Katarína Bagoči
Silonky
Prepieram v hlave dnešné úlohy- povešať bielizeň, upiecť koláč- využiť kokos, ktorý by onedlho stratil svoje poslanie. Nepochovávaj prebytok svojho žiaľu. V sebe nie. V ňom áno. Lebo môj boj je moje odovzdanie.
Páčia sa mi životy detí. Zoznam autorových rubrík: Kamienky v topánke, Hrkálky, Maternity blues, Lover of my soul, Metamorfózy
Zoznam článkov blogera
Katarína Bagoči
Zvláštno
Áno. Včera ma to napadlo. Mám rada zvláštnosť. Zvláštnych ľudí, zvláštne myšlienkové pochody, moje zvláštne veci, čo robím- už druhú noc spím v teplákoch, fialovom tričku s krátkym rukávom a pyžamovej košeli s dlhým rukávom, aby mi v tom tričku nebola zima. Tak. Ja vám neviem prečo.
Katarína Bagoči
farbičky
Raňajky skoro v tráve, blízko pri nej, na lavičke, platinové slnko, jeho šibalstvo a zrkadlenie ako odraz mňa. Štandardný ranný pocit novosti, ovocná príchuť pokožky, jej pastelová hebkosť, odvážne mienky o živote, o tom, ako to v ňom chodí. Veď´je ešte len nevyvinutý deň.
Katarína Bagoči
Príliš veľa
Stal si sa hyperaktívnym poštárom. Prepĺňal si schránky. Blúdila som v nenaplnenosti. Rušila návštevné hodiny. Nezastihnuteľná v čase a poznaní-ťa.
Katarína Bagoči
Dva dni rastu v našom dome
Naša jabloň, dnes, 11.8. prevísa pod ťarchou ešte nedozretých plodov. Aj v mojej gravidnej duši niečo prenatálne pláva. Bublinkuje. Bublá. Berie bôľ.
Katarína Bagoči
Nevietor
Ráno som sa zobudila na gauči. V kĺbku sa cítim útulne. Ešteže som taká malá. Celý deň chodím s dierou na zadku, a vždy keď niekto prejde okolo, akože pozerám iným smerom. Pripravila som si náradie: fúrik, motyku, metlu, vedierko. Idem plieniť burinu. Plienim burinu. Prišiel ku mne malý chlapček: Dobrý deň, čo robíte?Ahoj. Plienim burinu.Niekedy je všetko také jednoduché.Prichádzajú ďalšie deti. Pýtajú sa to isté. Odpovedám to isté.Niekedy je potrebné veriť pravde.Vonku je chladno. Na oblohe sa mieša krémovito-sivá hmota oblaková. Nechcem sa obliecť. Kopem, trhám, špiním si ruky. Je to extazický pocit vnímať odchádzajúcu špinu, nepotrebnosť. Je mi zle po obede. Zase sa opticky zmenším na gauči do polohy rybky na suchu.Všetko je také ľahké. Aj ten svet, ktorý v spánku nevnímam. Po zobudení mi je zase zle. Dnešný deň je minimalistický v udalostiach, ale príjemný na dotyk.
Katarína Bagoči
Môj vzduch
Všetko, nič chcem. Sladko zamdlievam pod ťarchou pocitov. Nie si tu. Nie si tu. Je ma veľa. Je ma veľa. Začína hulákajúco pršať. Dážď, prosím, zmy si ma.Samé hlasy odo mňa niečo chcú. A toto a hento a čo na to povieš? A utekajúci vlak, ružové fľaky, ktoré ostali po kvetoch utekajúcich pred vlakom. Som prianim a tak sa chcem splniť.
Katarína Bagoči
Keď hovorím a nepočujem sa
Zase pozorujem svoje tendencie skrývať sa. Kam? Pred kým? Pred čím? Na čo? Ľudia sa mi míňajú na ceste. Dnes som cítila ľudský chlad. Mrazil ma iba jemne v týchto horúčavách. Kým mám seba, nič ma o mňa nemôže okradnúť.
Katarína Bagoči
Medzi vodou a vzduchom
Z prachu sa zdvihol človek.Vymodeloval ma na človeka.Potkla som sa o prach.Všetci raz zaľahneme do pozoru, v dôsledku pádu. Ako stádo ešte neprebudených.
Katarína Bagoči
Trhá sa
Píšem si štyri druhy denníkov. Prepieram myšlienky. Vešiam ich na šnúry. Hompáľajú sa vo vetre. Prefukuje ich. Sú farebné a roztrhnuteľné ako krepové stužky. Moje myšlienky sa trhajú. Viem, čím to je.
Katarína Bagoči
Subtílnosti
Také okamihy...Všetko utícha. Volám samu seba- Tá, ktorá ani neverila..že také niečo.
Katarína Bagoči
Tvaroslovie
Nedojímam. Nie som dojatá. Vyvolávam film z fotiek- zo spomienok. Strihám ich do oblých či hranatých tvarov. Každý jeden tvar mal svoju vlastnú tvár. Každá moja tvár má jeden a ten istý tvar.
Katarína Bagoči
Tanecpsyché
Mám len pozorovať ten rafinovaný tanec mojej psyché. Tancovať iba s pravdou. Stúpam si po nohách. Impulzívnosť myšlienok ma vytáča. Na vzťah sú potrební aspoň dvaja. A to aj v prípade seba samého. Zvlášť pri dotyku so svojím dnom. Ja a dno. Dvaja.
Katarína Bagoči
Kopcovitosť
Roztápa sa hlina z mojich hôr. A hnedé nie sú len moje oči. Často bývam Hrnčiarovi neverná.
Katarína Bagoči
Tvoja anima. Otec je syn človeka
Prichádzam do izby. V spálenokuriatkovskom opare sa nevládzem smiať. Ešte pred chvíľou si ma animoval a teraz ma tu zadúšaš niečím takým jednoduchoprozaickým- spáleným kuriatkom. Otvorenými oknami vypúšťajú von to, čo pokazili. Každý za to môže. Nikto za to ne-nemôže. Dusím sa v nie svojich výčitkách. To preto sa tak usmievam.
reklama
Katarína Bagoči
Medziplanetárne návštevy
Utekám schodmi, aby som zatriasla myšlienkami, rozosnežila ich, pootvárala všetky mozgové obloky a pustila ich na slobodu. Dorazím do izby, zamknem sa, porozhadzujem veci a jediné, čo túžim mať upratané je moja duševná komnata. Tak.
Katarína Bagoči
Jahôdka
Tebe...Ležíme s opuchnutými mozgami z prílišných vedomostí. Ja aj s opuchnutým srdcom. Pumpované nielen krvou.
Katarína Bagoči
Dimenzie rán
Ráno. Prižmúreniahodné očami. Tešilo ma, že vidím. Nič konkrétne, ale všetko. Jednoducho vidím, lebo mám oči a zrak. Z lokality mojej postele pri okne sa mi hojdali očká po gýčovitých porcelánových soškách, svietniku, miniporcelánovej bábike, bielej stene a krížiku. Toľké šťastie- vidieť.
Katarína Bagoči
Citová katarzia
Neskorá popoludňajšia hodina. Túžba po sieste, po ponorení do nemyslenia, nebolenia, nepichania tŕňami, po netuposti.
Katarína Bagoči
"Neúplná. Asi vážne napořád"
Neviem prijať rigiditu tohto okamihu. Neúplnosť pľúc. Neúplnosť vzdušného zámku. Moje nedokončené ašpirácie. Nedostatok úchvatnosti týchto smiešnych cudzích slov.
