Anna Strachan

Anna Strachan

Bloger 
  • Počet článkov:  443
  •  | 
  • Páči sa:  2x

"Načo cestovať? Súmraky sú všade rovnaké.Vari cesty vytvárajú pocit slobody? Ja takýto pocit, Andrej, zažívam keď sa veziem električkou z Westbahnhofu do Schönbrunnu, a to oveľa intenzívnejšie ako niekto, kto cestuje z Viedne do Paríža. Lebo ak nespoznáš nadšenie z obyčajnej prechádzky Ringom, tak ho nenájdeš ani na konci sveta." Dragan Velikić Zoznam autorových rubrík:  familiarishoreodkazovanietripsvlnyBG365súkromnénezaradené

Zoznam článkov blogera

Mikádo

Anna Strachan

Mikádo

Svieti slnko a šuští ventilátor. Pred našim domom zastane auto a potom vypne motor. Na poli sú fliačky snehu a vtáky sa zhromažďujú vo svojej diasporickej farnosti. Tak sa mi vidí. Počuť češtinu. Český smiech. České cukríky zabalené v pastelových papierikoch. Pozerám sa na hnedý ohryzok a vonia špenát, vonia sója, vonia tečúci ružový grapefruit. Zaboríme si do sóje ruky a nebudeme faktickí, odstránime membrány, nech neosirie melódia. Dala by som si trdelník, pustila si komédiu, vypchatá kolmicou by som sa oprela o tvoju dušu a mala tie ruky zahĺbené v sóji. Mäsožravo. Až do kosti.

  • 25. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Záverečná

Anna Strachan

Záverečná

Dávam si z ruky dole červené hodinky, kúpeľňa je vlhká, vravím si, vravím, nech je nejaké ráno, v máji alebo v lete, nech vstanem a oblečiem si etno sukňu a vôbec nie hippie, možno len tak trošku, vstanem a obujem si topánky bez opätkov, čo aj tak klopkajú, po betóne a po prachu na asfalte, vravím si, že si vtedy kúpim vložky s krídelkami a bodkovanú bielizeň a noviny a celozrnné buchty, ráno v nonstop supermarkete, čo tu ešte nemáme a vojdem klopkajúc do kostola a keď už pôjdem z rannej omše, tak na trhu budú predávať jahody a čerešne z juhu. A zeleninu, maďarskú papriku a tučné paradajky.

  • 17. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Cukrová trstina

Anna Strachan

Cukrová trstina

Perly kropia vzduch. Nesúdržný sneh vo mne vyniká, exceluje. Kráčame popri obchodoch, rozprávame sa, dávaš mi prúžkované ponožky, cd Hany Hegerovej, Dámu s kaméliami. Vorallem. Tešíš ma. Teší ma život, papierová škatuľka obalená sýtočerveným papierom.

  • 15. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Ospalosť

Anna Strachan

Ospalosť

Sedíme a popíjame. Yerba Mate. Merlot Cabernet Sauvignon. Rulandské modré. Fľašky cinkajú a nikto sa neopíja. Drží ma to. Ukrajinský chľast. Nastojanka. Medová s paprikou. Ukrajinské cukríky, rozprávajú o Cypre, o argentínskom vojakovi, čo tak pekne juhoamericky hovorí You´re welcome. Kyjevské cukríky sa mi luxusne topia na jazyku. Toto je lyrika, lúpem sa, makaróny, chcem vedieť, akí sú Cyperioti, chcem to vedieť, spím a počúvam vás, spím v tejto buffke, sníva sa mi,

  • 9. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 15
Prelínanie

Anna Strachan

Prelínanie

24/08/06 20:10 Monzúnovo prší. Sedeli sme v jedálni pod priesvitnými oknami, hrali sme sa meno-mesto-zviera-vec, potom sme kreslili smiešne zvieratá - ako sú mačky a opice a šťavnato sme sa smiali. Otec študoval mapy. Ocove mapy. Hohe Tauern. S dažďom putuje neoficiálne vráskavé skľúčenie. Nepodlieham mu. Neviem to vysvetliť, ale chvíľami sa v tomto _paradise_ cítim uzatvorená. Zmoknutá.

