Anna Strachan
Mikádo
Svieti slnko a šuští ventilátor. Pred našim domom zastane auto a potom vypne motor. Na poli sú fliačky snehu a vtáky sa zhromažďujú vo svojej diasporickej farnosti. Tak sa mi vidí. Počuť češtinu. Český smiech. České cukríky zabalené v pastelových papierikoch. Pozerám sa na hnedý ohryzok a vonia špenát, vonia sója, vonia tečúci ružový grapefruit. Zaboríme si do sóje ruky a nebudeme faktickí, odstránime membrány, nech neosirie melódia. Dala by som si trdelník, pustila si komédiu, vypchatá kolmicou by som sa oprela o tvoju dušu a mala tie ruky zahĺbené v sóji. Mäsožravo. Až do kosti.