alexandra Šupolová
Myšlienky odomňa pre Vás
Pár myšlienok odomňa pre Vás. Kdekoľvek ste, s kýmkoľvek ste, užívajte si to.. Nikdy totiž neviete či sa to zajtra nezmení :)
O tom ako voňajú príbehy, ktoré sa musia len prežiť.. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Lietajme spolu.., Dýchaj, usmej sa a ži, A kde máš srdce Kika?, Osobné neosobné
Pár myšlienok odomňa pre Vás. Kdekoľvek ste, s kýmkoľvek ste, užívajte si to.. Nikdy totiž neviete či sa to zajtra nezmení :)
Svet je ako 3D film na ktorý sa dve egá pozerajú úplne inak. Ženy - komplikovane žensky a muži jednoducho mužsky. Svoju silu však spoznajú až vtedy, keď sa dokážu zladiť.
V tom čase si Jana našla nového takmer frajera. Bol to hnedovlasý taxikár Julo, ktorý nás všade vozil a hovoril o taxametri tak intenzívne, že som ho po piatich minútach prestala počúvať.
Tobias o mne nikdy nehovoril ako o oficiálnej frajerke, teda ak by som to dala na správnu mieru, nikdy sme sa o nás dvoch nebavili. Naše stretávania boli ako voda.
"Myslel jsem si, že chci tohle. Myslel jsem, že chci normální život. Možná jsem blázen. Chci říct, možná. Ale jestli tohle je všechno, co je, pak nechci být normální. Rozumíte?"Neil Gaiman - Nikdykde
Od toho dňa keď si Miro vzal aj našu spoločnú orchideu z môjho bytu, sme sa s Janou od seba nepohli ani na krok.Keď neriešila svoj štrbatý vzťah so Stanom, riešila svoje kvetinárstvo, ktoré si otvorila hneď po škole.
V istom čase musíš nájsť správnu vzdialenosť medzi ľuďmi. Si príliš blízko a pohltia ťa, príliš ďaleko a opustia ťa." ( Hanif Kureischi )
Niekedy mi ľudia pripadajú ako kamene. Nevšímame si ich až pokiaľ do nich náhodne nezakopneme. Nevšímame si ich , pokiaľ sa na nás nevysypú.. Nevšímame si ich, pokiaľ sa nestanú našou súčasťou..
Mala som osemnásť keď som zmaturovala a naši očakávali, že pôjdem v Martinových šľapajách na výšku. Mama hovorila v potravinách, na oslavách a na ulici známym ako zo mňa bude skvelá právnička i keď som na výšku ešte prijatá nebola.
Som Dáša. Dáša Krstová. Milujem Edith Piaff a jej La Foule si púšťam každé ráno. Milujem kofeín, čokoládu, šaty a hlasný smiech.
začiatok.. Vždy som si myslela,že si môj osud a že nám karma, vesmír alebo hocikto podhodil jeden druhého pretože sa máme niečo od seba naučiť.Vždy som si myslela, že ak od Teba odídem tak prestanem cítiť ľútosť, smútok, lásku. Lenže úteky sú len pre zbabelcov s počmáranou dušou. Tu v upršanom Londýne, v kaviarni, ktorú vlastní bradatý černoch Seel som si uvedomila, že nemôžem zmeniť náš osud. Môžem zmeniť len náš smer. Nepátraj po tom kde som, keď príde čas, ozvem sa. Do vtedy mi prosím nevrav, že ma miluješ.
Vieš, vždy keď idem proti prúdu, zavriem oči a vidím Teba. Pevne stojíš pomedzi kameňmi a nevravíš nič,len sa usmievaš. A ten úsmev hreje i keď bolí, ale tú bolesť vtedy milujem..
On vraví : Dnes chceš byť tam, zajtra niekde inde, kto sa má v Tebe vyznať. Mám hojdačkovú dušu, odpovedám.Len sa usmeje, pohladí ma po tvári a nakreslí mi atramentom more na dlaň. Spomeniem si na Hornád a jeho vysokú hladinu, na vietor, ktorý sa násilne oň opiera, na tmu a na pocit. Na pocit bezmocnosti ak by som doň spadla.
V istom zmysle je dobré, že sa svet sa nerúca, že nepadá. Jediné čo padajú sú naše sny a vzťahy, ktoré sa jedným ťahom rúcajú na počkanie ako čierne domino. Láska je len o zlej distribúcií. Je jej všade dosť, len nie pre správnych ľudí a na správnom mieste. A preto sú aspolu ľudia, ktorí majú od seba na míľe ďaleko a upenlivo si kolíšajú svoje miesto len preto, že sa boja. Tak veľmi sa boja byť samy so sebou.
Vždy na začiatku leta, keď sa dívam na oblaky ako napredujú pomalými krokmi, hovorím si, že je čas. Je čas ísť za veternými mlynmi, nebáť sa vykročiť akoukoľvek nohou. Je leto, môžem slobodne odísť bez krívd a strachu, že tu nechám niečo čo je príliš otvorené na to aby bolo moje.
Najprv otázka. Čo je lepšie frajerka/er, či milenka /ec ? Sme rôznorodí, niektorím nám lepšie vyhovuje zotrvávať vo vzťahu a niečo budovať, iným nebudovať nič a pokojne si bezstarostne užívať.
Je správne, že ľudia majú medzi sebou mosty. Môžu cez ne prejsť keď sa cítia osamelí, môžu veriť a dúfať, že na druhom brehu ich niekto čaká. Stačí nimi prejsť.. lebo mosty sú rodina, mosty sú priatelia.. a niekedy sa za mosty i obyčajné chvíle s obyčajnými ľuďmi, s čarovnou obyčajnou atmosférou..
Možno sa cítite neisto, máte pocit, že Váš život stagnuje. Lezú Vám na nervy malichernosti, nemáte chuť na nič. Ani na priateľov, ani na iné činnosti, ktoré Vám inokedy spôsobovali úsmev na perách. Máte pocit, že ste vyhoreli a chcete to zmeniť... lenže ako?!
Kedysi som veľa hovorila. O láske, o vzťahoch. Teraz už o nich len píšem ( pre svoje i Vaše dobro). O peniazoch a o inom.. čítajte :)
Žijem v malom meste. Všetci sa tu navzájom poznáme, dokonale vieme interpretovať životy iných a analyzujeme i to čo by sme naozaj nemuseli.