Marie Stracenská
Sama
Opýtam sa ho, kam ide? Neopýtam? Včera sme mali rovnakú cestu, prišiel do chaty asi pol hodiny po mne. A mám pocit, že to on si odo mňa požičal mapu v krčme, kde som si predvčerom dávala pivo.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík: o deťoch, o vzťahoch, o kadečom, Súkromné, Nezaradené
o kadečom
Marie Stracenská
Viac než hodina k dobru
Aj dnes bez budíka. Svetlo a vtáky sa postarajú. A už sa nechce ani driemať. Vychystaná za päť minút. Na papierik napíšem „Išla som von, prídem po siedmej.“ Položím ho na tablet, ak by sa zbojníci zobudili skôr, tam ho iste nájdu.
Marie Stracenská
Elita. Taká... iná.
Dvihnem hlavu a zatajím dych. Obloha je ako sito, jedna hviezda vedľa druhej. Presvitajú dokonca cez koruny stromov. Neskutočné. Zaježová je nádherné miesto.
Marie Stracenská
Pred
Ten moment, keď štupeľ z fľaše prekonáva posledné milimetre. Ponk. A prvé glo glo glo, ako víno tečie úzkym hrdlom. Som ticho, len vnímam. Nechcem byť ničím rušená. Pokoj. Pohoda. Fliaš nie je priveľa na to, aby sa zvuky zunovali.
Marie Stracenská
Na dosah
Vo vzduchu víril horúci prach a piesok. Stáli sme za sebou, čakajúc, kým na nás príde rad. Jeden satelitný telefón pre desiatky novinárov, kým sme sa vystriedali trvalo to hodiny.
Marie Stracenská
Pre ľudí aj labute
Behanie ma zavialo na k Hrušovskej zdrži. Ideálny čas. Všetko pri Dunaji je už krásne zelené a voňavé, ale luhy pri vode ešte neokupujú mračná komárov. Je to zvláštne miesto. Uprostred ničoho, kus od najbližších dedín.
Marie Stracenská
Správy
„Vďaka Bohu.“ „Držte sa.“ „Opatrujte sa.“ „Glad you are safe.“ Len niekoľko z odkazov, ktoré sa zjavili pod ubezpečeniami „tento váš priateľ je v poriadku“.
Marie Stracenská
Rovnako
Sto štyridsať krokov na okraj cesty k stromom. Medzi nimi necelé dva kilometre, potom stopäťdesiat krokov doľava, po kúsku doprava a po ďalšom kilometri je križovatka.
Marie Stracenská
Učiteľka
„A vieš, koľko má pani učiteľka rokov? Sedemdesiat šesť!“ Matúš vyvalí oči, toľko si vôbec nevie predstaviť. Ja mám oveľa, a to sa ma občas opýta, či si pamätám druhú svetovú či niečo podobné. „To je viac, ako naša babka!“
Marie Stracenská
Škvrny
Jamky v lícach. Dve rovnobežné ryhy uprostred čela. Líca, ktoré zarastali riedko a naopak hustá brada. Hranaté prsty a na nich ohryzené nechty so zádermi. Jazva na ľavom palci. Dierka v uchu, čo nikdy nezarástla.
Marie Stracenská
Kôpka snehu
No ceste z domu do práce míňam niekoľko čerpačiek. Asi mesiac má jedna z nich pomerne pravidelné osadenstvo – policajné auto. Len tam tak stojí. Možno preto o nich častejšie rozmýšľam.
Marie Stracenská
Bude to hustý týždeň
Sociálne siete sú nebezpečné pre zdravie. V tejto chvíli to viem celkom jednoznačne. Plus to, že v pracovnej dobe sa nemá robiť iné, než pracovať.
Marie Stracenská
Brázda
Chlieb natretý maslom a medom. V malom panelákovom byte v kuchyni s linoleom farby rovnakej ako meno ulice. „Nenechajte sa ponúkať, dievčatá.“
Marie Stracenská
Menovky
Človek si myslí, že má cez štyridsať a má vlastné deti – a jeho vlastní rodičia ho už veľmi nevychovávajú. Lenže potom príde telefonát. Pár viet, po ktorých je jasné, že učenie od rodičov sa asi nikdy neskončí.
Marie Stracenská
Muži, ktorí sadia stromy
Po prvý raz som sa s ním stretla pred rokom. S mladíkom, ktorý zachraňuje jablká. Doslova. Ľudo je ovocinár, vyštudovaný ekológ. Tento rok som stretla jeho kamaráta Jana. Tuláci, povedala by moja babička.
reklama
Marie Stracenská
Stôl
Kreslá sme vyberali dlho. Aj kuchynskú linku. Aj lampu, umývadlá, posteľ. Stôl som dostala od sestry, nestál ma ani čas a ani peniaze. A práve ten je práve teraz u nás doma najdôležitejším kúskom.
Marie Stracenská
Koľko chrumiek...
... si na jeden raz dáte do úst? Ja hrdo hlásim, dvadsať šesť. Riadnych, veľkých arašidových. No len tak tak pretromfnem dcéru. Tá si ich na jeden raz napchá do úst dvadsať dva. A syn dokonca až dvadsať štyri.
Marie Stracenská
Kaleráby
„Počkajte, pozriem vám, či sú ešte dobré.“ Skôr, než stihnem zareagovať vytiahne nožík a kaleráb prekrojí jedným hladkým rezom. Znalecky zhodnotí a zahodí na kopu medzi odtrhnuté listy.
Marie Stracenská
1797
Toto nie je každý večer. Zastavená premávka a na križovatkách policajti. Pri zátarasách skupinky ľudí, ktorí povzbudzujú aj celkom cudzích bežcov.
Marie Stracenská
Máme v kontajneri miesto...
Začínalo popŕchať, pridala som do kroku. Pán idúci pár metrov predo mnou sa zohol. O chvíľu zas. Keď som ho predbiehala, držal už v ruke zo štyri pokrčené plechovky a nejaké papiere. Kráčal po ulici a zbieral odpadky.
