Zuzana Kolláriková (Mišová)
Mám dve ruky, dve nohy a zadok.
Nemám si čo obliecť! Som hladná! Panebože, necítim pohyby..! Vyzerám divne... A mne sa nič nechce! Idem spať! Ježíííši, ešte koľko to bude trvať?
Mama. Okrem iného... :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Z ´iného´ sveta, Kúzelné dni materské, Zuzankovské, Bruškaté, Vlasy dupkom, Bojujeme..., Retro, Tvoríme a hráme sa, Ja, poet
Zoznam článkov blogera
Zuzana Kolláriková (Mišová)
A bude naša!
Keď behom jedného mesiaca stratíte dvoch psíkov, zrazu na vás doľahne akýsi zvláštny druh samoty. Chýba vám také to niečo, čo sa vám pomotá okolo nôh, čo vás vyšibe po lýtkach (prípadne i vyššie) chvostom, čo spustí rámus keď sa deje čosi tak vzrušujúceho, ako sú kroky náhodného okoloidúceho, a zahrá vám tragikomickú scénku pri stole, zatiaľ čo si dopriavate kúsok chutného pre váš žalúdok. A aj keď sa neraz stáva, že človek v smútku povie, že nemôže mať ďalšieho, že žiadny psík už taký nebude, ako bol ten jeho Dunčo, tak práve príchod nového psíka dokáže myseľ zamestnať tak, že sa človek prestane umárať smutnými spomienkami a vhupne do ďalšej éry života - po boku nového chlpáča. Klin sa klinom vybíja. "Poďme sa tam aspoň pozrieť...", mrkla som veľkými očami na svojho Paliho. Súhlasil, rovnako zvedavý, ako ja. Hor sa do útulku!
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Z iného sveta III. - List pre trochu iných rodičov
Vraj to tak bude celý život, povedala mi moja mama. Situácie, kedy vo mne vzkypí žlč a ja si predsa kusnem do jazyka. Tak to chodí. Dejú sa veci, ktoré nás nenormálne vytočia a my musíme zaťať päste a vydržať. A ja rozmýšľam, či smiem. Mať názor, ktorým si možno znepriatelím mnohých ľudí. Mať názor, ktorým dokonca môžem ohroziť svoje profesionálne pôsobenie. Nesmieš, nemôžeš, bola by to hanba, spôsobíš si tým akurát problémy. A potom sa na seba pozriem v zrkadle a vravím si - dokelu, ale keď ja nedokážem žiť s tým, že som ticho práve vtedy, keď sa mám ozvať!
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Na výrastkov treba takto!
Tak si to šiniem uličkami pekne na zastávku, reku po dlhej dobe zase okúsim, aké je to vyvážať sa v mestskej hromadnej doprave mesta Bratislavy. Už je niečo po deviatej, detváky poslušne sedia v školských laviciach, nahodení maturanti s perom v ruke práve začínajú stresovať, ako sa patrí. Drvivá väčšina nás ostatných sa v davoch rúti za svojimi teplučkými kanclíkmi. I mňa čaká pracovný deň. A hneď za rohom hlúčik trošku opálenejších spoluobčanov.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Depka. Pravá tehotenská.
Neviem, ako som sa k tomu dopracovala, ale fakt som si myslela, že keď raz budem čakať bábätko, tak to bude celé také neskonale kúzelné, budem sťa víla, s roztomilým bruškom vznášajúca sa nad zemou, rozsievať radosť všade vôkol seba. Očakávajúca, s pokojom na duši a hrejivým pocitom v srdiečku. Fakt som netušila, že to bude vyzerať tak, ako to vyzerá.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Haló, tu magor...
Počasie tento víkend bolo vážne kúzelné. Také akurát na behanie po návštevách. Emma Orkánová veselo šantila a my sme sa zdesene presúvali z miesta A do miesta B. V nedeľný temný to večer bolo treba domov do Bratislavy sa navrátiti. Pršalo, mrholilo, žabiatko sa narodilo a sukne vetrík prefíkane nadvihoval. Diaľnica D1 nás vítala s otvorenou náručou.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Z iného sveta II. - On si zo mňa robí srandu, že?
Niekedy vás udivuje, čo všetko dokážu, v koľkých veciach ste si navzájom tak strašne podobní, a v čom vás dokonca predčia, a sem tam sa stane niečo, kedy sa zastavíte a nezostáva vám iné, než zízať. Zízate a učíte sa. Začínate veci vnímať inak. A občas je to celkom srandovné.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Z iného sveta I. - Nie som postihnutá!
Žijem v tom "inom" svete odmala. Obklopená mnohorakými farbami, neraz Alenka v Ríši divov. V podstate som si už zvykla. Ja a moji "trochu špeciálni" kamaráti. Zázrační ľudkovia, ako ich krásne nazvala jedna pozoruhodná dievčina s altruistickým srdcom. Rada by som tento svet priblížila i vám, preto som sa rozhodla opísať na svojom blogu zážitky zo života ľudí s mentálnym postihnutím. Tak, ako ich priniesol sám život a ako som nimi napáchla tými rokmi ja...
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Trpím syndrómom škrečka. Je to vážne.