  • 7. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 14
LM - SL

Anna Strachan

LM - SL

Ticho šumí, zima prežíva rozkvet. Toto poobedňajšie svetlo vo vnútri autobusu pripomínajúce manifestáciu ma drží, obohacuje, hrá sa s mojím telom, snowboarding, skialpinizmus, sneh, čokoľvek. Pozeráme sa na mokvajúcu pôdu, február ju zasnežuje, vybieli ju až do kosti. Pozeráme sa, autobus je vyhriaty, pozeráme sa, sem-tam niekomu zazvoní telefón, hladkáš mi tvár, si pekný, pekný, pekný a mne je teplo. Vymýšľame si príbehy, bylinkové a horské, čachre s tovarom týchto duší, príbehy o snoch, máš nejaký sen, Anna? Vravím, že nie, že neviem, nerozmýšľam nad tým, realizujem si svoj sen, držať sa ťa v autobuse, keď hučí a smrdí a za oknami vidno továreň na dobošky a keksíky a kríž pri ceste a kytičku zo suchých kvetov pod ním a vidno Tatry a toto tvoje kolísanie upokojuje moju hulvátsku dušu, vidno zabitú mačku a zasnežené diaľničné premostenie a vidno špinavé závesy, ktorými utieram okno, keď sa rosí a kreslím naň obrázky, trojuholníky a srdiečka, ktoré sa roztečú.

  • 6. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 22
Prendre une cigarette

Anna Strachan

Prendre une cigarette

_na podnose dneška si nesiem klenoty, Swarovski a tak, klenoty od Tiffanyho, rafinovane cibrím ich lesk a tvar a chuť a dĺžka tohto šálu je nekon(v)ečná, radiátor vyžaruje teplo, dieťa v kočíku plače, Julkino dieťa a náš pes reaguje. Ide sa odtrhnúť z reťaze. Kráčam mestom, na brmbolce padá sneh a topí sa, na obchodoch sú % obrázky, krpec naschvál grgá a práve dnes si ostrihal vlasy. Terezka povedala, že už vyzeral ako bizón. Možno.

  • 30. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
?qanik°

Anna Strachan

?qanik°

Výslovnosť snehu je dokonalá. Rozmýšľam, o čom padá, o čom, keď sneží a je taký, taký zalesnený sypkou múkou, hladkou aj polohrubou, absolútne výberovou, kokosom. Pijem kávu, proste nerobím nič iné, piť a nič iné, sneží, je skutočné ticho, sem-tam počuť vodu v záchode, ako buble a niekedy prejde okolo vlak, zahuláka a zmizne za roh. Smer východ. Smer západ. To je jedno.

  • 28. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 24
Skirt

Anna Strachan

Skirt

Slúžim praskaniu mojich kostí, dotyku chodidla s dlážkou, keď bosá v nohavičkách a v len tomto krpatej darčekovom tielku idem zapnúť umývačku riadu a je ticho a je ticho a je večer a v suteréne mňa plápolá únava a odhodlanie zastihnúť stonajúce pocity, nechať ich rinčať a privítať nečujnú noc, jej istoty a návaly tepla, násilnícke sklony že milovať nežne, piť gruzínsky čaj a oberať odumreté dospievajúce slzy, čo sa vracajú a stále sa vo mne cítia doma. Lebo ja taká som, som, aj teraz, keď prepychovo vonia čokoláda, razí zo mňa citovosť ostrá ako žumpa, čokoláda, čokoláda vonia, kaviarne, vypnuté rádiá, len Devín môže byť, len džez alebo zapadáková world music; roztiahnutý gauč, vysoký strop, drevené trámy a vonia čokoláda, šumí a je bezprostredná a taká nepreniknuteľná, prosila by som si uvarenú a hustú, s troškou čpavku a opálenej chrbtice, opálená v našej záhrade pri oberaní zelených strukov júlovej mladej fazuľky.

  • 18. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 26
Periférie

Anna Strachan

Periférie

Pozerať sa na potok, ako tečie, je nevyhnutnosť. Prísť s tým oranžovým šálom, čo veje, prísť a nezaujato počúvať neviazanosť nedeľného kráčania ku starej mame, byť okupantom, ja a oco a najstaršia, brať vetru to, čo môžeme získať aj my. Vždy sa dá, vždy, vietor nemá problém.

  • 17. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Sklo

Anna Strachan

Sklo

Cítim v prítomnosti deodorant adidas a varené víno, v tomto pohári, takto voňavé, takto plynúce s klinčekmi a s citrónom a so škoricou a s dotykmi prstov na skle, s klopkaním nechtov na skle, s tým, čo steká po sklách v uliciach, keď prší. Akoby nebol január, ale dačo iné. To je jedno čo. Učím sa. Mala by som. Počúvam Lost in words, počúvam Pink Floyd, oblizujem nanuk Casper s karamelovou náplňou a nanuk Tigo. Ako leto. Ako leto. Ako leto. Fakt.

