Marie Stracenská
Špirála
Keď som si pred časom spomenula na dávnu pani učiteľku klavíra z môjho malého mesta, snažila som sa o nej zistiť čo najviac. Internet a telefonáty ma doviedli k inej žene. Rehoľnej sestre, ktorá jej bola roky najlepšou priateľkou. Bývali spolu za mladi, spolu sa dostali do problémov pre ukrývanie kňaza, spoločne ich odsúdili a v rovnakom čase boli vo väzení. Neskôr spolu slúžili v reholi a bývali - vo Svidníku a potom v Prešove. Zatelefonovala som tam. „Počkajte chvíľu", poprosil ma mladý hlas, „sestra Nikolaja je chorá, pomaly chodí, hneď príde". Pár minút čakania som rozhodne neoľutovala. Hovorili sme spolu skoro hodinu. Spomienky jej hlas omladili o desiatky rokov. Rozprávala a ja som si predstavovala jej tvár z fotiek. Má cez osemdesiat ale smeje sa mlado. Bol to dlhý rozhovor. A sľúbila som si, že nebol posledný.