Trpím syndrómom škrečka. V oblasti oblečenia teda jednoznačne. Hromadím a držím zásoby na horšie časy. Včera som sa zahľadela na svoju rozčapenú prepchatú skriňu a uvedomila som si, že uff. Poličky sa prehýbali pod tiažou neuveriteľného množstva handier. Tepláky hodené na tričkách, pyžamo medzi riflami, košíček podprdy ledabolo visiaci zo škatule spomedzi všetkých tých pančucháčov a farebných prstových ponožiek, ktoré milujem a musím mať. Vlastne toto všetko musím mať. Miesto už nie je, snažia sa mi naznačiť inkriminované tepláky počas toho, ako ich usilovne tlačím do poslednej voľnej špáry v polici medzi letnými tričkami, ale čo ja! Skrátka ich tam napchám aj keby čo bolo!
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Malý nezbedný egoista
Iné je pracovať s ľuďmi s postihnutím, podporovať ich a žiť hoci tými najpokrokovejšími myšlienkami v danej oblasti, a iné nosiť pod srdcom dieťa, pri ktorom si stále nemôžete byť istý - tá možnosť tam je, či chcete alebo nie... Hlodá vás to na duši a nedopraje vám kľudu, keď v ruke stískate tehotenskú knižku s veľkým nápisom RA: Brat - MORBUS DOWN.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Nejde o známky, ale...
Hotovo. Známky zaokrúhlené. To bola zábava! Učitelia ma zase po dlhej dobe videli, niektorí sa tvárili, akoby to bolo prvý krát v živote. Ahá, tak vy ste tá Mišová.... Usmievam sa a v ruke stískam umelohmotnú fľašu dojčenskej vody. Tak som sa prišla ukázať, nech to teda uzavrieme...
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Čo je dnu, to bude von!
Jajáááj, kde sú tie časy, tie sladké časy obžerstva a chuti objať celý, celučičký svet? No preč. V záchodovej mise. Však, moja milá, inkriminovaná fazuľka...
Zuzana Kolláriková (Mišová)
A tie ľady sa zase pohli..!
Krvopotne som bojovala so svojimi nadbytočnými tukovými zásobami. Statočne som do seba pchala biely jogurt, aj keď ho neznášam. Mihla som sa aj v posilovni, ale len tak trochu, aby som sa nečervenala, keď mi niekto prajný položí otázku, či makám trochu aj na tej kondičke, lebo "len diétami to dolu nepolezie". V potravinách som namiesto pol hodiny trávila hodiny dve, toľko času mi totiž zabralo štúdium zloženia jednotlivých produktov s cieľom vybrať ten "najsambiozdravší". A to som nakoniec kúpila akurát tak zeleninu a o dva dni som sa do obchodu mohla vrátiť späť. Ale pohli sa ľady.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Čas sa na chvíľu zastavil...
Osamelosť a splín, aj taká vie byť Bratislava. Zopár fotoobrázkov spoza môjho neprofesionálneho objektívu.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Taký malinkatý zázrak
Stalo sa mi niečo úžasné. Ja, nepokrstená, "neznaboh", teraz skláňam svoju hlavu pred Tebou. Pretože také niečo sa nedeje len tak. Občas sa zahľadím do prázdna a premýšľam, koľko citu a umu si do toho svojho skutku vložil. Zvyčajne sa mi pri tom tlačia malé slzy šťastia i obáv do očí a pýtam sa, či to zvládnem. Viem, že áno. Len sa ešte trochu trasiem, no to prejde. Svätý Bože, ty si ale riadny huncút!
reklama
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Rozdiely vidí každý...
"Kto si?", pýtam sa ťa. Môžeš mi povedať svoje meno. Môžeš povedať, čo máš rád, rada. Alebo čo naopak rád, rada nemáš. Môžeš mi predstaviť svoju prácu, svoje záľuby. Porozprávať o svojej povahe. O svojom živote. Čokoľvek. Niečo však o tebe už teraz viem. Si človek, to nezaprieš.
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Byť námesačnou je fakt trapas...
"Ty!!! To čo si v noci spravila???" Pozerám na neho nechápavo. "Čo ako?!" "Si mi o druhej v noci normálne vzala podušku!" "Jak vzala? Však si spal hen na druhej strane, nohami ku mne..." "No! Však to! A ty si o druhej došla a vzala si mi podušku, ja kukám jak sprostý, že čo sa deje... Vzala a zvalila sa na ňu... Potom som musel do piatej ráno striehnuť, kým si sa konečne prevrátila a mohol som si ju vziať späť!" "A čo si šiši?", pozerám neveriacky na svojho mladšieho brata. "No jasné, neviem, kto tu je šiši, keď v noci kradne podušky!" Do prčic. Zase som bola námesačná?!
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Retroprídavok z denníčka 16-ročnej - Myslíme pozitívne!
Ukecali ste ma. Tak tu to máte. Ale to už ozaj že posledný!!! A zároveň prvý, lebo z tohto denníčka som ešte nič nezverejňovala...
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Najhoršie rande v mojom živote
Včera mi bolo na hodine herectva povedané, že mi to celkom dobre ide. Som héérečka. A ako blesková asociácia k tomu mi hlavou prebleskla spomienka na jedno unikátne rande. Ja na neho asi nikdy nezabudnem. Zakaždým prskám smiechom, keď sa k tomu vraciam. A vážne to nebola nejaká skrytá kamera?!
Zuzana Kolláriková (Mišová)
Retrodenníček 13-ročnej VII. - The end
Tak toto bude drsné, ale tak to tam stojí. Červené na žltom. Posledný diel retrodenníčka 13-ročnej...
