O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
..lebo nikdy nevieme koľko máme času. Vždy som si prizvukovala, že je správne a fér aby ľudia v mojom okolí vedeli, že mi na nich záleží Že som tu pre nich, tak ako sú tu oni pre mňa. Lenže mám taký problém. Neviem povedať niekomu, že ho mám rada.
Stojíte na križovatke a ani za nič si neviete vybaviť cestu k správnemu rozhodnutiu. Nebaví vás práca, všetci vám lezú na nervy a vám v hlave bliká kontrolka,že prišiel čas. Chcete byť šťastní, ale neviete ako. Prišiel čas na zmenu. Hm, tak fajn. Ale ako tú zmenu urobiť?
No a teraz možno pôjdem proti všetkým. Pôjdem proti ľuďom, ktorí budujú ( dajme tomu ) úprimné vzťahy, pôjdem proti svojim článkom ( v ktorých o láske veľa píšem ). No a je mi to vlastne úplne jedno.
Osudoví muži. Vieme ich takto nazvať. Mužov, ktorích nám vždy unikali aby sa potom vracali. Mužov ktorí zatienili všetkých ostatných a pri tom to nebolo o tom, že nás príliš milovali. Len sme im dovolili aby nám urobili v živote spúšť, hrali sa s našimi emóciami a spravili z nás ženy, ktoré rozum zahodili na míle ďaleko. Možno si teraz nadávame, že sme to nemali dovoliť, klopeme si na čelo a nazývame sa ( rôznym druhom dobytka ), len preto lebo si nechceme priznať, že to nie je ich chyba, ale tá naša. Sme to práve my, ktoré sme ich do svojho života chceli vpustiť.
Nebolo to tak dávno keď som odsudzovala ženy, ktoré strácali hrdosť kvôli mužom, ktorí za to nestáli a najmä,ktorí o to nestáli. Kývala som hlavou nad ženami, ktoré boli v prazvláštnych vzťahoch, ktorým nik nerozumel a niekedy nerozumeli ani samé. Milenky, podvádzané frajerky, takmer frajerky, ženy, ktoré príliš milovali ne(s)právnych mužov..
Poznala som ich z videnia. Teda, registrovala som ich a oni registrovali mňa. Páčili sa mi, lebo vyzerali, že sú šťastní. A potom neskôr som sa zoznámila s ňou, mala niečo po tridsiatke, dobrú prácu a jeho.
Bolo 2 mesiace po našej nehode s Danielom. Chlap, ktorý do nás nabúral bol miestny poľovník, ktorý si svoje zlomené srdce nevernej manželky, išiel vyriešiť po svojom.
" Príliš veľa lásky, lásku zabíja". Prajem Vám aby ste ju príjimali a dávali v optimálnom množstve. Zababušte sa do deky, dajte si teplý čaj, pustite si dobrú hudbu a ak máte náladu prečítajte si pár veršov odomňa pre Vás.
Keď kráčam cez mesto je chladno a neposlušný vietor mi fúka do tváre. A potom počujem už len jeho piskot a pár ľudí, ktorí kráčajú so mnou v dave. Rozprávajú sa o práci a súkromí a ja si v duchu hovorím, že by som nemala počúvať osudy cudzích ľudí.
zHoluby krúžili okolo fontány pred nemocnicou. Akoby nevedeli, či sa jej môžu dotknúť. Oceľovú posteľ som mala natlačenú pri okne, pozorovala som holubov a počúvala zvuk infúzie, ktorú som dostávala.
Martin sa ženil tretieho júna. Záhrada v Markušovciach bola zdobená krémovými stoličkami s ružovými stuhami. S najbližšou rodinou a pár kamarátmi vkročil môj brat pevnou nohou do nového života.
CHodí tam často, vždy ma poprosí zelený zapaľovač a tureckú kávu. Niekedy počítam ako dlho tam sedí a pozerá na blikajúce svetlá.
Vždy som sa pokladala za rozumnú ženu. Krútila som hlavou nad príbehmi žien, ktoré strácali hrdosť, bojovali za mužov, ktorý o to nestáli a najmä strácali nad svojim konaním kontrolu. Pri Tobiasovi som k tým ženám začala patriť i ja. I preto už také ženy nesúdim.
Srdcia sú dokonalé stroje, ktoré potrebujú na prežitie cit. Najkrajší na našom živote je vývoj nášho srdca. Spočiatku potrebujeme materinský cit, neskôr rodičovský, potom je pre nás dôležitý priateľský cit a napokon dospejeme k partnerskému citu, ktorý nazývame láska.
Niekedy ľudia musia spadnúť na dno, aby dostali odvahu sa z neho vyhrabať. Aby sa nadýchli a mohli svedomito pracovať na novom, lepšom živote. Všetci si ho totiž tvoríme samy.
Bola som šťastná a nebolo to o momentoch, krátkych a dlhých, v ktoré veril Tobias. Bola som šťastná v celku. S tým, čo mám, s tým čo som, s tým kto som.
Sedíš v kuchyni, piješ kávu a listuješ sa v časopise. Deje sa to každý deň, je to taká tradícia, ktorú dookola robievaš. Ten obraz mi patrí k Tebe. Tak ako mi patria k Tebe kvety. Vždy Ti vravím, - " Otvor si kvetinástvo, čo bude mať dušu ". Potom chvíľu mlčíš, myslím,že nad tým niekedy premýšľaš, ale stojíš pevne nohami na Zemi.
Veľké takmer lásky bývajú bolestivé. Bývajú komplikované a vôbec nie jednoduché. Bývajú krehké a zraniteľné, ale odhodlané vydržať do posledných síl.
Moja mama bola hrdá. Vždy. Po tom čo si Martin podrezal žily sa na našom sídlisku nehovorilo o ničom inom. Ak sa náhodou niekto mojej mamy spýtal, čo sa stalo, zdvihla hrdo hlavu a povedala : - Každý máme svoje problémy, niekto pred nimi zatvára oči, iní ich rieši a niekomu prerastajú cez hlavu. To je celé.
Pozrite sa na svoje dlane. Na jemné čiary, v ktorých máme všetci do jedného napísaný svoj život. Máme v ňom napísaných i ľudí, ktorých stretneme. Jedinou nevýhodou je, že z dlaní nedokážeme čítať skôr, než dovolíme ľuďom, aby v našich životoch pobudli dlhý čas na to, aby neskôr mohli spokojne odísť.
