Mirka Polohová
Vône alebo ako letela Opuncia z okna
Neviem, či je to tak aj u iných ľudí, ale keď si ja vybavujem spomienky, často si spomínam na rôzne vône.
Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík: Čriepky detstva, Cooltúra, Zamyslime sa, Súkromné, Nezaradené, Na poslednej strane
Neviem, či je to tak aj u iných ľudí, ale keď si ja vybavujem spomienky, často si spomínam na rôzne vône.
Ideálny muž je podľa mojej Zuzky už historizmus. Nie archaizmus, ale historizmus. Rozdiel medzi týmito slovami je v tom, že archaizmus je slovo, ktoré sa dnes používa, ale je istým spôsobom príznakové. Historizmus je slovo, ktoré sa nepoužíva z dôvodu, že to, čo označuje zaniklo, a preto nie je dôvod niečím toto slovo pomenúvať. Ja viem, že toto je nie dokonalá definícia, ale na úvod treba niečo povedať.
Deti sú našimi pokladmi, sú pre nás viac ako dokážeme vypovedať. Sú láskou nášho života, nech urobia čokoľvek, nikdy ich neopustíme.
Udrela som si hlavu, ale poriadne. Ľavá strana, hrboľ ako vlašský orech. Ženy viac používajú ľavú hemisféru a keďže tá moja je teraz trošku otrasená, čo to znamená pre mňa, ako ženu?
Občas, aj keď obraciame tvár k slnku, tiene nepadajú za nás. Pred nami je mnoho prekážok, ktoré na nás vrhajú tieň.
Dnes som si všimla, ze som si všimla, ako sa deň lámal za stromami na kopci. Hlasno som sa smiala sama zo seba a dostala som ohromnú chuť na citrónovú zmrzlinu v sladkom kornútku... asi sa zo mňa po dlhom čase stáva človek.
Nech už píšem o čomkoľvek Najťažšie sa vždy hľadajú slová, ktoré sa majú zmestiť do prvej vety. Tento krát je to pre mňa ešte ťažšie, pretože píšem o téme, ktorá je veľmi citlivá. Napísať pravdu, celú pravdu a nič len pravdu by mohlo vyznieť kruto, ba možno až neuveriteľne, či nepravdivo. Ukrajina získala svoju slobodu iba nedávno. Má pred sebou ešte dlhú cestu za slobodou a demokraciou, no už teraz sa dá povedať, že nechce byť už nikdy viac chudobným príbuzným inej mocnosti.
Urobila som taký malý prieskum. Pýtala som sa som známych. Priateliek a priateľov na ich bývalých. Vzišlo z toho zaujímavé zistenie. Väčšina ich dôvodov pre začatie vzťahu a pre ich následné ukončenie bola rovnaká. Prečo? No...
Ak vás opustil partner, ktorého stále milujete, pravdepodobne si budete myslieť, že sa zrútil svet. A ak aj vám každý bude tvrdiť, že rozchod nie je to najhoršie, čo môže človeka postihnúť. Stále sú tu ešte smrteľné choroby, chudoba, staroba a podobne. Ja viem a vy viete, že nateraz nič z toho nie je pravda. Na čo máte právo?
Zivot sa s nami nehra, nikdy sme to od neho ani neockavali. Dufali sme ale, ze s nami bude mat zlutovanie. Niekedy sa nedockame ani lutosti a to je to najhorsie. Zijeme svoje smutne existencie a dufame, ze ked tu raz nebudeme, tak sa niekto za nami obrzie, ze budeme niekomu chybat, nechceme aby sme žili život bez povšimnutia. Je to ako keď stojíte na zastávke a ľudia do vás narážajú ako keby ste tam ani neboli. Vaša prítomnosť v ich živote nie je žiadúca, tak sa radšej všetci pekne odoberme spať, nech nikomu neprekážame pri nastupovaní do trolejbusu, čo ho odvezie na lepšie miesto.
Americké filmy dokážu byť veľmi zavádzajúce, je to jeden z dôvodov, prečo by sme ich nemali pozerať. Kým som zažila prvý klasický slovenský obrad, mala som už odpozeraných pár podobných romantických "malinoviek" a možno aj preto som bola sklamaná z toho, čo som videla a zažila.
Občas si musíme spraviť zoznam takýchto vlastností, aby sme ostali nohami na zemi a pritom neopustili človeka, ktorého milujeme...
Áno, bola som v Kyjeve. Teraz si ho môžem oficiálne odškrtnúť zo zoznamu miest, ktoré som chcela navštíviť. Musím sa priznať, bola som pripravená aj na hošie. Prakticky sa dá hovoriť o šťastí v nešťastí....
Mali ste niekedy, po dlhšom čase vo vzťahu pocit, že by ste chceli na partnerovi či partnerke niečo zmeniť?
Pred nedávnom som počula o novom druhu adopcie. Môžete si adoptovať starých rodičov. Srdiečko mi poskočilo od radosti a zachvelo sa ako pri prvom bozku. Nie je to skvelé? Nemyslím tým iba na detičky, ktoré budú mať kam chodiť na prázdniny a mať niekoho, koho môžu volať stará mama, starý otec, babka a dedko.
Takže vysoká škola. Azda by bolo jednoduchšie písať o niečom, čo už mám za sebou a môžem to zhodnotiť objektívnejšie než o živote, ktorý som ešte poriadne nežila.