  • 13. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Zhovievavosť pod šírym nebom

Anna Strachan

Zhovievavosť pod šírym nebom

Lúpem si grapefruit ešte z Vianoc a jeho kyslosť ma frustruje, buď požehnaná láska, buď požehnaná hudba, ktorá ma teraz bližšie, bližšie uvoľňuje, zbavuješ ma mňa a robíš ma mnou a pretváraš ma a ja nemôžem dýchať, nemôžem sa smiať a smejem sa úplne, pamätáš sa, pamätáš na ovce v katedrálnom kostole(?). V kostolnom Betleheme, tie ovce sa nám zdali smiešne a my sme sa zdali starším bezbožní a neúctiví, možno a možno nie, vitráže svietili a bola zima, mohol by na nás spadnúť pilier, mohla byť vojna a držali by sme príbeh, Pierre et Luce, posvätný príbeh, ale to nie, teraz nie, smejeme sa na Betleheme prežívajúc hĺbku bytia a slamy a cigánky, ktorá spieva pod bránou už roky tie isté piesne a ide jej to, páči sa, jej v tom doma, je skvelá, je fenomenálna, pritisni si ma k sebe, tak sa mi lepšie počúva.

  • 10. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Karamel

Anna Strachan

Karamel

31/12/06  23:32 Už len čakám, kedy sa Poliaci z druhého poschodia tohto domu prepadnú sem, sem ku mne medzi moje ručne maľované kahance a rozbijú ich, možno by rozbili aj tento notebook, svetielka na stromčeku a televízor, akože nijaká plazma, čakám, kedy sa dáviaci prepadnú a ja im budem musieť poskytnúť prvú pomoc a vypláchnu im  žalúdok a do rána si poležia na OAIM, čakám počúvajúc Zbigniewa Preisnera s Ľadovou kráľovnou a Hodinami vo videu, čakám takto sama obklopená hudbou a mojim písaním, sedím na zemi v bielo-čiernych prúžkovaných ponožkách, posledný deň v roku vonia kôrou z pomaranča a Palmolive šampónom, som sama a cítim sa jasne, endokrinologicky, jasne a zhromažďujem nepravidelné súradnice lásky v mojom srdci.

  • 6. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
Trois couleurs : vert

Anna Strachan

Trois couleurs : vert

Pozerám sa na zelený kvet nad mojou hlavou a Sineád O´Connor šepká, šepká, že Make Me a Channnel of Your Peace, neviem, čo cítim, ak cítim, ak vôbec cítim, určite cítim, lebo inak to nejde, smejem sa a hrejem pod touto dekou, vstanem a idem, dvíham sa a miznem za roh, za roh, za tieto dvere a miznem sa vyčúrať a pozrieť sa pred dvere, povedať, že svetnestačížesvetminestačížetheworldisnotenough, že je to plné, že som strhaná neustálym šmýkaním sa po povrchu hráška, fňukám, fňukám do zlata, toto je radosť a svet mi na ňu nestačí, pozeraj sa, som, som predovšetkým poetická, moje meno je metafora, som štylistická figúra; praská zelená žuvačka v mojich ústach, nafarbiť sa nazeleno? Ohnúť sa ako Eliška, Eliška, Princezná ze mlejna, ako Eliška držiaca holubicu, pobozká vodníka a pobozká čerta, ohýba sa, rozprávka, takto sa ohnúť, svetielka v baroch, mašle na poľných stromoch, mašle, takto sa ohnúť a vidieť svet z tejto strany? Keď sa na preliezkach zavesíme a hojdáme sa, hojdáme, hrajúc sa na netopiere a na balóny, pastelové balóny, odtiene kriedy, odtiene trávy a višňových listov, oprieť sa o zem, pôda, ty, netopiere, nazeleno, nazeleno.

  • 26. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 924x
  • 6
Mliečne

Anna Strachan

Mliečne

Ani nie dvanástinu z mojej radosti by vyjadrilo zvýsknutie a vyskočenie a preskakovanie múrika, múrik a polia v Anglicku a trávniky v Anglicku, počujem umývačku ako strieka vodou po tanieroch a zmýva z nich kúsky morky - jej mäsa a kúsky rezancov, rezance rozdrvené na tanieri.

