Mladý muž, ktorý sa snaží žiť podľa istých pravidiel, a stavať sa k životu zodpovedne. V živote som už všeličo zažil na druhej strane ma ešte čaká dlhá cesta učenia sa pokory a lásky. Zoznam autorových rubrík: Zo života ľudí, Škola, Poézia, Príbehy zo života, Súkromné
Pred časom sa mi naskytla možnosť stať sa súčasťou jedného menšieho spoločenstva. Tejto svojej novej role, byť skúsenejším a starším členom skupiny mladých ľudí, ktorí majú podobné túžby a vnímanie sveta som sa ujal veľmi rád.
Nedávne turbulencie na svetových finančných trhoch, ktoré ešte nie úplne dozneli ma prinútili zamyslieť sa nad hodnotami. Na jednej strane hodnotami hmotných vecí, a na druhej strane hodnotami toho, čo sa nedá ohodnotiť peňažne, alebo skrátka nejakou cenou.
Každý v svojom živote niekam smeruje, a niečo zaiste hľadá, niekto šťastie, iný lásku, ďalší zas pravdu či pokoj. Ja osobne tiež hľadám, a vari aj nachádzam niektoré z spomínaných vecí, väčšinou to však je len krátko trvajúci pocit niečo nájsť, bo sa často stáva, že to človek opäť stratí, našťastie sú veci, ktoré mám a nestratím, ale predsa sa mi vidí hľadanie akejkoľvek veci ako nikdy nekončiaci príbeh a dobrodružstvo.
Keď v poslednom čase čítam, koľko hnevu a nepochopenia ľudia vyjadrujú v diskusiách najmä pri článkoch, ktoré sa týkajú kresťanstva, tak ma to až zaráža.
Nedávno som si uvedomil, že práve ubehol rok odkedy som napísal svoj prvý článok na blog. Tak som si zaumienil, že by bolo dobré sa pozrieť späť na tento rok, na to čo mi priniesol, na mnoho príjemných prekvapení, ale azda aj náročných chvíľ.
V poslednej dobe ma niekedy až prekvapuje, že väčšina ľudí z môjho okolia ma, či už na základe názorov, toho ako sa správam, či mnohých iných vecí, považujú za kresťana. Táto skutočnosť ma teší, aj keď zároveň aj zaväzuje.
Pred nedávnom som sa začal viac zamýšľať nad svojou úlohou v tomto svete, a nad smerovaním svojho života. Táto otázka má pre mňa zväčšujúci sa význam keď sa blíži koniec mojich štúdií na vysokej škole.
Pred rokom aj pár mesiacmi, konkrétne 7. Septembra 2006 som sa spoznal s partiou ľudí z Študentského Hlasu, Američanov aj Slovákov, bolo to v jeden príjemný večer, ktorý zmenil môj život viac, než by človek bol pôvodne očakával. Okrem mnohých ďalších som sa v ten večer zoznámil aj s Mattom, mladým chlapíkom, s ktorým som sa o niečo neskôr začal pravidelne stretávať, a stal sa mi takmer bratom.
Veršovaný opis prechádzky prírodou, spojený s pár fotkami, snáď poteší
Práve som sa vrátil z jednej skvelej víkendovky strávenej pod našimi krásnymi veľhorami. Síce bolo trochu chladno, a turistiky sme si príliš veľa neužili, ale za to sme sa poriadne vybláznili pri rôznych hrách, hraní mini-scénok, guľovačke a mnohých ďalších aktivitách. Popri zábave a dobrom jedle, sme prijímali aj duchovnú potravu, a navzájom sme sa obohacovali v duchovnej, ako aj sociálno-psychologicko-citovej oblasti. Keď som nedávno písal o zázrakoch, tak som ani nevedel, že ďalší ma bude čakať o pár dní...
Zázraky: to je keď sa voda zmení na víno, alebo keď sa rozostúpi more? Osobne si myslím, že nielen tieto úkazy sa dajú považovať za zázraky. Problémom však je, že pri tých menej „výrazných“ zázrakoch nie každý kto ich vidí si prizná, že to je zázrak, človek musí mať v sebe kúsok viery, ako aj pokory...
… čokoľvek čo nás oddeľuje od Lásky, v tom najširšom zmysle.
Pred pár dňami som mal možnosť zúčastniť sa jedného milého podujatia – prezentácie tvorby a projektu jedného staršieho amerického básnika. Jedna z vecí čo ma zaujala, bola to, ako sa nám pokúsil vykresliť čo ho inšpiruje a čo je jeho najväčšou radosťou a cieľom...
Keď som napísal článok o tom, že sú muži romantickí, uvedomil som si na základe pár reakcií, že by nebolo zlé zamyslieť sa nad tým, čo to vlastne romantika je. Každý z nás si totiž pod tým slovom predstaví niečo iné. Niekto azda to, ako sedí na lavičke s milovanou osobou v náručí a sleduje nádherný západ slnka, načúvajúc žblnkotu neďalekej riečky.
Nedávno som bol na posedení s pár známymi, a jedna z zúčastnených zhodnotila, že život je na hovno. Mňa to hneď zarazilo, veď ako to môže povedať mladý človek, ktorý by mal byť plný elánu a života, a mal by chcieť objavovať svet a jeho krásy. Príjemne ma prekvapilo, že podobne nesúhlasné stanoviská zaujali aj ďalší dvaja zúčastnený a krátko sme sa začali zamýšľať nad tým, čo je to život...
Počas študovania materiálov o znalostnej ekonomike, ktorej základy položil pred takmer 2oma desaťročiami pán Romer, som si uvedomil jednu zaujímavú skutočnosť, ktorá mi doteraz do istej miery vŕta v hlave.
Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z úžasného dobrodružstva v Južnej Kórei, kde som sa zúčastnil veľkej medzinárodnej konferencie. Konferenciu zorganizovala kresťanská organizácia zameriavajúca sa na evanjelizáciu predovšetkým vysokých škôl. Pre mňa to bol zážitok ešte umocnený tým, že práve v Južnej Kórei sa pred 15 rokmi začala moja cesta po boku Ježiša, keď som napriek tomu, že môj otec bol silný ateista začal chodiť na kresťanskú školu.
Keď som pred vyše rokom písal do školy prácu o znalostnej ekonomike, a zároveň som ešte mal možnosť vypočuť si jednu skvelú prednášku o morálke a etike, pomohlo mi to uvedomiť si niekoľko vecí, a v hlave mi začalo víriť množstvo myšlienok.
Možno som prílišný optimista, ale verím v to, že v každom z nás sa skrýva dobro a láska. Včera som práve počul z úst blízkej osoby, že som občas trochu naivný ako malé dieťa. Možno ešte stále som, aj keď si myslím, že som už z časti dospel, a naučil sa neveriť všetkému a každému. V zásade však verím, že ľudia s ktorými sa stretávam, či už je to kolega v práci, doktor, predavačka nemajú v úmysle mi ublížiť, a síce občas sledujú svoje záujmy, ktoré nemusia byť totožné s mojimi, ale zároveň určite nie v úplnom protiklade...
