Články od Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Saxofonisti všetkých krajín...

Hudobníci na pódiu bývajú zvláštne príťažliví a okúzľujúci. Možno je to tým, že na nich hľadíme zdola, z davu ľudí, zatiaľčo oni si tam stoja (sedia) sami vo svetle reflektorov. Samozrejme často robia dojem aj koncertnými kostýmami. Ale najdôležitejšia je aj tak hudba. Hudobník zabrnká, zafúka, udrie do svojho nástroja a naladí celé publikum na svoju zvukovú vlnu. Ľudia v publiku nie sú nič iné ako obete zvukového únosu. Myslím si však, že väčšine z nich to vôbec nevadí. Naopak, stačí sa pozrieť do tých tvárí žiariacich šťastím alebo zrátať padnuté sánky a pochopíte, že ľudia sa vlastne nechávajú uniesť radi.

20. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 763x
8

Veronika Vlčková

Afrika, etno, dredy, blogeri

Pred dvoma rokmi som o Pohode nič nevedela. Vlastne, spomínam si na nejaké šialené fotky v časopisoch. Davy ľudí pokrytých vrstvou blata tancovali uprostred niečoho, čo vyzeralo ako močiar. A všetci do jedného vyzerali šťastne. Vtedy som si povedala, že predsa nemusím všetkému rozumieť, a pohodových ľudí som ďalej neriešila. Pred rokom sa situácia zmenila, z plagátov sa na mňa usmievala Kuba na Pohode a ja som si povedala, že to tam skúsim. Skúška dopadla výborne a tento rok som už nezaváhala. Čaro pohodovej atmosféry je asi návykové.

19. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 964x
15

Veronika Vlčková

Nie som rebel bez príčiny

Je to vlastne hlúposť. Ako môže byť niekto rebel bez príčiny? Všetko správanie, prežívanie a emócie predsa musia mať nejakú príčinu, hovoria psychológovia. Správanie je niečo naučené, skoro mechanické, hovoria behavioristi. Správanie je motivované konfliktmi z nevedomia, hovoria psychoanalytici. Správanie je prejav ľudskej inividuality, hovoria humanisti. Ktovie, čo na to hovoril James Dean. Určite sa len usmieval svojím detským úsmevom. A rebeloval. Dopracoval sa k nehynúcej sláve a legendárnemu lesku. Kam sa asi dopracujem ja?

12. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Veronika Vlčková

Konfrontácia

Na filmovom festivale sa dá robiť všeličo. Pozerajú sa filmy krátkometrážne, dlhometrážne, študentské, dokumentárne, najnovšie v exkluzívnych predpremiérach alebo kultové filmy s praskavým obrazom v čiernobielom. Sedí sa v kinosálach, vonku na lavičkách, v tráve, na námestiach. V prestávkach medzi filmami sa pije kofola a jedia kúpeľné oplátky. Alebo zmrzlina. Človek je ponorený vo filmových príbehoch, hodiny vníma realitu jedného plátna. A občas dostane facku od skutočnej, nefilmovej reality.

4. júl 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 676x
7

Veronika Vlčková

A aj tak nevyrastiem a nezmúdriem

My ľudia si myslíme všeličo. Veľa z nás je napríklad presvedčených o tom, že tie mláďatá, ktoré zopár rokov vo vzdelávacej inštitúcii zakončili romantickým rozhovorom pri zelenom stole, môžu byť vypustené do divočiny zvanej svet. A že v tej divočine aj prežijú... Myslíme si, že štyridsaťroční chlapi sa už naozaj správajú ako dospelí (dospelosť je pritom možno len otázka priorít). A častokrát si myslíme, že toho veľa vieme. Na Sokrata všetci nejak zabudli...

13. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 548x
6

Veronika Vlčková

Pierková terapia

Na filme Forrest Gump sa mi páči veľa vecí a jednou z nich sú úvodné titulky. Tie s tým pierkom. Vždy som rozmýšľala nad tým, aké to asi je, len tak si poletovať po svete, pozerať sa na všetko z nebovej perspektívy a nakoniec pristáť napríklad v nejakej bonboniére. (Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš, čo ochutnáš.) Ľuďom však poletovanie nikdy nešlo. Naše starosti nás neustále ťahajú k zemi. Škoda. Občas totiž stačí poobzerať sa po nejakých pierkach...

2. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 615x
4

Veronika Vlčková

Raz darmo, som Francúzka!

Celých päť rokov som sa snažila prísť na to, prečo nás tí z druhej strany volajú Francúzi. Do kolónky štátna príslušnosť sme si predsa odjakživa písali také isté dve pímenká ako oni. Učili sme sa o Štúrovi, o Slovenskom národnom povstaní a o výrobe chladničiek v Zlatých Moravciach. Tak ako oni. Tlačili sme sa s nimi v tej istej malej jedálničke, na hodinách telesnej výchovy sme behali po tej istej antuke. A predsa tu bol jeden zásadný rozdiel- oni chodili na normálnu sekciu.

25. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
17

Veronika Vlčková

Čo sme vyskúmali v ústave

Nikdy som sa veľmi nezamýšľala nad ľuďmi, ktorí sú iní. Tí, ktorí nevedia sami vyjsť po schodoch, nevedia si zaviazať šnúrky na topánkach alebo sa podpísať. Alebo viesť duchaplný rozhovor (ústami). Nemyslím si však o sebe, že som ignorant. Len sa s takými ľuďmi bežne nestretávam. Možno mám šťastie, smolu, možno nedostatočne otvorené oči. Ak však náhodou niekoho takého uvidím na ulici, chtiac či nechtiac sa naňho pozriem s troškou údivu a zvedavosti. Jednoducho nie som zvyknutá. A mrzí ma to.

12. máj 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 972x
9

Veronika Vlčková

Bola raz jedna trieda

Rozkopaná Bratislava. Za tých desať rokov som si na to celkom zvykla. Nosím teraz samé pohodlné topánky bez podpätkov a kľučkovanie po chodníkoch mi už ide lepšie. Vyhýbam sa porozhadzovaným dlažobným kockám a porozhadzovaným stavbárom. Len ten električkový tunel pod Dunajom mi ešte stále naháňa strach. Nič sa nedá robiť, chcem predsa stihnúť vernisáž. Nasadám do električky a vnáram sa pod vodu.

30. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 727x
8

Veronika Vlčková

Pousmiatia

Už viem, čo je krajšie ako čokoládové srdiečka, ako objímanie, ako pocit voľnosti po trojhodinovom francúzskom písaní o imunitnom systéme a hormonálnej regulácii. Spoznala som totiž čaro pousmiatí. Nečakaných, decetných, elegantných, presne ako zvlnené pery Mony Lisy. Prichádzajú vtedy, keď je človek príliš unavený na to, aby sa smial a príliš veselý na to, aby plakal. Skrývajú v sebe štipku irónie, občas kúsok sebaľútosti. A niekedy akoby hovorili: Som nad vecou, a predsa sa mi to páči!

26. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Veronika Vlčková

Krehkí a nepochopiteľní

Je teplo a mesto je plné života, ktorý prúdi v malých potôčikoch. Asi z roztopeného zimného spánku. Viete, koľko ľudí dnes sedelo vonku na lavičkách? A koľko ich ležalo na tráve, v parku s magnóliami? Koľkí sa rútili ulicami, prechádzali cez zbúrané námestie, vysedávali na kaviarničkových terasách? Jarné kabátiky, rozkvitnuté tričká. Slečny v krásnych volánikových sukniach a balerínkach... ani ja som dnes neodolala. Baletila som po chodníku medzi slnečnými lúčmi.

22. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 352x
5

Veronika Vlčková

Preberanie

...prebrala som ho od Amélie...

20. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
3

Veronika Vlčková

Bezducho krvilačné verše

Neodbytná inšpiračná pliagaNeľútostne dňom i nocou mága

18. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Veronika Vlčková

Voní domovina krajšie?

Tak na mňa prišla úvahová chvíľka. V škole sme totiž diskutovali s pánom Figeľom a pánom Szigetim. Diskusia bola zaujímavá už len z psychologického hľadiska - prešlo sa pri nej od pocitov hrdosti a pochvál (pri hodnotení osvetového projektu našich študentov o EÚ) až k trpkému rozhorčeniu a výčitkám (pri debate o financovaní nášho školstva). Ale systémom financovania sa zaoberať nechcem, na to sú odborníci. Ja len takú malú úvahu o lákadlách zahraničia a patriotizme nielen pre študentov...

17. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
11

Veronika Vlčková

Malé falošné blues

Ticho si spievamTrubadúrim Ospevujem Žalujem sa

15. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Veronika Vlčková

Egyptské zápisky: Káhira

Napíšem to tak, ako som ti to dnes rozprávala. Turistický sprievodca sa nekoná. Na to sú iní, povolanejší. Majú lepšie náučnospoznávacie slovníky, lepšie foťáky. Ja mám len secondhandovú Prakticu. Chúďa, na to teplo je už trošku stará... Nepoznám Egypt, je to hlavolam, ktorý potrebuje veľa času na rozlúštenie. Poznám len jeho malilinkú časť, jedno egyptské srdce, jednu snedú tvár v dave inej kultúrnosti, kultúrnej inosti. Nie je to tá, čo sa tu na vás hollywoodsky zubí. Tá moja sa pri fotení len placho usmiala. A svoju machine gun nenápadne zasunula pod sako.

12. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 383x
5

Veronika Vlčková

Značka: Hľadám krásu

Vlastne je to celé úplne jednoduché. Je to o kráse. Áno, presne o tej subjektívnej neuchopiteľnej hodnote, čo nás vzrušuje, udivuje a privádza do zúfalstva. Nechápem ju. Prenasledujem ju. Nedokážem ju spútať, dohoniť. Stále iba hľadám. Slobodná, bez záväzkov, nižšia postava, má rada vysedávanie v tmavých miestnostiach a prehrabávanie zákutiami mysle. Značka:

11. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Veronika Vlčková

Ničme čaro nepoznania

...alebo príručka spoločenskej konverzácie od A po Zet...

2. apr 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 596x
9

Veronika Vlčková

Najnovšie sa s Pablom hádame o umení

Prišlo to úplne nevinne. Raz v električke, len tak mimochodom, mi povedal, že umenie je v podstate iba o dodržiavaní istých poučiek. Že vlastne každý môže byť umelcom, stačí na to len trochu cviku. A dokonca sa pod ním neotvorila zem, neudrel doňho blesk ani sa nevykoľajila tá nešťastná električka, v ktorej sme spolu cestovali. Normálne mu to prešlo. No chápete to?

31. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 289x
12

Veronika Vlčková

Filmovonocoví ľudia

Tak. A mám za sebou ďalšiu filmovú noc. Frankofónnu, ako inak. Tradične plná pocitov a tradične unesená atmosférou, snovými filmovými svetmi, mojimi výletmi z reality v temnom kinopriestore. A v prestávkach obklopená filmovonocovými ľuďmi. Nepoznáte ich? Vlastne sa ani nečudujem, oni sú taký plachý ľudský druh. Vo voľnej prírode sa takmer nevyskytujú. Celý rok sa ukrývajú, občas, ak sú vhodné podmienky, ukážu sa v nejakom filmovom klube alebo v čajovničke. A párkrát za rok sa všetci zhromaždia a vytvoria spolu niečo výnimočné. Filmovú noc.

24. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 005x
4

Veronika Vlčková

Zoznam článkov blogera