  • 25. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
.glamour

Anna Strachan

.glamour

Tak sa mi vidí, že to, čo nedávno tak bolelo, tú stŕpnutú hrozbu, ktorá  sa vo mne majstrovsky poprehŕňala a vylepila mi, vylepila mojej duši zasnežilo kolačkovským snehom a staroľubovnianskou srieňou na stromoch a na listoch a na tráve, ktorá by mohla mať farbu hrachu, no nemá, ktorá mi mohla obstojne ublížiť - lebo vie o zraniteľnosti môjho vnútra, čo sa tak rado potĺka spodinou čohokoľvek, čo oceňuje vnímanie a dávanie sa, lebo vie o mojej duši, ktorá býva v citových sraboch a potom putuje a je dieťaťom pôdy, preto tá tráva, preto tá srieň, preto spanie u Veroniky na dlážkach, pri husľovej hudbe, mysliac - cítiac - prežívajúc, že toto malé, čo nemá názov je šťastím, že sentimentálnosť uniká a je tu poetika a jablká rozsypané na dlážke a goralská dedina a možno naľavo rusnácka a možno ty si bol tam, určite si bol a absolútne si sa nechoval striedmo, dával si sa, postrieľaľ si ma, bola som špinavá a tvoja, tvoja v tebe a ty si sa dotýkal Veroniky v kvetoch, v kokosovej žuvačke, lebo ty vieš, aká to je - a ak nevieš, Marek ti povie, celé ti to porozpráva; anniversary ~ anniversary, som vyučená útulná burička, mlčiaca a pozorujúca, ty kokso, ale bol si, prišiel si, ty uchvátený mnou

  • 18. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Cukrovar

Anna Strachan

Cukrovar

Skautky priniesli oranžový šampón - ten, ktorý si požičali, usmievavé, pekné, učia sa lietať na padáku a ja som až doteraz počúvala ich rozmnožujúce sa zážitky, ich prvé technológie; vo vzduchu ešte chvíľu cítiť ten guláš, majoránku a bravčové mäso, cítim guláš - večeru skautov. Na našich schodoch je veľa párov ich topánok, jeden chlapec má oblečené farebné tričko s veľkými nádhernými pruhmi, pruhy ako žuvačky, farebné pruhy ako fixky, mlčiace dievča sa hrá so svojou modrou čelenkou, koľko nás je dnes v tomto dome? Koľko skokanov do háklivej diaľky? Možno by sa mi chcelo porátať všetky topánky a všetky ponožky odvádzajúce pot a napraviť všetky manžety na oblečení v tomto dome a vyjsť von, aby som sa odchýlila a pokrčila vzduch a vyplákala vzduch a bezhlavo sa zamilovala do ostnatého mrázu, bola by som v ňom pytliakom, možno by som teraz chcela od teba odskakovať ako pes od ohňa, brechať do teba, milovať ťa, ach, tak milovať.

  • 2. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Celebrate

Anna Strachan

Celebrate

Je niečo po pol siedmej, Krpec sedí v šere, ktoré vytvára malé svetielko a píše niečo na papier, pýtam sa ho, či mu nechýba niečo ku sťastiu a on, že nie. Občas zakašle, pritiahne si vyššie deku a svetlo odrážajúce sa z farebných stien vytvára v jeho vlasoch ryšavosť, vivat cinnamon a potom ich necháva, necháva ich tak, nech sú ako lesklý gaštan kotúľajúci sa po suchom chodníku.

  • 26. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Hladké rozožieranie sa

Anna Strachan

Hladké rozožieranie sa

Som navyknutá na také dni s takými myšlienkami, na jabĺčka so syndrómom bumerangu, nemal by si tvár a lícne kosti ako jabĺčka, vlastne by si nemal nič - nič ako jabĺčka, len chuť, vnútro jablka. Aké pekné boli pozostalosti, keď si telefonoval, aké mierne zamračené stmievanie sa, lipla som na tvojich slovách a potom som s Veronikou nakúpila sviečky a múku s mliekom na palacinky; zovieraš ma svojou dušou a tá moja, tá moja je drsná ako pemza a súčasne mäkká ako plyš, ty si v nej našiel zriedkavosť, sypala sa ako postrúhaný kokos.

  • 25. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Smerom domov

Anna Strachan

Smerom domov

Je to tak blízko, paradoxne blízko - hmla, béžové lúky a kmene stromov tenké ako zápalky, ako špilky. Hlavu mám položenú na stolíku v rýchliku a obzerám si svoju tvár v okne, kdesi vo mne znie potlesk pre túto hmlu, potrpím si na jej dôsledné vlhké vnikanie do mňa. Za najdlhším tunelom v tejto republike sa z hmly vytrhne slnko, hebko ju prefacká a ju to vôbec nebolí, cítim teplo a žiaru takéhoto slnka na kúsku mojich holých krížov, moja útržkovitá nahota patriaca len mne.

  • 16. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
reklama
SkryťZatvoriť reklamu