Ivett Valovičová
Púpavové nekonečno
alebo Vedieť žiť...
Osoba prozaická, duša poetická. V dave sama, v samote s Ním. Má rada úsmev. Žije pre deti. Zvláštne znamenie: vrodený zmysel pre iróniu (roky ho potláča - stále neúspešne). Zoznam autorových rubrík: Keď snívam, Keď padám, Keď kryštalizujem, Keď som, Moji autori, Do neba (môjmu Autorovi), Môj šuplík detskej logiky, Momentky, Ex libris, Komnata trinásta, Usmej sa
Zoznam článkov blogera
Ivett Valovičová
Každý máme svoje umenie
Noc so mnou prebdela v predtuche, že zase príde čosi nečakané... Ešte stále sa vybalujem zo spomienok do reality, zo starých nostalgií do nových smútkov... nikdy to neurobím naraz, vždy si nechávam v zálohe malý chaos...
Ivett Valovičová
Vyzliekanie
„Akoby ma vyhodili nahú z vlaku na Sibíri. Tak sa cítim. Je jedno, ako koho miluješ, vaše svety sa nikdy nedotknú. Sme odsúdení na večnú osamelosť, uzavretí vo svojom tele, v svojej zložitej a nepochopiteľnej duši. Žijeme každý vo vlastnej ilúzii, ide len o to, či sú tie ilúzie vzájomne kompatibilné. Čím sme starší, tým ťažšie sa niekomu odovzdáme, tým viac si uvedomujeme, čo všetko riskujeme, keď sa vrhneme do vzťahu. Viem, čo hovorím. Mám dosť rokov na to, aby som to zacítila na vlastnej koži. Viac ráz mi už vypálili žeravým železom na telo značku ako dobytku, ktorý sa zatúlal na cudziu pastvinu. A preto s tebou potrebujem hovoriť.“*
Ivett Valovičová
Malé rozdiely v myšlienkových pochodoch
Ráno cestou do škôlky mám v hlave: zastaviť sa na sociálke, odoslať návratku, zaniesť rozhodnutie do ZUŠ, faktúru do AD, za vedúcim pošty - vyzdvihnúť remitendu, Andree odniesť výkazy, Mirovi vrátiť kľúče - už sa mi týždeň nedarí, do toho niekto hovorí: Mami, už sa teším na zimu. Ak nám ostane mrkva, budeme robiť snehuliaka a mrkva bude nos! - Jáj, ty moje, to tvoje rozmýšľanie je oveľa krajšie ako moje... Ako rada by som sa pridala...
Ivett Valovičová
Neznášam to - zmagorené vzťahy!
Som nová kolegyňa. Stará kolegyňa ma nemá rada. Ona nemá rada nikoho. Okrem svojho Lubina. Lubino povedal, že toto musí byť takto... Lubino povedal, že toto inak.... Lubino to vie..., lebo Lubino zjedol všetku múdrosť vo firme, hádam aj celý veľkosklad aj so všetkými knihami v ňom... Lubino je skrátka macher a najväčší...pán Dôležitý, čo do všetkého vidí a všetko vie a nikto to nevie lepšie ako on a preto má stále veľa roboty, lebo to nikto iný za neho neurobí...chudáčik Lubino.
Ivett Valovičová
„Prvoseptembrové“ ráno – také "coolové"...
Napriek svojmu dátumu sa dnešné ráno naladilo do prvoseptembrova...
Ivett Valovičová
Mravec a sebavedomie
Obedovala som s pánom Sebavedomým, už neviem koľkýkrát počas neviemkoľkých mesiacov, čo sa ma snaží snaživo oblbovať svojimi osvedčenými ťahmi.
Ivett Valovičová
Dievčatko Náhoda a chlapček Osud
Do nedeľnej chvíľky... jedna... z cyklu púpavovej poézie...
Ivett Valovičová
Slivkovo - lekvárová klasika
Celkom výnimočná sobota ma vo svojom skorom ráne objala nenútenou odovzdanosťou voňavej slivkovej originalite. Vedomá si náhodnej jedinečnosti, ktorá sa objaví možno raz do roka, aj to závisle na prítomnosti úrody, pomáhala mojej mame ranným vánkom rozfúkať dymivý ohník pod kotlom. Slivkonosné stromy, hrdé na svoj tohoročný výkon, už niekoľko dní v pokore odovzdávali svoje modré bobule nerátaným vedrovitým nádobám.
