Zuzana Roy
Páni, tiež sa vám to stáva?
Bola som u holiča. Pardón, u kaderníka.
V posledných rokoch ma najviac oslovili myšlienky a knihy Anselma Grúna - nemeckého benediktína, a slovenských feministiek z ASPEKTu. Píšu o tom, kde nám to drhne (v živote) a ako z toho von. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Waldorfská škola/škôlka, Foto: Waldorfská škola/škôlka, Všetkým, Verše bez veršov, Letters to Animus, Môj pes Dasty, Príbeh našej lásky, Budúci prezident - aký si?

Zaujímavé, dnes ráno, keď som pripravovala ranný čaj, myslela som na neho - v podobnom duchu ako Štefan Šanta. K Štefanovi (Šantovi) pridávam zopár mojich slov o Štefanovi (Hríbovi).

.... a preto nesúťažím - v krajskom ani celoslovenskom kole! A ani tu na blogu!

Existujú paradoxy, ktoré žijeme, a ktoré nie sú (už) podmienené politickou situáciou ale našou vnútornou (ne)slobodou. Sú to životné paradoxy, ktoré si nevyberáme ale ich získavame, dedíme, pretože sú nám sprostredkúvané napr. z rodiny, z Cirkvi.

....alebo práve počas finančnej, či inej, krízy!

Napísala by som to aj inak, rada nazývam veci pravými menami - ale tu som na blogu a musím byť slušná. Dnes ráno som sa opäť riadne vytočila a šľak ma ide trafiť z tej opakovanej nemohúcnosti.

Na to, aby sme zistili, či pripomenuli si, že nie sme národom len malých ľudí, nemusíme chodiť v lete k mohylám, či liezť na rôzne bradlá, alebo každoročne v júli páliť vatry. Niekedy úplne stačí, keď vám zavolajú z daňového úradu! Viem, že je to neuveriteľné, ale je to tak.

Dnes, pri čítaní článku a diskusie k Daniele Nemčokovej sa mi vynorili v pamäti moje vlastné spomienky spojené najmä s detstvom, čiastočne so strednou a vysokou školou. Sú to spomienky, ktoré sa neviažu len na tieto životné obdobia ako také, ale ich obsah súvisí aj s dobou, ktorú sme vtedy žili. Myslím, že také spomienky by nemali zostávať len v hlavách jednotlivých ľudí - a teda ani v tej mojej (strapatej).

Z detstva som si na tento film pamätala len hmlisto. Za mojich detských liet bol vždy vysoko oceňovaný. Často sa o ňom hovorilo. Ja som si z neho pamätala len to, že mi pri jeho pozeraní nebývalo dobre.

Je možné, že sa vám to nebude zdať na prvý a ani na druhý pohľad, ale tento článok naozaj nie je o vlasoch.

Teraz, teraz, v tejto chvíli ma inšpirovala Veronika Bahnová a ja som si v tú ranu spomenula, ako celá tá adaptácia prebehla u nás doma - u rodičov:

Konečne aj nám, v Bratislave, prituhlo! Tentokrát mám na mysli klimatické zmeny.

Je tu prázdno. Hlboké prázdno - v tejto našej krajine. A nie je to tým, že by sme tu nemali dostatok objektov či subjektov.

Chcem sa vyjadriť k niekoľkým najčastejšie sa vyskytujúcim otázkam v diskusii. Na veľa otázok som odpovedala pri prvom texte o Waldorfe – myslím, že takmer na každú. Od vtedy sa všetky otázky už len s malou mierou obmeny opakujú.

Tento text venujem dvom učiteľom, ktorí v mojom živote zanechali podstatnú stopu. Text venujem pani profesorke Králikovej z Gymnázia v Prievidzi a pánovi profesorovi Liborovi Mickovi z Bojníc.

Alternatívna škola: III. časť. Krátka (možno trochu aj dlhšia) analytická štúdia. Takže, poďme ku skladbe rodičov.