Jaromír Juklíček
Zachráňte planétu? Toto je úplne prázdne heslo
Zachraňovanie planéty je ilúzia. Príroda ľudí nepotrebuje. Naša snaha riadiť ju tabuľkami končí iba prúserom.

Zachraňovanie planéty je ilúzia. Príroda ľudí nepotrebuje. Naša snaha riadiť ju tabuľkami končí iba prúserom.

Je jedno miesto v Bratislave, kde býva večer pokoj - nikto sa nikam neponáhľa a ľudia pri stole ešte neriešia účet, ale či si dajú ďalší pohár vína a či sa im už vôbec chce ísť domov.

Dlhodobo sa zaujímam o zahraničnú politiku. Práve preto ma zaujíma v akej pozícií sa nachádza Slovensko ?

Objavila sa správička, že podložie pod nejakým diaľničným mostom je slabé, geológia mizerná... Zase nelichotivé zvesti. Ja sa v mojom písaní o stavbách asi nezastavím... Hoci krajinu ovládajú bulvárne zahmlievajúce témy.

Bezpečné rady pre rodičov - od dojčiat po školákov.

Väčšina ľudí to stále odkladá. Že dôchodok stačí riešiť „neskôr“. Že keď budú starší, bohatší alebo bude viac času. Lenže práve vtedy už je neskoro.

Svět za zdí se rozpadá po kouscích. V jednom pokoji tři lidé předstírají, že je všechno v pořádku — aby ochránili to, co milují nejvíc.

Nie Ficova blbá poznámka na nepremiérsku tému, ale strata ľudskej dôstojnosti prezidenta finančnej správy.

Žiadal som vrátenie peňazí od oprávneného aj exekútora. Súd však odo mňa ako spotrebiteľa žiadal spolu 27 015 eur na poplatkoch. Je spravodlivosť dostupná každému?

Príbeh jedného mestského bytu: neplatiči, bezradní úradníci a justícia, ktorá negarantuje spravodlivosť. A zároveň obraz krajiny, ktorá tento absurdný systém financuje z verejných peňazí.

Čo majú spoločné pekárky vianočného pečiva, projekt Fórum, langoše a nezávislé kultúrne centra? Na prvý pohľad nič v skutočnosti veľmi veľa. Skúste sa na súvislosti pozrieť so mnou.

Ak patríte k pamätníkom zlatej éry slovenskej satiry, v týchto dňoch musíte zažívať silné déja vu.

Keď som s vysvedčeniami prikráčala k budove sociálnej poisťovne, zistila som, že som si nezapamätala, dokedy si sociálna poisťovňa prenajala priestory v obchodnom centre, nuž som sa otočila na obchodné centrum, ochvíľu zozadu

Niekoľko hovoriacich hláv od Tatier až k Dunaju hovorí a píše o Projekte Fórum Marty Šimečkovej a Andrey Pukovej.

Čítanie spravodajského textu v smartfóne možno prirovnať k pohybu s mačetou, v ťažko priechodnej džungli.

Domovina vonia detstvom. Ale účty, školy a nemocnice sa neplatia spomienkami.

Ešte pred pár dňami pridávali statusy, komentovali a žili svoje bežné životy. Potom sa na Facebooku objavila správa o ich smrti. A ja som si uvedomil, aký zvláštny typ smútku priniesli sociálne siete.

Keď v autobuse zazneli sirény, dvanásťročný Dima upokojoval kamarátku: „To je u nás doma. Tu je mier.“ Tak sa začalo ďalších sedem dní bez vojny.

Plnotučná Simona to povedala jasne, stručne a trefne.