Veronika Vlčková
Chronický meškač, a ešte k tomu nešikovný
Nádherné slnečné pondelkové ráno. Veronika kráča na zastávku. Veronika sa obzerá, vychutnáva si slnečné lúče na tvári. Prichádza električka. Veronika ju zbadá. Veronika sa rozbieha, beží, všetky sily vkladá do zúfalého električkového stíhania. Prekážka na cete. Veronika ju nevidí, špička jej topánky sa s ňou však v momente zoznamuje. Veronika letí vzduchom, slnečné lúče sa lesknú na skle otvorených okien, vietor jemne pofukuje. Veronika padá. Chodník je jednoducho osudne príťažlivý. Veronika dvíha zakrvavenú tvár. Električka sa stráca v diaľke.