramídami a napokon sa vydáme na dlhú, ale nádhernú túru okolo skvostnej hory Mont Aiguille.
Z krasovej oblasti Causse Méjean sme sa presunuli na východ od Avignonu, do Provensálska, kde na nás čakali dve prírodné atrakcie - Provensálske Colorado a kaňon rieky Verdon. Zase niečo nové, zase niečo pôsobivé.
Táto časť bude venovaná dvom skutočným prírodným šperkom - kaňonu rieky Tarn a jaskyni Aven Armand - ktoré patrili medzi to najúchvatnejšie, čo sme vo Francúzsku videli. Predčila ich hádam len túra okolo hory Mont Aiguille, ale o tej až neskôr.
V tejto časti sa síce nebudeme túlať po horách, no napriek tomu sa zoznámite so zaujímavými prírodnými úkazmi, ktoré ponúkajú mestá Chilhac, Lavoute-Chilhac a Le Puy.
Ako som sľúbil v prvej časti, dnes sa pomotáme trochu po sopkách v Auvergne. Okrem toho zmokneme ako myši a navštívime pár pekných obcí. Ale aj tie budú mať niečo do činenia so zaujímavými prírodnými úkazmi. Samozrejme sa nevyhneme odbornej teórii, ale to len pre vaše dobro.
Zmena je život, ako sa vraví, a tak som znova po krátkom čase zatúžil po inom prostredí. Tentokrát som zavítal do juhovýchodného Francúzska, aby som sa zoznámil s niektorými prírodnými šperkami tohto kúta sveta. Zájazd bol orientovaný hlavne na geomorfologické zvláštnosti krajiny, takže počítajte s tým, že vás budem obťažovať aj odborným výkladom, aby ste vedeli, na čo sa vlastne na fotkách pozeráte. Možno to bude občas nuda, no bez výkladu by to asi nebolo ono.
V sobotu 19. augusta zorganizoval trnavský Klub historických vozidiel 9. ročník Trnavských 100 km s medzinárodnou účasťou. V dopoludňajších hodinách sa v centre Trnavy zišlo niekoľko desiatok starých automobilov a motocyklov, aby sa po prezentácii na štarte vydali na stokilometrovú jazdu v okolí Trnavy.
Záver nášho pobytu v Škótsku sa nezadržateľne blíži ku koncu. Čaká nás hlavné mesto Edinburgh a hŕstka drobničiek cestou do Anglicka.
V tejto časti sa budeme motať medzi Invernessom a Edinburghom, predovšetkým v krásnom pohorí Cairngorm, kde sa prejdeme okolo jazera Muick.
Naša cesta po Škótsku bude ďalej viesť dlhým oblúkom od Ullapoolu na západe až do Invernessu na východe. Na dva dni sme si ešte medzičasom odskočili na Orkneje, no tie už poznáte.
Po návšteve hradu Urquhart a Loch Ness sme zamierili na západ, kde bol naším cieľom ostrov Skye s jeho zaujímavosťami a krásami.
O čo nás ukrátil Ben Levi v Trossackse, to nám vynahradil Ben Nevis. Počasie sa cestou z Glenfinnanu zmenilo na nepoznanie a začalo páliť slnko. Nič lepšie sme si nemohli želať, lebo Škótsko je v slnečnom počasí predsa len krajšie.
Po Orknejach a Anglicku prichádza na rad konečne aj Škótsko, hlavný cieľ našej cesty. Pre mnohých z vás nie je Škótsko neznámou krajinou, boli ste tam ako turisti, pracovali ste tam, takže určite mnohé miesta spoznáte. Takže spomínajte, prípadne sa nechajte inšpirovať, ak ste Škótsko ešte nezažili na vlastnej koži. Stojí to za to.
Pôvodne som nemal v pláne napísať niečo o blogerskom splave Hrona, no potom sa ukázalo, že niektoré fotky priam vyzývajú k rôznym nactiutŕhačským a zlomyseľným komentárom, tak som neodolal. Pokiaľ by však niekto prišiel k záveru, že mojím cieľom je znepriateliť si čo najviac blogerov-hronosplavovačov, tak je to podobnosť čisto náhodná.
Z Warwicku sme zamierili do Stratfordu a odtiaľ na druhý deň do Londýna, kde sme mali ďalšiu osemhodinovú bezpečnostnú prestávku. Londýn je už taký známy, že ani neviem, či má zmysel písať o ňom, ale aby bola táto fotoreportáž úplná, aspoň zopár fotiek a pár slov by sa zrejme malo pridať.
V prvej časti sme išli z juhu na sever, teraz budeme mieriť zo severu na juh a po ceste budeme mať Hexham, Kingsbury Village a Warwick. Vcelku malé mestečká či dedinky, no znova sa ukázalo, že aj v na prvý pohľad nenápadných miestach sa dá nájsť niečo pekné a zaujímavé.
