Tibor Javor
Zvláštne evanjelium
Evanjelium podľa Jána. Začiatok tohto starobylého textu patrí k Vianociam. Tento mystický text tvorí zásadnú protiváhu ľudovým koledám a populárnym rozprávaniam o jasličkách, Betleheme a narodenom dieťati.
Človek s niekedy iným pohľadom na tradičné hodnoty. Spoznáte ma aj pod nickom "commandcom". Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Fotografie, Všeličo, Zamyslenia, Potulky

Evanjelium podľa Jána. Začiatok tohto starobylého textu patrí k Vianociam. Tento mystický text tvorí zásadnú protiváhu ľudovým koledám a populárnym rozprávaniam o jasličkách, Betleheme a narodenom dieťati.

Advent... Obdobie očakávania, ktoré je každoročne preplnené novými typmi mobilov, poskakujúcimi elektrickými červenými trpaslíkmi v supermarketoch, sladkogýčovými rečami z kazateľníc a čečinovými vencami. Stresujúce dobrodružstvo, akýsi adrenalín... Ale vlastne o čo tu vôbec ide? O čom to celé má byť? A aký to má zmysel, toto dobrodružstvo? Je práve toto to dobrodružstvo, ktorým má advent byť? Má to byť každoročný folklór, alebo vnútorná cesta človeka? Možnože celoživotná púť hľadajúceho?

Európsky projekt globálnej satelitnej navigácie Galileo vstupuje v budúcom roku do „ostrej“ fázy. V lete budúceho roku majú byť na obežnú dráhu umiestnené prvé prevádzkové satelity. Európa sa tak postupne stane nezávislou na americkom GPS.

Nie, nebude to o exhokejistovi, aj keby nadpis tomu napovedal. Možnože to ale bude predsa len trocha o „ex“. Teda o tom, že sa dnes v tomto svete čosi vytráca...

Už nenapíše ďalší blog. Už to má za sebou, dobojoval. Už je na "druhej strane" a môže si z prvej ruky doplniť svoje teologické vedomosti. Opustil nás vzácny človek a známy bloger, teológ, pedagóg a publicista Laco Lencz...

Je to ako v absurdnej dráme. Hlava katolíkov rieši kondómy. A svet mu medzitým uniká pomedzi prsty. Tak sa mi to vidí aspoň na prvý pohľad. Bodaj by som sa mýlil.

Amatérske fotoportály tento druh „umenia“ nepoznajú, a často sa nedostane miesta ani serióznemu aktu. Čoho však sú amatérske fotoservery plné, je gýč. A ten kazí vkus diváka možnože ešte viac, ako erotické obrázky.

Téma, ktorá sa mnohým páčiť nebude. Najmä tým, ktorí zvyknú iba opakovať naučené formulácie bez hlbšieho zamyslenia. Vravia, že to im pre život stačí.

Automat na colu. Vhodíš mincu a vypadne plechovka. Nie, naozaj to takto nefunguje. Je to podstatne neľudskejšie a zapríčinili sme si to sami. Nie svojím životom, dobrým, či zlým, ale svojou predstavou o Bohu.

Vlastne bol najmä hladný. Napriek tomu nezabudol pochváliť: „ A naozaj sú to tie isté olivy, čo sme jedli predvčerom? Sú také šťavnaté...“ a dodal: “Nie, víno nie, položilo by ma to po tom všetkom.“ Pozrela na jeho bledé čelo s ružovými stopami čerstvo zahojených škrabancov. Hltala každé jeho slovo rovnako dychtivo, ako on tie čierne olivy a posúch.

Nie každý má rád kritiku. A keď to tak sledujem na slovenských fotografických portáloch, nie každý vie aj konštruktívnou kritikou pomôcť. Buď napíše, že „fotka je shit“, alebo sa rozplýva nad totálnou „gýčovkou“, či priemernou fotkou horského hrebeňa.

Zvláštne je pozorovať, koľko vzdelaných ľudí a koľko svetových cirkví aj v dnešnom technologizovanom svete je presvedčených o tom, že Boh koná zázraky. Ja tvrdím, že nie. Vlastne ani nemôže.

Pravoverní nech ďalej nečítajú aby sa nepohoršili. A tí, ktorým je predstava čohosi duchovného na smiech, tiež radšej nie. Avšak tí, ktorí hľadajú, nájdu možno v nasledovnom texte inšpiráciu.

Pravdu povediac mám už strach, z ktorého bilbordu na mňa spadnú beťárske Ftáčnikove fúzy, alebo za ktorým rohom ma čaká zasa nejaký Hlinov gazdovský úlet. Teta Magda si svoje rozprávky asi rozpráva uzavretej spoločnosti. Tí, čo som ich opomenul, nech odpustia. Ale to neodpustiteľné je, že nikoho nezaujíma stav tej najstaršej časti Bratislavy. Aspoň to nevidno na žiadnom plagáte.

Stačí krátka prechádzka po slovenských fotoportáloch. Netreba robiť žiadne exaktné štatistiky, ani byť absolventom VŠVU a postrehneme to. Mainstream dnešnej fotografie na internetových portáloch je gýč. Priam ukážkový.

Na viacerých fotografických web stránkach som si vyslúžil povesť „digitálneho skeptika“. Konečne, aj z mojich blogov tu, je to možné spoznať. Prečo je tomu tak? Prečo stále viac verím starej analógovej technike a uprednostňujem ju pred digitálnym fotením?

Možno sentimentálne, možno poetické. Svojské a iné ako hustá atmosféra rockových barov a diskoték. Dá sa tá vôňa zachytiť na fotografii?

Len tak sa prechádzať po meste s fotoaparátom na krku. Pozerať na svet okolo seba otvorenými očami a s pomyselným orámovaním hľadáčika. A hlavne, zabudnúť na emócie...

Dnes sa začína najväčšia udalosť, ktorá rozprúdi každé dva roky debaty o prítomnosti a budúcnosti fotografie. Veľtrh Photokina 2010 v Kolíne nad Rýnom. Kedysi som bol pravidelným návštevníkom týchto podujatí . Odvtedy sa však veľa zmenilo a ešte sa aj zmení.

Agentúrna správa: Vysoké Tatry sa pripravujú na veľké stretnutie najvyšších vojenských veliteľov armád krajín NATO. Na návšteve Červeného kláštora v Pieninách budú náčelníci generálnych štábov pasovaní za goralov.