Ivett Valovičová
Šťastie je trojlístkové
Mami, pozri, našla som štvorlístok! No, jeej.... - skúšam radosť ako najlepšie viem. Skrývam malú žiarlivú trpkosť. Neuveriteľnosť faktu, že ja som ho ešte nikdy nenašla. Malý symbol šťastia, čo v sebe nosí odvekú pravdu povery o štvrtom lístku zriedkavom ako šťastie samo. Chcem, aby mi to bolo jedno. Neúspešne v sebe hľadám povznesenosť. Akurát zriedkavosť štvrtého lístka má povedať, koľko je na svete šťastia? Alebo to, že človek vždy chce mať práve to... Práve to šťastie ukryté vo štvrtom lístku.
Ivett Valovičová
Názor dcéry
- Mami, čo stále čumíš na tú oblohu?- Ja ti neviem...tie oblaky sú také čarovné, mám pocit, že ma to akosi odľahčuje a nadnáša...- Tak už s tým prestaň, uletená si už dosť!- ?? :-((
reklama
Ivett Valovičová
Slavobrána pre Miku Waltariho
Dostala sa k nám na konci školského roka za výborný prospech a vzorné správanie jednej z mojich šikovných detí. Čínska mačka a iné rozprávky od Miku Waltariho. Už by som to naozaj nemusela robiť: čítať rozprávky deťom, čo vedia čítať samé. Ale ja to robím. Naoko sa vždy nechávam presviedčať, akože iba kvôli tomu malému - päťročnému, čo ešte sám nečíta. Ale sú detské knižky, ktorým v skutočnosti neviem odolať a cítila by som sa veľmi ukrátená, keby som si ich nemohla prečítať. A to moje deti dobre vedia. A tak som po večeroch čítala Čínsku mačku a iné rozprávky a ako vždy - očarená viac než oni, keď som dočítla poslednú, vravím: Mám chuť postaviť Mikovi Waltarimu slavobránu. A to je čo? - pýta sa malý. Otázka zaskočivá.
Ivett Valovičová
Spomienkové dueto
Mám melancholický deň ako vždy, keď vonku prší... V duši mám za náruč spomienok. Polovica z nich sú úsmevné mrzutosti, tá druhá – - hravé súznenia našich bláznivostí.
Ivett Valovičová
A predsa má pravdu
Po niekoľkých usmoklených dňoch vyšlo na oblohu Slnko. Lenivo si ponaťahovalo svoje oddýchnuté rýchle svetelné údy, rozlialo svoj zlatý jas po širokej oblohe, dvakrát majestátne zazívalo a s maskovanou zvedavosťou sa pozrelo pod seba. Ocenilo vtačiu kantátu na svoju skromnú počesť, pritislo svoje žlé pery na voňavé kvety, tráve osušilo orosené slzy, listom na strome doplnilo chlorofil a s pochybnou obavou vzhliadlo na nevyspytateľného tvora ľudského. S neskrývaným záujmom si posvietilo do každej tváre, počechrilo strapaté hlavy rozšantených detí, chápavo pohladilo unavenú mamu, pošteklilo starca v nose, povznieslo sa nad nevšímavosť zaľúbencov, zalomilo dvoma lúčmi nad hneď-z-rána-formu-si-udržiavajúcim opilcom, skeptikom pozdvihlo deprimujúce nálady a keď narazilo na prvé dva opätované úsmevy, sebavedome zahlásilo: Som vám chýbalo, čo?
Ivett Valovičová
Dovolenka
Na konci záhrady mám malý priestor, do ktorého si (v lete najviac) tajne chodím poeticky nažívať. Obdivujem plodnosť. Vdychujem jemnú harmóniu nebotrávových farieb, počúvam obrázkovú malebnosť ticha. Sústredene splývam s okamihom rozochveným jemnou vôňou dokonalosti. ŽIJEM. Odovzdávam vďačnosť. Je ZA ČO...
Ivett Valovičová
Štvrtkové (ne)všednosti
Učím sa nepozerať do seba, iba hľadieť na banálnosť každodennosti. Stále viac ma prekvapuje farebnosťou. Stále viac vie byť výnimočná...
