Tibor Javor
Malá beštia
Vôbec nevyzerá nápadne a vôbec nie ako beštia. Keď ale trocha viac fúkne, chce ísť do sklzu a takmer sa správa ako surf. Aspoň mi to tak pripadalo, keď som kedysi po prvý krát vyskúšal Topper.
Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky
Vôbec nevyzerá nápadne a vôbec nie ako beštia. Keď ale trocha viac fúkne, chce ísť do sklzu a takmer sa správa ako surf. Aspoň mi to tak pripadalo, keď som kedysi po prvý krát vyskúšal Topper.
Od farbistej mystiky, cez studenú scholastiku k postmodernej karikatúre. Dá sa zakódovať história cirkvi do jediného triptychu? Nie, nejdem robiť žiaden abstrakt diel historikov, ani cirkevnej literatúry. Chcem ale vyjadriť smútok nad tým, kam sme sa dostali, čo to vlastne vyznávame. Je to skutočne tá esencia, ktorou žili cirkevní otcovia a pre ktorú umierali prví vyznávači v arénach?
Kadidlo hierarchov a novodobé Matky Terezy. Umastené škapuliare pod tričkom. Zodraté kolená a veľkolepé ornáty. Rituály hladkajúce ego.
Obvykle fotografujem zrkadlovkou na klasický kinofilm. Až neskôr som si obstaral zrkadlovku digitálnu. Rovnakej značky, aby som mohol na nej používať tie isté skvelé staré sklá. Moje tvorivé ambície však začali byť limitované veľkosťou kinofilmového políčka, aj keď pri dobrom filme, vyvolaní a skene sa mu žiaden digitál dodnes plne nevyrovná.
Kedysi som mal chvíľu za šéfa Dána. Odvtedy viem, čo to znamená „spitý ako Dán“. No s Fínmi bola väčšia „sranda“. Najmä v Talline.
Fotím, fotíš, fotíme. Je tu leto, Japonci v meste vzpínajú ruky k oblohe, snažiac sa zachytiť krásy turistických destinácií a Slováci listujú v prospektoch výrobcov fotoaparátov, aby zachytili ten najnovší technický trend. Hon na megapixely. Ako to ale vlastne s tými megapixelmi je? Je kvalita digitálneho fotoaparátu, či už kompaktu, alebo zrkadlovky úmerná počtu megapixelov senzora? A čo zvoliť a nedať sa pri tom oklamať reklamou?
„Mládenci, kak ja rada, že ste ščaslivo prišli! Kóľko ja vás hľadala...“, hovorí slovensko-ruskou zmiešaninou. Táňa, fajn energická baba, je Ruska, ktorá so svojím manželom žije v Bratislave a na generálnom zabezpečuje cesty do „sajuzu“ a priľahlých gubernií. Mala sa k nám pridať v Moskve na letisku, vracajúc sa z jednej z nich, aby oddozorovala správne podpísanie nejakého protokolu. Vraj ani na Šeremetevu poriadne nevedeli, kde naše lietadlo pristálo, a či vôbec.
Názov “Let do nebezpečenstva“ som si požičal od Arthura Haileyho. Skutočný zážitok niekedy z polovice osemdesiatych rokov je môj. V lietadlách Aeroflotu bolo niekedy veselo. Aj na zemi...
Hľadáme Higgsov bozón a pozorujeme výbuch supernovy. Vieme skonštruovať neviditeľné lietadlá aj zostaviť počítačový vírus. Stúpame po pyramíde poznania, ktorá sa však každým krokom akoby zvyšovala. Sme anjeli, čo nikdy nevzlietnu.
Mnohí ma poznáte ako zástancu analógovej fotografie. Digitálne fotoaparáty akosi nemám v láske. Mám pocit, že človeka ochudobňujú o fotografické videnie a posúvajú fotografiu od kreativity ku štatistike. Navyše majú niektoré technické nedostatky, ktorými za klasikou zaostávajú. Tentoraz ale spravím výnimku. Budeme maľovať svetlom, a to digitálne.
Vlastne sa táto moja úvaha začala pri pokladni jedného supermarketu. Škoda, že som sa lepšie neprizrel. Možno by som zaregistroval auru tej dámy. Indigovú.
Letná horúčava a vyprahnuté uličky starého mesta. Pôvodne som sa vybral čosi fotografovať, ako to mám vo zvyku. Ale tentoraz sa ozvena mojich krokov začala akoby čudne strácať...
Mám ten retrosvet rád. Príjemná bufetárka, chladené pivo a dokonca – čisté toalety. Proste Lago di Leváre...
Žijú u nás v podkroví už niekoľko rokov. Jeden, či dva druhy, ucháče a večernice. Ucháče sú schopné na jeseň vletieť až do spálne a večernice človeku takmer do tváre, keď prenasledujú komára. Je krásne pozorovať ich plavnú akrobaciu a počúvať ich občasné pípnutie. Ale až teraz sme sa úplne zblížili. Zachraňovali sme netopierieho novorodenca.
Bežecké maratóny sú predovšetkým vytrvalostným športom. Pri fotomaratóne ide najmä o adrenalín. Neveríte?
Nie, nejde o žiadne bizarre fotky modelov v latexe, či priehľadných fóliách. To, čo vám chcem popísať sú staré známe triky z „predkomjúterových“ čias, poskytujúce veľmi zaujímavé výsledky na jediný cvak.
Moderná fotografia je temer výlučne digitálnou doménou. Počínajúc reportážou a artom končiac. Dnes už iba zopár nadšencov fotografuje na klasický film, nedbajúc na úškrny kolegov fotografov.
Aj v dnešnej digitálnej dobe sa nájde mnoho nadšencov, ktorí fotografujú na klasický film. Či už sú to fajnšmekri s Leicou na krku, alebo priaznivci dobrodružstva lomografie s malým kompaktom vo vrecku. Vždy a všade.
Súčasná doba kreativite vo fotografii príliš nepraje. Nastáva síce masový rozmach záznamu obrazu a každé dieťa vie kde má na mobile stlačiť ten správny gombík, ale práve to na tvorivosti ani vedomostiach o fotografovaní veľa nepridá. Keď k tomu pripočítame, že dnešné fotoaparáty dokážu nájsť najusmievavejšiu tvár a zaostriť na ňu, prepadá človeka divný pocit...