Zuzana Roy
Správny pohľad na 17. november 1989
Je to tak - človek sa stále učí. Stále má nad čím žasnúť - aj nad tým, aký je ten správny pohľad na 17. november 1989. Alebo je to pohľad alternatívny?
V posledných rokoch ma najviac oslovili myšlienky a knihy Anselma Grúna - nemeckého benediktína, a slovenských feministiek z ASPEKTu. Píšu o tom, kde nám to drhne (v živote) a ako z toho von. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Waldorfská škola/škôlka, Foto: Waldorfská škola/škôlka, Všetkým, Verše bez veršov, Letters to Animus, Môj pes Dasty, Príbeh našej lásky, Budúci prezident - aký si?
Je to tak - človek sa stále učí. Stále má nad čím žasnúť - aj nad tým, aký je ten správny pohľad na 17. november 1989. Alebo je to pohľad alternatívny?
Tento text by sa možno mohol volať aj: "O správnych ľuďoch na správnych miestach".
Starý pán (opäť) príjemne prekvapil. Úspešný podnikateľ, človek ktorý dovidel (podriadne ďaleko) za roh, kým my, niektorí, ani len po tú zatáčku. A ako bonus (pre nás všetkých) navyše - človek so srdcom na správnom mieste!
Nestačilo mi vidieť ho raz. Pôjdem znova. Kým sa nazasýtim....
Dnes som sa teda konečne dozvedela definíciu toho čo je blog - v zmysle čo na blog patrí alebo nepatrí. V diskusii u Magdy Kotulovej k textu "Podpísať sa vlastným menom".
Bola som si ho pozrieť. Páčil sa mi. Dokonca veľmi. Film, aj Juraj Jánošík. Veľký fešák to bol!
Pozerám si video o tom ako sa pán stomatochirurg vyjadruje k tomu, či, teda, on sa podieľal na tvorbe posudku alebo nie, čo ho, teda, písal alebo nie, či je to, teda, určite "samopohryznutie" alebo nie atď. Dívam sa na to a nemôžem uveriť, že sa takéto divadlo hrá v 21. storočí. Až sa mi chce napísať , že
Hedviga Malinová je veľká umelkyňa! Herečka! Poviem vám, takto sa doriadiť, takto dokonale to zahrať, to by ani hociktorá členka SND, či Novej scény nedokázala. Kam sa hrabe Studenková!
Karneval - ako jeden z každoročných rituálov - mali naše deti vo februári, na fašiangy, Turíce.
Včera večer: sedíme pri večeri, ja a môj 10 - ročný syn. Manžel už odkráčaný do práce - na nočnú. Sedíme a len tak trkoceme. O všeličom.
.... a nalejme si čistého vína. Nech teda zistíme, kde je ten pes zakopaný. Prečo to s nimi nefunguje. Pozrime sa ako sme na tom my s nimi. Alebo ako sú na tom oni s nami?
Trošku viac sa zasa začalo točiť o Rómoch. Je to dobre. Treba to len dotiahnuť a doťahovať do konca. Život - ich aj náš - sa nekončí ani nezačína u dvier osady.
Z faktografie sa toho veľa odo mňa nedozviete - do Pohody som nevedela, že existuje.
Prídávam zopár fotografií z posledných prác žiakov, ktoré sme si mohli pozrieť koncom školského roka na výstave vo vstupnej hale školy.
Prvých devätnásť rokov môjho života som ho vôbec nepoznala. Netušila som, že existuje - človek s menom mojej obľúbenej omáčky.
Lebo vraj v piatok na Župnom ich bolo málo. A navyše, boli to samí lobisti! No, fuj! - povedal Majster H.
Obrazom vám ho sprostredkoval Jirko Ščobák, ja pridávam pár slov.
Dopozerala som si video u Juraja Petroviča z včerajších protestov proti porušovaniu ľudských práv v Číne pred naším prezidentským palácom. Dopozerala som zásah našej polície proti demonštrantom, ktorí držali protestné nápisy, keď náš boľševičký prezident, náš boľševický premiér, a celá tá zvyšná boľševická garda, vítali boľševika až z ďaleka, z krajiny, ktorá netuší, čo znamená rešpekt ľudskej osobnosti. Je to hnus, hnus a ešte raz hnus!