Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Bola to rodinka skoro ako každá iná. Otec, mama, dieťa, dieťa, ... a potom ešte ďalšie tri. No, prvorodeného syna možno nazvať čerstvo dospelým, o desať rokov starší od toho posledného. Žili si tam na západe v peknej dedinke. Postavený dom, veľká záhrada, zo tri prasiatka v chlieve.
Krásna jesenná septembrová nedeľa. S manželkou nastupujem do rýchlika R241 Vsacan v Pardubiciach a pomaličky sa tešíme na návrat do nášho domova, Žiliny. Že je rýchlik prepchaný, nevadí, veď to je česko-slovenská špecialita...Ale dajaké miestečko sa nám ušlo. Naše kupé bolo také pokojné, zloženie československé...
V novembri 89´ som ako čerstvá poslucháčka jednej filozofickej fakulty s odhodlaním začínala budovať svoje humanitné vzdelanie. Moja rodinná výchova bola napokon vedená v duchu úslovia „To, čo sa naučíš, je tvojím najväčším bohatstvom, to ti nikto nevezme.
Alena bola pekná, priťažlivá a muži ju často pozývali na kávu. Nezostávalo len pri nej.Hovorievala, načo si ťažiť hlavu, kým sa dá, užívajme si! Nemala ani dvadsať, keď otehotnela, hoci jej to nezapadalo do plánov. Nechcela sa vydávať, no Vlado neváhal.
Potrebujú cítiť, že ich drahá polovička ich miluje. Potrebujú vidieť, že sú v jeho očiach výnimočné... ale čo on? Zamyslela sa už nejaká žena nadtým, či ten chlap nepotrebuje to isté? Verím, že sú aj také ženy. Škoda, že tá moja medzi ne asi nepatrí.
Asi pred šiestimi týždňami som spoznala Pána Dokonalého a odvtedy prechádzam tvrdou školou tolerancie (len neviem, či jeho, alebo tej mojej) Po poslednom víkende mi to nedalo, a zosumarizovala som si jeho výkony počas našich spoločných chvíľ a prišli mi celkom zaujímavé na uverejnenie.
Som to ja ale hus, že som aj s rodinou vliezla do tohto podniku. Na našu prvú otázku, či si môžeme dať (podotýkam v čase oberačiek) burčiak, čašník odovedal - nemáme. Na druhú otázku, či si môžeme dať hus odpovedal - nemáme. Keď sme prevrátili oči a spýtali sa, čo teda majú?
Rieka sa zdanlivo vlečie popri Williamsovom ostrove a komáre mi štípu uši. Kto by to bol povedal, že sa ja kedy ocitnem na pôde indiánskej osady. Hlavne, že som prečítala všetky „mayovky čo sa nachádzali v knižnici môjho otca...ten nový pocit je úplne iný ako ten „mayovský. Kamenné hroty starých indiánskych šípov; ktoré nedajú za ten svet pokoj duši môjho Džejka; mi našepkávajú trochu inú históriu, než akú som si vysnívala z westernovských kníh.
Každý iste zažije deň keď od rána všetko na čo siahnete, čo vymyslíte skončí menšou či väčšou katastrofou, na ktorej sa večer dobre pobavíte keď to už máte za sebou. Aj mne sa občas zadarí.
„Ja nemôžem mať deti, zabudla by som ich v obchode, diplomaticko posmešne odpoviem na dotieravé otázky tetušiek a babičiek ohľadom môjho nimi želaného vydaja a následného rodenia potomstva. Cítim vtedy červeň na lícach, ich odmietavé pohľady na chrbte, pichanie v srdci a mrazenie v duši.
Ranný koncert vtákov všetkého druhu otvára nový deň.Cez konáre čerešne sa predierajú slnečné lúče. Nočný dážď prepolieval zem, cítiť vôňu hory. Dnes porastú zo spary rašeliny hríby. Prichádza ďalší letný deň, okoloidúce emócie sa dotýkajú nášho času. V živote nieje nič isté, len prítomnosť.
Do čistého pohára Vineu. Tú ružovú. Nos namočiť do peny. Ružovej. Chutí, ako cukrová vata. Zafúka vietor a nalepí sa Ti na nos. A na vlasy. A na šaty. A na všade tam, kde nemá. Ako vtedy, keď si mi kúpil jednu na Hviezdoslavovom po tom ako som...
V posledných dňoch sme svedkami neustáleho konfliktu Slota -Slovaci -verzus SMK Maďari Maďarsko. Denné sledujem tento konflikt a zdá sa mi veľmi zbytočý, pretože nič podstatné nerieši akurát zviditelňuje p. Slotu a zanecháva zlý dojem o Slovákoch.
Každý z nás nosí so sebou svoj kríž. Niektorí majú malý kríž a iní zase veľký, snáď podľa toho kto aký unesie.
Milujem tie chvíle.....všetci na mňa pozerajú ako na blázna.....a to len kvôli tomu,že mám dobrú náladu.Vtedy rozprávam strašne rýchlo,rozhadzujem rukami,smejem sa na blbostiach čo si sama vymyslím,mam chuť kričať na celú ulicu.....a je mi fajn.
Vždy ma poteší vaša sms-ka a doda chuť do života, tak ako kedysi v nemocnici.. Takúto sms som včera dostala naspäť po tom, čo som napísala pár slov jednému bývalému pacientovi..
Keď budeme chcieť vidieť svet z výšky, budeme musieť vyjsť na vysokú horu alebo letieť lietadlom. Z tej výšky uvidíme svet, možno uvidíme niekde nejaké mesto, veľkú budovu, ale neuvidíme to čo je podstatné na zemi, neuvidíme človeka.
A nikdy nebudem mat TEBA. Aj keď človek by nikdy nemal hovoriť nikdy. Ešte nikdy som niečo takéto nepísala - teda neblogovala, a robím to, chcem to vyskúšať. Skúsiť sa dá všeličo, aj to čo nikdy nebudeš robiť, alebo mať. Aj zajazdiť si v Porsche sa dá, aj keď si ho nikdy nekúpiš a nebude tvoje.
Prichádzam na to, že láska má pripravený scenár a hľadá hercov, ktorý ho dokážu žiť. Vždy keď si ma nájde .. jej krok je opatrný ale predsa dosť rázny na to, aby ma hlboko poznačil.
V posledných dňoch sa veľa hovorí o diskriminácií fajčiarov. Vraj ich zamestnávatelia diskriminujú. No predstavte si tu drzosť. Ta írska firma nechce žiadnych fajčiarov... a dokonca, že vraj fajčiari smrdia a neviem čo ešte. No, ale čo mam robiť ja?
